Prvú písomnú zmienku o obci - spomínanej ako Endréd - nájdeme v listine z r. 1348. Starý kostol dediny viackrát postihol požiar, do veže udrel hrom a v r. 1893 už bol v takom schátranom stave, že hu museli čiastočne zbúrať.Súčasný jednoloďový, jednovežový kostol postavili v neorománskom slohu. Vysvätil ho rábsky biskup Miklós Széchenyi 20. augusta 1908. Mobiliár kostola (vyrezávané oltáre, kazateľnica, krstiteľnica, svietnik, svätý hrob, stojany na misál, lavice) pochádza z dielne rábskeho sochára Mártona Kelemena. Okná vo svätyni zdobia vitráže s postavami sv. Ladislava a sv. Imricha. Nástenné maľby sú dielom Józsefa Samodaiho. Vo veži sú umiestnené tri zvony. Malý zvon váži 90 kg a bol vyrobený v šopronskej dielni Friedricha Seltenhofera v r. 1863. Veľký zvon v tóne „A" váži 416 kg a odliali ho tiež v meste Šopron v r. 1922. Tretí zvon s hmotnosťou 220 kg je dielom monorského majstra Titusza Farkasa, posvätili ho v r. 2007.
Pri kostole stojí socha Bolestnej Panny Márie, ktorá bola postavená v tridsiatych rokoch 20. storočia. V južnej časti intravilánu nájdeme súsošie s tromi postavami (Mária, sv. Štefan, sv. Imrich), ktoré pochádza z r. 1884. Trojičný stĺp pri rázcestí hlavnej cesty č. 85 bol postavený na konci 18. stor., usudzujúc podľa neskorobarokovej výzdoby piliera. Pri hlavnej ceste uvidíme aj tzv. Wolfingerov kríž z r. 1869 (pri kríži stoja sochy Panny Márie a sv. Jána).Významný rodák obce Kálmán Hadarics (1895 - 1981) bol pod rehoľným menom Vendel Endrédy od r. 1939 zirckým opátom. Jeho činnosť značne prispela k obnove cisterciánskeho rádu, k duševnému, duchovnému a hospodárskemu rozkvetu rehole. Na konci druhej svetovej vojny ukrýval prenasledovaných, po rozpustení rádov v zirckom kláštore prichýlil 500 mníšok. V r. 1950 ho zatkli, osem mesiacov mučili a následne odsúdili na 14 rokov väzenia. Pamätná výstava venovaná osobnosti Vendela Endrédyho je prístupná na miestnej fare.