Trojposchodový kaštieľ zdobený tromi nárožnými vežami a chránený sfingami stojí v parku so stáročnými stromami. Kroniky hovoria, že na konci 10. stor. knieža Gejza venoval oblasť Malého Žitného ostrova nemeckému rytierovi Héderovi. Hrad Héder sa stal centrom rozsiahleho panstva, ktoré tvorili obce služobníkov po širokom okolí. Rodina Héderváryovcov na začiatku 16. stor. dala postaviť renesančný kaštieľ v blízkosti strohého gotického hradu zo stredoveku, ktorý prestal zodpovedať vtedajším nárokom na bývanie rodiny. Palác bol prestavaný v 18. stor., keď dostal barokovú výzdobu a nadstavili mu ďalšie podlažie. Vtedy bola pristavaná aj bohato maľovaná kaplnka, ktorá zakončila západné krídlo a zároveň spojila dve podlažia. Hlavnou ozdobou kaplnky je maľba s Pannou Máriou a malým Ježiškom.
Prícestnú kaplnku sv. Peregrína s oktogonálnym pôdorysom dala postaviť Eszter Ebergényiová, manželka Jóba Viczaya v r. 1709 na počesť patróna pútnikov a pri bolestiach nôh. Miestne povesti však spomínajú iný príbeh: hovoria o istej vznešenej francúzskej dáme, ktorá cestu do Héderváru zdolala pešky, a keď sa dorazila do mestečka, odpadla od vyčerpania (presne na mieste dnešnej kaplnky). Ošetrili ju v kaštieli, kde pred ňou sa zjavil sv. Peregrín. Z vďaky za uzdravenie dala postaviť kaplnku na počesť svätca a dala namaľovať aj obraz svojho záchrancu tak, ako ho videla vo svojom zjavení. (Podľa Peregrína sú pomenované nemocnice po celom svete – príslušník rehole servitov z prelomu 13. - 14. stor. Je patrónom pri rakovine, reume, dne, bolestiach nôh.)
Podľa listín na tomto mieste stála kaplnka už v prvej pol. 13. stor. Predchodkyňu súčasnej budovy pravdepodobne postavili v r. 1397. V nikách fasády kostola stoja sochy sv. Floriána a sv. Vendelína vo švajčiarskom kroji. Liatinový kríž pri kostole bol pôvodne postavený na starom cintoríne, traduje sa, že pochádza z 14. stor. Stenu vo svätyni zdobí obraz Krista z 19. stor. Na bohato zdobenej oltárnej stavbe medzi pozlátenými sochami sv. Štefana a sv. Ladislava vidíme obraz zachytávajúci boj sv. Michala so satanom. Sochy na oltári sv. Jána Nepomuckého sú symbolmi viery, lásky a nádeje. Na ďalšom bočnom oltári je umiestnená replika obrazu plačúcej Panny Márie z rábskej katedrály. Gotická oktogonálna krstiteľnica je z červeného mramoru, zdobia ju erby krajiny a rodu Héderváryovcov (podľa odborníkov napriek nápisu „Anno Domini 1031" nebola vyrobená v danom roku). V sakristii nájdeme pamätník venovaný obetiam prvej a druhej svetovej vojny.
Kaplnka je pýchou obce, je zapísaná aj do Registra hodnôt Rábsko-mošonsko-šopronskej župy. Podľa záznamov bola postavená v r. 1296 až 1303. Jednoloďová sakrálna stavba bola farským kostolom, mariánskym pútnickým miestom a zároveň aj pohrebnou kaplnkou rodu Héderváryovcov. V druhej pol. 17. stor. k severnej strane pristavili novú kryptu a loretskú kaplnku. V 19. stor. ju prestavali v neogotickom slohu. Na severnej strane svätyne nájdeme pravdepodobne pôvodné okno z románskeho obdobia.. V murive svätyni vidíme päť epitafov z červeného mramoru. V loretskej kaplnke je v ozdobenej urne uchovávané srdce prvého Karola z rodu Khuenovcov-Héderváryovcov. Nájdeme tu aj ďalšie popolnice: jedna je zdobená vyrezávanými hadmi a stojí na štylizovaných korintských stĺpoch, tri veľké strieborné urny sú umiestnené vo výklenku zakrytom erbom. Za oltárnym stolom kaplnky sa nachádzajú drevené mreže, ktoré pripomínajú zariadenie v gréckokatolíckych kostoloch. Nad rímsou uvidíme cisárske, kráľovské a rodinné erby obklopené barokovou výzdobou. Vo výklenku za mrežami stojí socha Panny Márie z ebenového dreva. Budova je sídlom galérie Kaplnka, ktorá ponúka návštevníkom rôzne výstavy.