História miestnej evanjelickej farnosti siaha do polovice 16. storočia. Uprostred dediny stál menší kostol, jeho múry boli postavené z prútia a spevnené blatom. Túto stavbu zničil požiar v r. 1774, na jej mieste v r. 1800 postavili tupú vežu, ktorú v r. 1835 prestavali na zvonicu, čím budova dosiahla svoju dnešnú výšku. Súčasný obecný kostol bol postavený v barokovom slohu a v inej lokalite na základe povolenia Márie Terézie. Aby základy boli stabilné, zemina bola spevnená smrekovými stĺpmi. Základný kameň položili v r. 1778, výstavba bola dokončená v r. 1780. Tétske bohoslužby navštevovali aj evanjelici z mesta Ráb (Győr) pred dostavbou ich kostola (1785). Interiér kostola má netradičné riešenie, keďže oltár a kazateľnica sú umiestnené pri pozdĺžnej stene. Krstiteľnica z červeného mramoru pochádza z r. 1868, organ bol vyrobený v r. 1910. Erb na prednej časti originálnych kostolných lavíc bol náznakom úcty k rodine Zmeskálovcov, ktorá sa všemožne podporovala cirkevnú obec.

Zranený cisársky dôstojník Christian Ailert sa v r. 1715 modlil za svoje uzdravenie a prosil o orodovanie sv. Antona Paduánskeho. Následne vo sne počul hlas Panny Márie, ktorý mu radil, aby zašiel k prameňu na kraji obci Tét a okúpal sa v jeho vode. Čo sa aj stalo a Christian Ailert sa zázračne uzdravil. Vďačný dôstojník dal nad prameňom postaviť kaplnku, v ktorej umiestnil kópiu obrazu Panny Márie Pomocnej. Správy o tejto zázračnej udalosti sa rýchlo rozšírili, na miesto prichádzali tisícky pútnikov, aby tu modlili za svoje uzdravenie.Tam, kde pôvodne stála kaplnka, bol v r. 1744 postavený barokový kostol zasvätený sv. Antonovi Paduánskemu. Je uzavretý polkruhovou svätyňou. Zázračný prameň sa nachádza bezprostredne za oltárom. Na hlavnom oltári nájdeme dva obrazy: hore sv. Antona Paduánskeho, pod ním Pannu Máriu Pomocnú. V lodi kostola je zobrazené aj narodenie Panny Márie. V r. 2003 v záhrade kostola umiestnili lavice a oltár versus populum, počas pútnických dní sa sväté omše konajú na tomto mieste.Sochu Panny Márie, ktorú nájdeme pri vonkajšom oltári, dali postaviť pútnici v r. 1896. V obci Tétszentkút sa ročne konajú dve púte: v najbližšiu nedeľu po sviatku sv. Antona Paduánskejo (13. júna) a počas víkendu po 12. septembri z úcty k Panne Márii.

Kostol stojí neďaleko centra obce, na vyvýšenine nazývanej Vrch Pána. Bol postavený v 19. storočí, kým vežu s dvoma zvonmi pristavali v r. 1925. Oltárny obraz skromného svätostánku zachytáva postavy modliaceho sa Ježiša, anjela s kalichom a spiacich apoštolov.Kazateľnicu zdobí stará okrúhla tabuľa s maľovaným citátom z Biblie. Kostol a okolité budovy spravuje malá cirkevná obec. V jednej z nich pred druhou svetovou vojnou fungovala cirkevná škola.

Barokový kostol bol postavený v r. 1753 a neskôr prestavaný v duchu historizujúceho romantizmu. Jeho fasádu zdobí veža s lomenou strechou. Loď kostola s rovným stropom oddeľuje od svätyne triumfálny oblúk. Zadnú stenu svätyne zdobí celoplošná maľba imitujúca neogotickú oltárnu stavbu. V centre diela rakúskeho maliara A. Flöscha z r. 1886 vidíme obraz s názvom Návšteva Panny Márie, na ľavej a pravej strane stoja postavy sv. Benedikta a sv. Martina. Pozornosť si zasluhujú aj zastavenia krížovej cesty, moderný organ, bohato vyrezávaná krstiteľnica a stropná maľba symbolizujúca Božského Otca.V záhrade kostola stojí baroková socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1780, nájdeme tu aj kamenný kríž a pamätník svätej koruny.

V obci nájdeme niekoľko pamiatkovo chránených sôch. Najstaršia z nich stojí na Rábskom námestí, je to barokový trojičný stĺp z r. 1691. Dal ho postaviť György Niczky, ktorý mal významný podiel na obnove dediny spustošenej v období tureckých bojov a počas povstania Františka Rákocziho II. György Niczky dal postaviť aj ďalšiu barokovú sochu: postava sv. Jána Nepomuckého stojí pri moste nad Malým Rábom a pochádza z r. 1738. V záhrade kostola stoja dve mariánske sochy: Kráľovná nebies z r. 1700 a prekrásna rokoková Immaculata z r. 1780.V dolnej časti kamenného kríža, ktorý bol umiestnený na cintoríne v r. 1763, vidíme reliéf zobrazujúci Máriu Magdalénu a sv. Petra. Na rovnakom mieste nájdeme aj veľa reliéfmi a sochami bohato zdobených náhrobkov pamiatkovej hodnoty zo začiatku 19. stor.

Budova kostola bola postavená v r. 1936, pôvodne tu bola zriadená evanjelická ľudová škola. O dva roky neskôr  v r. 1938 pristavali k nej trojpodlažnú zvonicu ozdobenú korunnou rímsou s polkruhovým stredom. Škola ďalej slúžila aj ako modlitebňa. Budova bola obnovená v r. 1989 - 1990 a súčasne prestavaná na kostol. V r. 2010 - 2012 na budove vykonali izolačné práce a vonkajšiu úpravu. Po ich ukončení na budovu opäť umiestnili tabuľu s nápisom  „Na výchovu ľudu”. V skromnom svätostánku nájdeme oltárny obraz s Ježišom a ďalšiu maľbu, ktorá zobrazuje Martina Luthera.

Listiny zo 14. storočia opisujú svätostánok obce ako kostol zasvätený sv. Jurajovi, ale v r. 1700 už nájdeme len zmienky o holých stenách. Kostol znovu postavili v r. 1712 v barokovom slohu. V r. 1757 ho rozšírili o dve bočné lode.  Zaujímavým prvkom veže sú štyri sochy anjelov umiestnené v rohoch strechy. Hlavný oltár s rokokovým rámom bol postavený okolo r. 1750, stojí na dvojitom podstavci. Medzi korintskými stĺpmi stojí barokové súsošie s postavami štyroch svätcov. Nad trojdielnou rímsou vidíme postavu sv. Juraja, v štíte putti držia erb rodiny Niczkyovcov. Spodný obraz hlavného oltára zobrazuje Sv. Trojicu a korunováciu nanebovzatej Panny Márie, na hornom obraze vidíme postavu sv. Michala, ako zvíťazí nad satanom. Bočný oltár ozdobený deviatimi barokovými sochami pochádza z r. 1760. Mramorová krstiteľnica a nad ňou umiestnená rokoková drevorezba je približne z polovice 18. storočia. Z toho istého obdobia pochádza aj rokokový veľkonočný svietnik. Fresky s dynamickým barokovým nádychom a obrazy zastavení krížovej cesty vo forme medenej plastiky pochádzajú zo začiatku 20. stor. V kostole nájdeme aj skalnú kaplnku a staré náhrobníky s rodinnými erbmi.

Miestne legendy hovoria, že na kostol, ktorý pochádza z druhej polovice 13. storočia tureckí dobyvatelia vytýčili zástavu s polmesiacom. Po rozšírení reformácie až do r. 1673 kostol patril evanjelikom. Stredoveký svätostánok z čias Arpádovcov si dodnes udržal typické románske a gotické prvky, napr. polkruhovú apsidu, okná s gotickými oblúkmi na južnej fasáde a kamenný portál. Kostol v r. 1658 dostal novú vežu. Na konci 18. stor. ho prestavali v barokovom slohu a spevnili podpornými piliermi, aby steny udržali váhu valenej klenby. Po vstupe cez klincami vybité dvere pozornosť návštevníkov upúta kontrast medzi jasnobielymi plochami a sýtomodrou svätyňou. Celoplošná maľba svätyne pochádza z r. 1893. Na nástennej maľbe – pod. Sv. Trojicou – nájdeme apoštolov sv. Petra a sv. Pavla, ktorí sú patrónmi kostola. Barokovú kazateľnicu zdobí reliéf zobrazujúci biblický príbeh - stretnutie Ježiša so samaritánkou. Dve orámované „vianočné“ maľby (klaňanie sa pastierov, klaňanie sa troch kráľov) sú tiež barokové diela. Nájdeme tu aj staršie dielo, kópiu milostivej sochy z Mariazellu.

Kostol zasvätený Sv. Trojici bol postavený v r. 1746 zásluhou fondu Cecílie Wagnerovej, vdovy po Wolfgangovi Haberlovi. Bol situovaný v susedstve domova pre starých nemeckých mešťanov, tzv. nemeckého špitála. Bohato vyrezávaný oltár je jednou z najkrajších zachovaných rokokových pamiatok v meste Győr. Oltárny obraz umiestnený medzi sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Mikuláša je pravdepodobne dielom  Stefana Schallera. Socha Panny Márie na bočnej stene je kópiou milostivej sochy z Mariazellu (na zadnej strane s pečaťou známeho rakúskeho pútnického mesta s vyznačením roku 1766). Pozornosť si zasluhujú aj ďalšie barokové diela ako olejomaľby zobrazujúce sv. Jozefa, sv. Jána Krstiteľa a sv. Františka Borgiáša s rámom. 

Obyvatelia dediny sa zoznámili s učením reformácie už okolo roku 1530. Po mnohých ťažkostiach sa výstavba kostola začala až v r. 1825. Svätostánok bol vysvätený o desať rokov neskôr, v r. 1835. Sieňový kostol v interiéri má rovný strop,  na pokrývanie strechy použili drevené šindle. Najprv bola postavená drevená zvonica s malým zvonom odliatym v r. 1816. Veža s geometricky zvláštne tvarovanou strešnou konštrukciou je situovaná pred rovinou hlavnej fasády, s ktorou ju spája oblúkový múr s barokovým tvarom. Objemná a geometricky zložitá strecha veže má drevenú konštrukciu pokrytú plechovými tabuľami. Kazateľnica pochádza z r. 1851. V západnej a východnej časti lode stojí chór s uzavretým spodným priestorom, tu umiestnené lavice stoja na zvyšujúcej sa podlahe. Steny a strop sú pokryté smrekovým profilom. Stôl Pána a krstiteľnica sú umiestnené uprostred kostola, organ stojí na vyvýšenom pódiu.

Rímskokatolícky kostol bol postavený v r. 1751 - 1768 v barokovom slohu, v r. 1930 k nemu pristavali bočnú loď. Najcharakteristickejším prvkom stavby je veža výrazne vystupujúca z priečelia. Vyrezávaná kazateľnica zo sedemdesiatych rokov 18. storočia. Olejomaľba na barokovom hlavnom oltári zobrazuje patróna kostola sv. Jána Nepomuckého: stojí na oblakoch, zrak upriamuje do nebies, pri nohe má anjela s krížom v ruke, okolo neho sa nachádzajú putti. Obraz hlavného oltára bol opravený v r. 1881. Priečelie kostola a pomník prvej svetovej vojny na kostolnom vrchu boli zrekonštruované v r. 2015. Stavba je kultúrnou pamiatkou.

Na vrchu Kalvárie, nad rímskokatolíckym Kostolom Sv. Trojice stáli drevené kríže už na začiatku 19. storočia, tie sa však časom zničili. Nové kríže vyhotovil miestny tesársky majster so synmi, korpusy na krížoch namaľoval miestny všemajster Tibor Hatos. Na svahu od kostola na kopec bola vytvorená „serpentínová “ promenáda, pri ktorej sú postavené reliéfy znázorňujúce jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Diela pochádzajú z dielne drevorezbára Károlya Schreinera. Areál bol zrevitalizovaný zásluhou solidarity miestnych katolíkov a kalvínov, ktorí tu spoločne postavili kríže a vysadili rastliny. Slávnostné požehnanie vrchu Kalvárie sa konalo 28. marca 2015. Z vrchu s krížmi pred návštevníkmi a pútnikmi sa otvára prekrásna panoráma okolitého kraja. 

Kalvíni zriadili školu v obci Táp už v r. 1629. V celej diecéze bola vtedy už len jedna ďalšia škola, a to v meste Pápa. Ustupujúce turecké vojská po neúspešnom obliehaní Viedne v r. 1683 dedinu spustošili a vyplienili aj kostol, ktorý bol  znovu postavený v r. 1691. V r. 1700 kostol zabrali jezuiti a vyhnali kazateľa Jánosa Újváriho. Sloboda náboženského vyznania v lokálnych pomeroch absentovala až do r. 1784. Za tie desaťročia veriaci navštevovali reformované bohoslužby v obci Réde. Kalvínski obyvatelia obce Táp sa pustili do výstavby súčasného kostola v r. 1784. Močaristý pozemok bolo treba upraviť, muselo sa priviezť niekoľko sto vozov zeminy. Kostol otvorili pred veriacimi 4. decembra 1785. Veža bola pristavaná v r. 1827. Cirkevná obec umiestnila v kostole pamätné tabule pripomínajúce 400. a 500. výročie reformácie (v r. 1917 a 2017). 

Pamiatkovo chránený kostol bol postavený na starodávnych základoch, sakrálna stavba tu stála už v 14. storočí. Barokový kostol získal svoju dnešnú podobu v r. 1764. Na barokovom hlavnom oltári nájdeme obraz Sv. Trojice (Otca, Syna, Ducha svätého), vedľa neho stoja sochy sv. Štefana a sv. Imricha. Pozornosť si zasluhuje aj kazateľnica a bočný oltár. Fresky kostola v r. 1933 zreštauroval Antal Borsa, v r. 1993 Zoltán Závory. Nad chórom vidíme výjav z Betlehema, na strope pokrstenie Ježiša v Jordánu, klenbu svätyne zdobí obraz nanebovstúpenia. Socha Panny Márie v areáli kostola je začiatkom krížovej cesty, ktorá vedie na vrch Kalvárie.

Obec sa pýši početnými dielami na verejných priestranstvách, spomedzi nich rozhodne stoja za povšimnutie sochy Svätej Trojice, sv. Vendelína, sv. Michala, sv. Štefana, sv. Alžbety a sv. Floriána. Pri cestách vedúcich do dediny a v okolí dvoch kostolov stoja kamenné kríže. Na vysokom cimburí szilského kostola, naľavo a napravo od veže stoja sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Barbory. Nad hlavný portál kostola umiestnili výjav po vzkriesení, pri vchode nájdeme reliéf zobrazujúci staviteľa kostola, farára Vinceho Csigiho. V areáli kostola narazíme na sochu Panny Márie s malým sediacim Ježiškom v náručí. Na poschodí bývalej školy bola zrekonštruovaná kaplnka sestier, ktoré tu slúžili a vyučovali dievčatá v prvej polovine 20. storočia. V susedných priestoroch si návštevníci môžu pozrieť výstavu Sakralita.

Podľa kanonickej vizitácie z r. 1696 - 1697 „v dedinke, ktorá patrí do szilskej farnosti, v maličkej zvoničke visí malý zvon“. Skutočne malý kostol obce Kistata má len 75 m2 a postavili ho v r. 1836. Centrálnou postavou oltárneho obrazu je sv. Anna v lone s novorodenou Máriou. Vedľa nej stoja ženy nápomocné pri pôrode so stuhou s nápisom „Meno Panny je Mária“. Mužské postavy v pozadí zvedavo dívajú cez okno. Jeden z nich je pravdepodobne otec, sv. Joachim. Zhora  sledujú udalosť obyvatelia otvorených nebies. Na bočných paneloch jednoduchej kazateľnice nájdeme farebné obrazy na drevenej doske zobrazujúce sv. Petra s kľúčmi a sv. Pavla s mečom. Tretí obraz na kazateľnici zobrazuje symboly troch božských cností (viery, nádeje, lásky) v ruženci: kríž, kotvu a srdce v plameni. Autorom stropných obrazov je Zoltán Závory, ktorý sem umiestnil symboly Ducha svätého a eucharistie.

Sv. Štefan kráľ v r. 1037 daroval opátstvu v obci Bakonybél všetky „výnosy pochádzajúce z trhov usporiadaných v Szile“. Veriaci, ktorí chodili do prvého  kostola obce zasväteného sv. Václavovi, platili desiatok prepoštovi premonštrátov v Csorne. Szil bol od konca 15. storočia považovaný za mestečko a zároveň bol jedným z najľudnatejších sídel v rámci majetku rodu Kanizsayovcov, Nádasdyovcov, neskôr Esterházyovcov. Starý Kostol všetkých svätých bol zbúraný v r. 1890. Uplynulo len sedem mesiacov, kým bol postavený nový kostol pod dozorom farára Vinceho Csigiho. Monumentálny neorománsky kostol vznikol podľa plánov Jozefa Ulleina a vysvätil ho biskup Ján Zalka 12. októbra 1890. Na hlavnom oltári sa nachádza socha Ježiša, dielo šopronského kamenára Karla Hilda. Výjavy z evanjelií, ktoré zdobia bočné steny, a víťazný oblúk namaľoval József Samodai v r. 1964. Oproti kazateľnici, na pilieri, v skrinke so stĺpmi a baldachýnom stojí socha Panny Márie, tzv. Mária z hája, ktorú podľa miestnej tradície našli v susednej obci Kistata, v trstinovom háji pri potoku Linkó v r. 1777. Pri vchode nájdeme obraz sv. Márie Goretti, jeho autorom je výtvarníčka Masa Feszty. 

Kanonika Mihálya Wagnera, ktorý 25. júna 1939 prišiel na vysviacku kostola, v chotári dediny privítal slávnostný jazdecký sprievod a oddiel cyklistov. Vo svojej odpovedi na privítanie kanonik zdôraznil, že „tento malý kostol v miestnych pomeroch znamená toľko, ako do neba siahajúce katedrály metropol“. V priečelí kostola postaveného podľa plánov Vinceho Schiela na jednej strane uvidíme starý kamenný kríž, na druhej strane misijný drevení kríž, kým nad vchodom nájdeme sochu sv. Štefana kráľa. Interiér kostola zdobia nástenné maľby neznámych autorov: na ľavej strane uvidíme kópiu milostivého obrazu Plačúcej Panny Márie (pôvodné dielo sa nachádza v meste Győr), na pravej strane unikátne vyobrazenie sv. Jozefa. Obraz sa dostal do soborského kostola v r. 1968. Zachytáva Ježiša ako mladého šarvanca, ktorý s doširoka otvorenými očami hľadí na svojho otčima, ten ho objíma rukami, ktoré prislúchajú robotníkovi. Celý výjav dýcha bezpečím rodiny, hoci medzi dvoma osobami vidíme malý kríž ako predzvesť ukrižovania. Oltárny obraz zobrazuje víťazstvo sv. Michala nad satanom, je to kvalitná kópia maľby Huberta Maurera.

Sobor už v r. 1612 bol samostatnou farnosťou evanjelickej cirkvi. V súčasnosti je fíliou (pobočkou) rábaszentandrásskej farnosti. Kostol bol postavený v r. 1927. Jeho mobiliár (oltár, kazateľnica, krstiteľnica a organ) a tiež kolorit drevených štruktúr tvorí jednotný celok. Oltárny obraz zachytáva modlitbu Ježiša v noci vo veľký štvrtok. Ten istý výjav uvidíme aj na stene, na malom keramickom obraze, kde ako vedľajšie postavy sú zachytené aj spiaci učeníci, neschopní bdieť so svojím majstrom. Organ kostola pochádza z dielne Sándora Ménesiho v meste Szombathely. Zábradlie chóru je podoprené liatinovými stĺpmi.

Kostol postavili podľa plánov Nándora Körmendyho a vysvätil ho biskup Vilmos Apor v r. 1943. Priečelie pri vchode zdobí keramika známej výtvarníčky Margit Kovácsovej. Vo vstupnej hale nájdeme dve mozaiky (sv. Anton, sv. Terézia) a dve maľby (sv. Jozef, sv. Filoména). Celý interiér kostola zdobí celoplošná nástenná multifigurálna séria obrazov od Istvána Szőnyiho. Vo svätyni sa nachádza freska so šiestimi výjavmi s názvom Kristus zvíťazí vo svetovej cirkvi. Veľkoplošnú stenu lode zdobí secco s tromi výjavmi s názvom Maďarská cirkev sa modlí a pracuje / naša minulosť, naša prítomnosť, naša budúcnosť. Dvere tabernákula zdobí reliéf, ktorý zachytáva postavu Dobrého pastiera so zablúdenou ovečkou okolo pleca (autorom diela je Antal Borsa). Vo svätyni nájdeme  mozaikovú podlahu, ktorá zobrazuje jednak historický Győr a mesto v 20. storočí s jeho charakteristickými budovami, priemyselnou a obchodnou činnosťou, jednak sú tu zachytené ročne sa opakujúce znaky zverokruhu; diela pripomínajú smrteľníkom večného a nadčasového Boha (ich autorom je Géza Főnyi). Reliéfy na oltári sv. Imricha sú dielom Miklósa Borsosa. Na stene kaplnky s krstiteľnicou nájdeme mozaikový obraz od Jánosa Pleidela. Železné dvere kaplnky zachytávajú výjav krstenia, autorom diela je zlatník Bandi Schima.