Pamiatkovo chránený kostol z r. 1760 bol rozšírený v r. 1847. Strechu veže zrekonštruovali podľa pôvodného plánu pri renovácii v r. 1964. Pozornosť si zasluhuje oltárny obraz Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu a baroková oltárna stavba so skrútenými korintskými stĺpmi, plastickou rímsou, ohnutým cimburím, z bočnej strany zdobená vlnitou akantovou výzdobou. Sochy dvoch uhorských svätých kľačiacich pri oltárnom obraze pochádzajú pravdepodobne z prelomu 17. - 18. storočia. Pod nimi nájdeme dve kanonické tabuľky v pozlátených rokokových drevených rámoch, ktoré boli vyhotovené okolo r. 1780. Obraz srdca Ježišovho na víťaznom oblúku namaľoval niekdajší učiteľ a riaditeľ miestnej školy Gusztáv Hargitai. Autorom nástenných obrazov vo svätyni – Zvestovanie a Korunovácia Panny Márie – a symbolov sviatostí na klenbe je Zoltán Závory. Smaltované obrazy zastavení krížovej cesty vytvorila Anett Tilinger.
V obci Felpéc stál kostol už v stredoveku. Luteránska reformácia sa tu udomácnila v polovici 16. storočia. Na konci 16. storočia dedinu vyplienili Turci, po tejto udalosti ju spomínajú medzi zaniknutými obcami. Noví prisťahovalci sem prišli v okolo r. 1620. Prvý evanjelický kostol bol postavený v r. 1630. V r. 1749, keď v meste Győr tamojší kostol odobrali evanjelikom, sa veriaci zo širokého okolia sa zhromaždili práve vo Felpéci. V r. 1752 cirkevná obec žiadala od župy povolenie na rozšírenie kostola, avšak realizácia stavby sa mohla začať až o dvadsaťštyri rokov neskôr, v r. 1776. Kostol bol vysvätený v r. 1777, vežu pristavili v r. 1794. Požiar z r. 1812 zasiahol aj kostol, ktorý vzápätí obnovili, kým vežu, ktorá je dnes zdobená oblúkovitou, tzv. hodinovou rímsou, zrekonštruovali až v r. 1819. Kostolná loď má plochý strop, je tu vytvorený aj chór. Uzatvára ju pravouhlá svätyňa, kde sa nachádza oltár s kazateľnicou z 19. stor. Oltárny obraz zobrazuje modlitbu na Olivovej hore. Krstiteľnica z červeného mramoru pochádza z r. 1905, organ z r. 1910.