Synagógu dala postaviť neologická židovská náboženská obec v eklektickom slohu. Reprezentatívna budova, ktorá vznikla podľa plánov architekta Károlya Benkóa z Budapešti v duchu historizmu a secesie v r. 1870, slúžila ako vzor pre ďalšie uhorské synagógy, keďže dokonale zapadala do veľkomestského prostredia a mala dostatočne veľkú kapacitu.Úchvatný interiér kostola má oktagonálny pôdorys, je obohatený kruhovými balkónmi a uzatvorený kupolou. Synagóga bola prestavaná v r. 1926 - 1927: na mieste východných schodísk bola vytvorená zimná modlitebňa.Budovu, ktorá je výnimočná aj svojou výbornou akustikou, naposledy obnovili v r. 2006 a dnes slúži aj ako výstavný priestor stálej expozície a miesto rôznych kultúrnych podujatí. Nájdeme tu okrem iného aj ojedinelú zbierku významného súkromného zberateľa Jánosa Vasilesca st. (1923 - 2006) zameranú na maďarské výtvarné umenie po r. 1945.

Kostol bol postavený v r. 1784 - 1785 v uzavretom dvore a bez veže.Vchodové striešky pripomínajúce baldachýn boli umiestnené na priečelí neskôr. Jemne vypracované, prehnuté-kruhové liatinové podpery držia ozdobnú železnú strechu - akoby drapériu.Hlavnou ozdobou sieňového kostola s vnútorným chórom je oltárna stavba spojená s kazateľnicou. Veľkoplošný oltárny obraz namaľoval Soma Orlai Petrich, kamarát a spolužiak Sándora Petőfiho. Pred oltárom stojí krstiteľnica z červeného pieskovca z r. 1817, na jej vrchu vidíme bronzové súsošie - pokrstenie Ježiša.Na chóry sa dostaneme prehnutými schodiskami vytvorenými v štyroch rohoch haly. Organ zn. Czézár bol postavený v r. 1926, pričom bola zachovaná zlato-biela, rovno-polkruhovo uzatvorená predná časť pôvodnej organovej skrine z r. 1791. Tak novší hudobný nástroj obrovských rozmerov a s moderným zvukom harmonicky zapadá do interiéru „starého kostola".

Rád karmelitánov sa usadil v meste Ráb v r. 1697. Svoj kostol postavili podľa plánov laického brata Martina Witwera v r. 1721 - 1725. Oltáre spolu so sochami sú dielom ďalšieho karmelitánskeho rehoľníka, brata Dominika. Kláštor rádu bol dokončený v r. 1732.Priečelie kostola sleduje talianske vzory, za ním sa otvára prekrásny priestor s eliptickým pôdorysom a kupolou, ďalej tu nájdeme aj svätyňu so štvorcovým pôdorysom. Hlavný oltárny obraz zobrazuje sv. Štefana kráľa a sv. Imricha, ako klaňajú pred Pannou Máriou, na bočných oltároch vidíme smrť sv. Jozefa, martýrium sv. Jána Nepomuckého, krvácajúce srdce sv. Terézie a apoteózu sv. Jána z Kríža – všetky obrazy sú dielom maliara Martina Altomonteho. Najstaršou časťou sústavy stavieb je všeobecne známa Loretánska kaplnka z r. 1718, ktorá napodobňuje nazaretský domov Sv. rodiny. Nad jej oltárom stojí socha Čiernej Madony v náručí s malým Ježiškom z r. 1717 (tváre postáv sú vyrezávané z čierneho ebenového dreva, hlavy sú zdobené korunou). V malej kaplnke, ktorá bola pristavaná k fasáde, nájdeme žiarivo biele barokové dielo: sochu tzv. Márie z peny.

Jezuiti začali pôsobiť v meste v r. 1626, kostol postavili podľa vzoru rímskeho Il Gesu v r. 1634 - 1641. Do r. 1667 bola dokončená aj budova kláštora a školy.Interiér kostola má znaky ranného baroka. Obraz na hlavnom oltári zobrazuje apoteózu sv. Ignáca, na stropných maľbách v lodi a svätyni vidíme Nanebovzatie ducha sv. Ignáca a Anjelský pozdrav - diela namaľoval popredný predstaviteľ viedenského baroka Paul Troger so svojimi dvoma spoločníkmi. Prekrásna baroková kazateľnica pochádza z r. 1749, organová skriňa bola vyhotovená v r. 1755. Nad organom vidíme fresku s koncertom anjelov. Dominantným motívom výzdoby bohato vyrezávaných lavíc a brán je lastúra. Na oboch stranách lode sa nachádzajú tri kaplnky, ich zariadenie je staršie ako mobiliár hlavnej lode.Kaplnka kalvárie sa otvára zo svätyne, zastavenia sú zachytené na reliéfoch, ktoré sú dielom Márie Pátzayovej a pochádzajú z r. 1980. Po rozpustení jezuitského rádu (1802) ich budovy prevzali benediktíni, ktorí ich spravujú dodnes.

Socha patrí medzi najcennejšie barokové pamiatky v meste. Nad archou zmluvy, ktorá symbolizuje Starý zákon, na knihe so siedmimi pečaťami sedí baránok - symbol Ježiša, autora Nového zákona. Podľa zdokladovaného príbehu v r. 1729 jeden vojak, ktorého obvinili z bigamie a používania falošného mena, našiel azyl v jezuitskom kláštore. Keď vojsko obkľúčilo budovu, mnísi sa pokúsili dostať obvineného cez blokádu do biskupského paláca. Prezliekali ho za miništranta, avšak na procesii na deň Pána jeho bývalí spoločníci rozoznali vojaka a zaútočili na zhromaždenie. Počas potýčky monštrancia vypadla z ruky kňaza a rozbila sa. Sochu dal postaviť sám kráľ Karol III. na zmiernenie ujmy, ktorú utrpela oltárna sviatosť.

Hlavný kostol Rábskej diecézy, ktorú založil sv. Štefan kráľ v r. 1001 stojí na Kapitulskom vŕšku, pri sútoku riek Dunaj a Rába.Pôvodne bol postavený v románskom slohu v 11. stor. Po tatárskom vpáde ho prebudovali v gotickom slohu, následne v 14. - 15. stor. bol rozšírený o gotické bočné lode a bočnú kaplnku. V tejto kaplnke bola uložená herma sv. Ladislava, ktorú dnes môžeme vidieť v susednej budove návštevníckeho centra. Každý rok 27. júna sa tu koná procesia, ktorá sprevádza hermu po uliciach starého mesta. Po tureckom plienení bol kostol obnovený v barokovom slohu, zaslúžili sa o to biskupi Juraj Draskovich, Juraj Széchenyi a František Zichy. Obrovské a dynamické stropné fresky a oltárne obrazy sú dielom Franza Antona Maulbertscha a jeho učňov, „čierne" oltáre vytvoril Jacob Gabriel Mollinarolo. Katedrála je dvojakým pútnickým miestom. Davy veriacich navštevujú milostivý obraz Panny Márie, ktorý sa do mesta dostal z Írska. Jeho vlastník musel svoju pôvodnú vlasť opustiť počas vlády Cromwella. Obraz v r. 1697 v meste Ráb začal roniť krvavé slzy. Chrám je tiež miestom večného odpočinku blahorečeného biskupa Vilmosa Apora, ktorý zomrel mučeníckou smrťou v r. 1945. V r. 1996 navštívil katedrálu aj pápež Ján Pavol II., aby modlil pred milostivým obrazom a hrobom martýrskeho biskupa. Pápež v r. 1997 vyhlásil Vilmosa Apora za blahoslaveného a zároveň rábsku katedrálu povýšil na basilicu minor.Bazilika je prvým a posledným zastavením na krížovej ceste, ktorá bola vytvorená z diel súčasných umelcov (sedem reliéfov, dve grafiky a päť malieb) v starom meste v r. 2019. Jednotlivé diela symbolizujúce štrnásť zastavení sú vystavené v sklobetónových tvárniciach a sú umiestnené na budovách alebo v samostatných stojanoch po uliciach historického centra.(Rábsky milostivý obraz Panny Márie a herma sv. Ladislava boli zapísané do Zoznamu hodnôt Rábsko-mošonsko-šopronskej župy.)

Evanjelická cirkevná obec v meste Ráb a Kalvínska cirkevná obec v obci Bőny na žiadosť evanjelickej diaspóry v Gönyű a okolitých kalvínskych fílií postavili spoločný kostol v Gönyű, ktorý vysvätili na Turíce v r. 2005.Samotná budova nesie znaky tradičnej protestantskej sakrálnej architektúry a tiež moderného staviteľstva. Zároveň pripomína útulnú atmosféru kostolov sedmohradských dedín.Interiér kostola je jednopriestorový, mobiliár adekvátne slúži potrebám protestantskej liturgie. Bohato zdobené, vyšívané textílie sú dielom miestnych žien. Kazateľnicu zdobia vyrezávané symboly. Dve cirkevné komunity okrem vlastných podujatí hojne vyhľadávajú aj možnosti ekumenického spolunažívania. „Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus." (1Kor 3,11)Obec Gönyű sa pýši ojedinelou adventnou tradíciou: v oplotení 24 domov sa do Vianoc postupne, každé ráno otvára okno ďalšieho maličkého domčeka. Prvé okno sa nachádza v kalvínsko-evanjelickom kostole, posledné okno otvoria v katolíckom svätostánku. Trasa s 24 domčekmi poskytuje príjemnú sviatočnú prechádzku.

Kostol bol postavený podľa plánov Jakoba Fellnera v neskorobarokovom slohu, vysvätili ho v r. 1795. Na oltárnom obraze z r. 1796 vidíme stretnutie sv. Petra a sv. Pavla. Vedľa maľby stoja barokové sochy sv. Štefana a sv. Ladislava kráľa. Cenným prvkom mobiliáru je kazateľnica, na jej ozvučovacej doske nájdeme sochu Dobrého pastiera, kým bočnú stranu zdobí reliéf s postavou Rozsievača. Neoklasicistické priečelie vzniklo počas obnovy v r. 1878 - 1880. Nad portálom umiestnili tabuľu s latinským nápisom, ktorá pripomína rekonštrukciu kostola. Keď v r. 2004 obnovili aj vežu, objavili požehnanie z r. 1879 venované ďalším pokoleniam.Obec sa nachádza pri Dunaji, obživu obyvateľov dlhé stáročia zabezpečila predovšetkým rieka (prístav, vodné mlyny, rybolov, plavba). Mimoriadne cenená lodiarska zástava obce zobrazuje patrónov „vodárov". Na jednom obrázku vidíme Ježiša, ako podáva ruku malovernému Petrovi, ktorý klesá do hlbín. Na druhom obrázku nájdeme biskupa Mikuláša, patróna lodiarov a detí. Živou tradíciou je lodiarska omša na konci zimy, keď veriaci so zástavou obídu oltár a svoje dary položia do koša. Tieto dary boli kedysi určené na pomoc chorým lodiarom, vdovám a sirotám.

Kostol dal postaviť gróf Juraj Széchényi a jeho syn Žigmund v r. 1728 až 1735. Vysokú fasádu barokového kostola pokrytého dreveným šindľom z boku uzatvárajú dve veže. Vežové hodiny pochádzali z dielne Josefa Kőniga vo Viedenskom Novom Meste. V centrálnej časti priečelia nájdeme erb rodu Széchényiovcov. Na cimburí stoja sochy sv. Jozefa, sv. Jána Krstiteľa a Panny Márie, pred kostolom nájdeme sochu sv. Anny a sv. Jána Nepomuckého. Zachoval sa pôvodný mobiliár z 18. stor., pozornosť si zasluhuje predovšetkým bohato vyrezávaná kazateľnica. Tri oltáre a steny sú zdobené sochami, na zábradlí oratória a chóru vidíme obrazy. Za povšimnutie stojí aj bočný oltár s baldachýnom posvätený sv. Peregrínovi, patrónovi pri bolestiach nôh. Na stene vidíme atypické zobrazenie Pána: ukrižovaný Kristus dvíha pravicu na požehnanie.V dvoch vežiach bolo pôvodne šesť zvonov. Podľa miestnej legendy jeden z nich vykopal býk z bahna Neziderského jazera.Mária Barkóczyová, manželka Žigmunda Széchényiho, v r. 1736 na boku pred kostolom dala vytvoriť malé kopce, na nich dala postaviť kríž a sochu Srdce Ježišovo. Postupom času sa z nich stali kompozície s mnohými postavami - s okrasnou bránou, schodmi a oplotením.

Prvý kostol rybárskej osady pri potoku Ikva bol zasvätený sv. Mikulášovi biskupovi. Na základoch stredovekého svätostánku bola postavená menšia, baroková časť súčasného kostola v r. 1725. Priečelie zdobí kamenná socha Panny Márie. Na vrchu helmicovej strechy, v guli kríža je uložená delová guľa, ktorá pochádza z bitky pri Slankamene (1691). Nad točitými stĺpmi hlavného oltára anjeli nesú postavu Panny Márie do nebies, k Svätej Trojici. Medzi stĺpmi vidíme postavu sv. Mikuláša na kolenách, vedľa neho sú tri chlapci strčení v kadi - ako odkaz na známu legendu. Pri stĺpoch stoja sochy ďalších svätcov (Jána Krstiteľa, Jozefa, Šebastiána, Floriána, Petra a Pavla). Okno vo svätyni zobrazuje sv. Juraja, ktorý zabíja draka.K staršiemu malému kostolu v r. 1935 pristavili veľký kostol tak, že staršía stavba sa stala predsieňou nového kostola. Hrebeň novej budovy zdobí sanktusník. Hlavný oltár bol postavený z pieskovca, ktorý pochádzal z obci Fertőrákos. Sem boli preložené aj dva bočné oltáre starého kostola z 18. stor.Hlavnou postavou oltára zasväteného Nepoškvrnenému počatiu je Panna Mária. Nad ňou vidíme Svätého ducha v podobe holuba, vedľa nej stoja rodičia Joachim a Anna. Dole sú zobrazení svätci zo Starého zákona za mrežami, čakajúci na oslobodenie.Na oltári Svätého kríža Mária Magdaléna utiera nohy ukrižovaného Krista svojimi vlasmi. Pod nimi vidíme trpiacich v plameňoch, ako čakajú na svoju spásu.Nástenné maľby vo svätyni a stropné fresky namaľoval József Samodai v r. 1964 - 1965.Na ozvučovacej doske kazateľnice sa nachádza erb Esterházyovcov a socha sv. Michala, na zábradlí nájdeme sochy Krista a evanjelistov.

Na fertőrákosskom majetku rábskych biskupov stála opevnená kúria už v 14. storočí. V období od 1481 do 1486 sa tu často zdržiaval aj kráľ Matej Korvín ako hosť biskupa Urbana Dóczyho (po obsadení Viedne ho panovník vymenoval aj za najvyššieho pastiera okupovaných rakúskych území).Po r. 1594 - keď mesto Ráb obsadili Turci - práve táto kúria sa stala sídlom Rábskej diecézy, síce už v rozšírenej podobe, prestavaná na kaštieľ. Barokovo-rokoková prestavba budovy sa začala po tureckom plienení v r. 1683. Stavebné práce trvali niekoľko desaťročí, až do polovici18. storočia, hlavnú fasádu budovy dodnes zdobia erby objednávateľov - biskupa Juraja Széchényiho, Christiana Augusta Saského a Františka Zichyho.Stropná freska jedálne na poschodí zachytáva výjav Víťazstvo viery. Vo viacerých sieňach nájdeme sadrovú štukatúru, maľované výjavy z gréckej mytológie a zo Svätého písma. Rokokové kachle, ktoré sa zachovali dodnes, vyrobil rábsky majster Károly Magner. Biskup János Simor tu zriadil prvú dielňu na výrobu vitráží v Uhorsku, ktorá fungovala do r. 1867.Klenbu kaštieľskej kaplnky zdobí alegorická freska, oltárny obraz zobrazuje korunováciu Panny Márie a Svätú Trojicu. Okolo kaštieľa, pred priečelím kedysi bola vytvorená okrasná záhrada s fontánami. Pod budovou sa nachádzajú dve monumentálne klenbové pivnice. Z jednej sa otvárala (dnes už zrútená) chodba, ktorá vraj viedla do lesa za potokom alebo možno až do Šopronu.

V r. 1869, keď Neziderské jazero vyschlo, sa obyvatelia obce Fertőrákos vydali na pešiu púť na druhý breh jazera, na známe pútnické miesto Boldogasszony v Mošonskej župe, aby sa voda vrátila do koryta.Po úspešnej púti, v r. 1872 na Kvetinkovom majeri, ktorý sa nachádza pri obci Fertőrákos postavili kaplnku pre tu žijúcich čeľadníkov, ktorú posvätili Navštíveniu Panny Márie.Na jej veži nájdeme latinský odkaz na Pannu Máriu: „Ego sum flos campi", teda „Ja som kvietok Sárona".Drobná stavba bola obnovená v r. 1992, čím získala späť svoju niekdajšiu krásu.

Malá kaplnka postavená v r. 1714 pôvodne pravdepodobne stála na šesť metrov vysokom, umelo vytvorenom kopci v chotári obce, pri ceste do dediny Balf. Ako sa zastavala Malorákosská ulica, v r. 1936 rybár Kamper podal žiadosť o pozemok na výstavbu svojho domu. Povolenie dostal pod podmienkou, že Malú kaplnku premiestni bližšie k obci, znovu ju postaví z kvádrov a starú sochu nahradí novou. Vo výklenku za mrežami stojí socha Panny Márie. Priečelie drobnej stavby známej aj ako Rybárova kaplnka zdobí kríž, nad vchodom sa nachádza nemecký text. Z početných pamiatok obce, ktoré môžeme vidieť na verejných priestranstvách, si pozornosť zasluhujú predovšetkým nasledovné štyri diela: Trojičný stĺp postavený po víťaznej viedenskej bitke proti Turkami v r. 1683, socha sv. Šebastiána z r. 1721,  socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1731 a socha sv. Michala z r. 1643. Na Kováčskom vrchu nájdeme sochu sv. Donáta, ktorá stojí na štyri metre vysokom stĺpe.

Rábsky biskup Juraj Széchényi v roku 1662 nariadil zbúranie starého kostola, no zároveň ho dal v rozšírenej podobe znovu postaviť. V r. 1683, keď turecké vojská postupujúce na Viedeň kostol zničili, budovu dal obnoviť tiež biskup Széchényi.Zvláštnou ozdobou kostola je terasa na streche veže s kamennou balustrádou. Budova získala svoju súčasnú podobu až v r. 1777. Hlavný oltár, bočné oltáre, kazateľnica a rokokové lavice tiež pochádzajú z tohto obdobia. Kostol bol zasvätený sv. Mikulášovi a Nanebovstúpeniu Pána, toto dvojaké pomenovanie odzrkadľujú aj dominanty stavby za hlavným oltárom: hore vidíme pozlátenú sochu svätého biskupa, pod ním maľbu s nanebovstúpením Ježiša. Ďalšou súčasťou monumentálnej kompozície je erb rodiny Zichyovcov nad obrazom, ako aj bočné sochy sv. Štefana kráľa a sv. Imricha v pozícii strážcov. Samotný oltár je bohato vyrezávané a pozlátené dielo, dvere tabernákula sú zdobené reliéfom, ktorý zobrazuje obetovanie Izáka, anjelov a baránka sediaceho na knihe so siedmimi pečaťami. Pozlátené reliéfy na kazateľnici zachytávajú výjavy pokrstenia Pána, vyvolenia apoštolov a kázeň na vrchu. Na poklope maľovanej krstiteľnice zo 17. stor. vidíme drobnú sochu Ježiša a sv. Jána Krstiteľa. Päťdielny barokový organ bol darom od biskupa Christiana Augusta Saského, prvého uhorského prímasa. Bočnú stenu svätyne zdobí baroková maľba s korunováciou Panny Márie a so Svätou Trojicou. Pod oknom na severnej strane nájdeme obraz sv. Kajetána, patróna proti moru. Bol tu umiestnený ako vyjadrenie vďaky, pri postave v danej období veľmi populárneho svätca vidíme votívnu modlitbu v nemeckom jazyku a presný dátum (7. decembra 1713). Tabuľové maľby nad zastaveniami krížovej cesty zachytávajú pamätihodné stravovania Ježiša: svadbu v Káne, hostiny v dome Šimona Farizeja, poslednú večeru, stretnutie Ježiša a emauzských učeníkov s lámaním chleba.

Prvú písomnú zmienku o obci - spomínanej ako Endréd - nájdeme v listine z r. 1348. Starý kostol dediny viackrát postihol požiar, do veže udrel hrom a v r. 1893 už bol v takom schátranom stave, že hu museli čiastočne zbúrať.Súčasný jednoloďový, jednovežový kostol postavili v neorománskom slohu. Vysvätil ho rábsky biskup Miklós Széchenyi 20. augusta 1908. Mobiliár kostola (vyrezávané oltáre, kazateľnica, krstiteľnica, svietnik, svätý hrob, stojany na misál, lavice) pochádza z dielne rábskeho sochára Mártona Kelemena. Okná vo svätyni zdobia vitráže s postavami sv. Ladislava a sv. Imricha. Nástenné maľby sú dielom Józsefa Samodaiho. Vo veži sú umiestnené tri zvony. Malý zvon váži 90 kg a bol vyrobený v šopronskej dielni Friedricha Seltenhofera v r. 1863. Veľký zvon v tóne „A" váži 416 kg a odliali ho tiež v meste Šopron v r. 1922. Tretí zvon s hmotnosťou 220 kg je dielom monorského majstra Titusza Farkasa, posvätili ho v r. 2007.

Pri kostole stojí socha Bolestnej Panny Márie, ktorá bola postavená v tridsiatych rokoch 20. storočia. V južnej časti intravilánu nájdeme súsošie s tromi postavami (Mária, sv. Štefan, sv. Imrich), ktoré pochádza z r. 1884. Trojičný stĺp pri rázcestí hlavnej cesty č. 85 bol postavený na konci 18. stor., usudzujúc podľa neskorobarokovej výzdoby piliera. Pri hlavnej ceste uvidíme aj tzv. Wolfingerov kríž z r. 1869 (pri kríži stoja sochy Panny Márie a sv. Jána).Významný rodák obce Kálmán Hadarics (1895 - 1981) bol pod rehoľným menom Vendel Endrédy od r. 1939 zirckým opátom. Jeho činnosť značne prispela k obnove cisterciánskeho rádu, k duševnému, duchovnému a hospodárskemu rozkvetu rehole. Na konci druhej svetovej vojny ukrýval prenasledovaných, po rozpustení rádov v zirckom kláštore prichýlil 500 mníšok. V r. 1950 ho zatkli, osem mesiacov mučili a následne odsúdili na 14 rokov väzenia. Pamätná výstava venovaná osobnosti Vendela Endrédyho je prístupná na miestnej fare.

Kaplnka slúžila predovšetkým pre potreby kniežacej rodiny, avšak kým obec Eszterháza nemala vlastnú faru, na svätých omšiach sa zúčastňovali aj obyvatelia dediny. Kaplnka je súčasťou zámockého komplexu, je prístupná z čestného dvora, z apartmánu kniežaťa a tiež z vojvodského krídla. Má oválny pôdorys, priestor obkladaný mramorom je spojený s chórmi tak na prízemí, ako aj na poschodí. Na stropnej freske je zachytený výjav, ako sv. Štefan ponúka kráľovskú korunu Panne Márii a tým zveruje svoju krajinu pod jej ochranu (autorom diela je Joseph Ignatz Mildorfer). Štukové rámy vytvoril Johann Michael Reiff. Pôvodný oltárny obraz, na ktorom bol sv. Anton Paduánsky, bol zničený okolo r. 1945. Na súčasnom obraze vidíme nebeské poslania Ježiša (autorom diela bol Félix Leicher). Z prízemia kaplnky vedú dvere do sakristie a organovej komnaty, na poschodí nájdeme kniežacie oratórium a priestor pre spevácky zbor. Kaplnka je otvorená pre verejnosť v návštevných hodinách zámockého areálu.

Základy prvého kostola dedinky Süttör z 12. storočia našli na Jakubovom ostrove, na kraji obce v r. 1906. Táto lokalita bola pravdepodobne opustená pre záplavy. Na mieste dnešného svätostánku postavili barokový kostol v r. 1732. Budova bola zbúraná v r. 1889, no nový kostol postavili ešte v tom istom roku podľa návrhu viedenského architekta L. Zatzka a podľa predlohy severonemeckých gotických kostolov. Po centrálnej osi z priečelia vystupuje vysoká veža so sanktusníkmi v rohoch. Polia nad troma portálmi zdobia mozaiky (Mária, Ježiš a Jozef). Pri Jozefovom portáli nájdeme mramorovú tabuľu na pamiatku významného rodáka dediny, kňaza a básnika Mihálya Mentesa (1891 - 1960), ktorý bol okrem iného autorom textu piesne „Bože, kľačíme pred Tebou za našu vlasť". Neogotické zariadenie kostola pochádza z r. 1889. Na hlavnom oltári stoja sochy sv. Ondreja a svätcov-kráľov z rodu Arpádovcov. Bočné oltáre boli zasvätené Srdcu Ježišovmu a Panne Márii. Organ vyrobili v továrni Rieger v Budapešti. Na nástenných a stropných freskách sú zachytení významné osobnosti cirkvi, medzi nimi pápež Ján Pavol II., József Mindszenty a Vilmos Apor (svedkovia viery z 20. stor.).

Obec sa spomína medzi rybárskymi osadami už v zakladacej listine opátstva na Hore sv. Martina (Pannonhalma) z r. 1001. Prvý kostol tu postavili na konci dnešnej ulice Kisvág po tatárskom vpáde. V jeho krypte boli pochovaní predkovia významného rodáka dediny, protitureckého bojovníka, maliara a básnika Ferenca Watthaya (1568 - 1609). Starý kostol zanikol v období tureckej nadvlády, nový svätostánok bol postavený v r. 1727 a rozšírený v r. 1828. Gotický kamenný fragment nad portálom zrejme pochádza zo staršieho kostola. Na hlavnom oltári stojí socha sv. Jakuba apoštola. Nástenné maľby sú dielom Józsefa Horvátha, organ je z dielne Józsefa Kemenesa, sedem vitráží vytvoril József Palka.V záhrade kostola nájdeme barokovú kamennú sochu sv. Jána Nepomuckého (1770), trojičný stĺp s viacerými postavami (1903) a sochu sv. Štefana kráľa (2010).Tradičné hospodárstvo obce bolo zamerané na poľnohospodárstvo a chov, čo odzrkadľujú aj jej sakrálne sviatky: púte sa konali 8. júna, na deň sv. Medarda, patróna dobrej úrody, ktorý mal chrániť dedinu pred krupobitím, a 13. júna, na deň sv. Antona Paduánskeho, v nádeji na ochranu pred morom hovädzieho dobytka.

Barokový kostol z 18. stor. bol rozšírený v r. 1873 prístavbou krížnej lode a novej svätyne. Na neogotickom hlavnom oltári sa nachádza obraz Mihálya Kovácsa z r. 1883, ktorý zobrazuje mystické zásnuby sv. Kataríny. Z bohatej sochárskej výzdoby kostola si pozornosť zasluhujú dve rokokové diela (postavy dobrého pastiera a sv. Vendelína). Reliéfy na kazateľnici zobrazujú postavy štyroch evanjelistov a Ježiša-Rozsievača, na klenbe vidíme portréty svätých z rodu Arpádovcov (sv. Štefana, sv. Ladislava, sv. Alžbety, sv. Margity).Za návštevu stojí aj stredoveký kostol do r. 1950 samostatnej dedinky Felszopor, ktorý sa nachádza v 1,5 km vzdialenosti a ukrýva pozoruhodný oltárny obraz Nanebovstúpenie Pána.