Kaplnka kalvárie v obci Mosonszentpéter bola dokončená v r. 1944, hoci vysvätili ju až v r. 1964. Na fasáde kaplnky nájdeme obraz sv. Michala archanjela. Reliéfy zastavení krížovej cesty sú dielom rábskeho akademického sochára Antala Borsu. Finančné prostriedky a pozemok na vytvorenie kalvárie zabezpečila rodina Wachtlerovcov, ktorá tým zmiernila svoj smútok zo straty milovaných dospelých detí.
Obec Geszternye, ktorú spustošili turecké vpády, bola obnovená dosídľovaním rodín zo Žitného ostrova, zo Šamorína v r. 1686 (preto je súčasný názov obce Pusztasomorja). Stredoveký kostol bol prestavaný v barokovom slohu v r. 1713 až 1735. Aj časť mobiliáru bola vytvorená v duchu baroka, napr. kazateľnica (na zábradlí s reliéfom Rozsievača), pozlátená a maľovaná socha Panny Márie a socha Bolestnej Matky. Na neorománskom hlavnom oltári stoja sochy sv. Štefana kráľa, sv. Imricha kniežaťa a sv. Ladislava kráľa. Vo výklenku nad portálom vidíme sochu sv. Floriána. Pamätná tabuľa umiestnená v stene kostola je venovaná hrdinom padlým v druhej svetovej vojne. Pred kostolom stojí kamenný kríž z 19. stor.
Kostol postavili na stredovekých základoch z čiasArpádovcov, o čom svedčia kvádre v dolnej časti veže a stĺpy pred fasádou. Svätostánok zo 16. storočia bol v priebehu vekov niekoľkokrát zničený a následne obnovený, dnešnú neorománsku podobu získal počas prestavby v r. 1906. Reliéf na hlavnom oltári zobrazuje sv. Petra, pri ňom stoja sochy sv. Štefana kráľa a sv. Alžbety Uhorskej. Bočné oltáre sú zdobené sochami Patrónky Uhorska a Srdca Ježišovho. Stropnémaľby v interiéri kostola z r. 1938 zachytávajú poslednú večeru, výjav, ako sv. Štefan zveruje krajinu do ochrany Panny Márie a tiež pohľad na Martinskú horu (Pannonhalma).
Barokový kostol dala postaviť arcikňažná Mária Kristína spolu so svojím manželom Albertom Sasko-Tešínskym v r. 1769. Ozdobou svätostánku je kazateľnica s reliéfom Dobrého pastiera, ďalej neskorobarokové lavice, krásne sochy a oltáre. Obraz na hlavnom oltári zachytáva výjav pokrstenia Ježiša. Pozornosť si zasluhuje aj votívny obraz, ktorý podľa nemeckého nápisu „dalo namaľovať mesto Szentjános 1. júna 1765 na počesť zázračnej kiscellskej Márie a patrónov dobytka, Vendelína a Leonarda". V dolnej časti maľby vidíme dobytok vyžadujúci ochranu, za ním siluetu mesta, ktoré sa obrátilo na svätých, v ústrednej časti stoja postavy patrónov, nad nimi sa nachádza kiscellská milostivá socha. Stropné maľby pochádzajú z r. 1928, zachytávajú posledný súd, kázeň na hore, Nanebovzatie Panny Márie, evanjelistov a anjelov s hudobnými nástrojmi. Nápisy zastavení krížovej cesty sú uvedené v nemeckom jazyku. Na stenách kostola nájdeme mramorové pamätné tabule s maďarským a nemeckým nápisom, ktoré pripomínajú mosonszentjánosské obete prvej a druhej svetovej vojny a následné vyhnanie nemeckého etnika v r. 1946. Pred kostolom stojí baroková socha sv. Jána Nepomuckého.