Dcéra uhorského magnáta a krajinského sudcu Františka Nádasdyho bývala často chorá. Mladučká Eleonóra zložila sľub: ak vyzdravie, vstúpi do kláštora. Rodičia však trvali na tom, aby sa vydala. V deň sobáša sa rozpútala víchrica a blesk zabil nevestu. Otrasený otec na pamiatku dcéry dal nad jej hrobom v r. 1670 postaviť kamennú kaplnku (na mieste pôvodnej drevenej stavby).Malá sakrálna stavba na podnet grófa Antona Széchényiho a pod dozorom farára Pavla Behofsicha v pol. 18. stor. bola rozšírená, aby bola schopná privítať pútnikov. Priečelia barokového pútnického kostola dotvára veža bez helmicovej strechy a zdobia ju sochy štyroch evanjelistov. Na hlavnom oltári sa nachádza socha Čiernej Madony s korunou, ktorá sa dá poobliekať. Vedľa nej stoja postavy rodičov (Anny a Joachima), apoštolov Petra a Jána. Horné súsošie hlavného oltára pripomína veriacim pomenovanie kostola: zachytáva navštívenia Alžbety Pannou Máriou. Barokový organ sa dostal do Kópháza z kostola v obci Sopronbánfalva. Votívny obraz Troch kráľov z 18. stor. je dôkazom niekdajšieho rozkvetu kultu pútnického miesta. Maľba zobrazuje nebeského patróna cestovateľov a pútnikov spolu s milostivou sochou a rodinou modliacou sa za uzdravenie.
Starý farský kostol obce pravdepodobne stál na cintoríne, na kopci. V dokumentoch z r. 1616 nájdeme zmienku o tom, že mesto Šopron ako patrón obce povolilo omše v Kostole sv. Martina veriacim oboch vierovyznaní. V kanonických vizitáciách zo 17. stor. sa spomína, že na väčšie sviatky pútnici dochádzali k soche Panny Márie, a tiež je opísané, že kostol mal tri oltáre. Z kroniky farnosti vieme, že kostol na cintoríne zbúrali v r. 1795 a následne znovu postavili v centre dediny, kde stojí aj dnes. Základná plocha jednoloďového klasicistického kostola je iba 142 m2, na oltári stojí socha sv. Martina biskupa. Za ňou na stene svätyne vidíme maľbu s výjavmi zo života sv. Martina. Nástenná maľba v lodi zobrazuje Kostol navštívenia Panny Márie, ktorý stojí na okraji obce, a v ňom sa nachádzajúcu milostivú sochu.