Barón Rezső Kruchina v r. 1928 zavesil na strom v háji nazvanom Kiskút obraz Panny Márie s malým Ježiškom. Tu modlil za svojho ťažko chorého syna a za jeho uzdravenie odvďačil tabuľou s nápisom „Mária pomohla“. Uctievanie  pôvodného obrazu, ktorý v r. 1938 premiestnili do niky kaplnky, sa rýchlo rozšírilo a rýchlo začali pribúdať nové ďakovné tabuľky. V lete r. 1947 obraz bol vytrhnutý z rámu a rozrezaný. Páchateľa zadržali, údajne (podľa úradných záznamov) ho útokom poverila neznáma osoba sediaca v aute s viedenskou poznávacou značkou, ktorá mu za vykonanie činu zaplatila 30 forintov. Celá diecéza sa spojila v úsilí vybudovať stavbu, ktorá by mohla poskytnúť bezpečné miesto na uloženie milostivého obrazu. Veriaci z mesta Győr počas septembrovej púte v obci Osli začali zbierku na vypracovanie plánu kaplnky, ktorého prípravou poverili Sándora Schneidera. Dňa 12. októbra zreštaurovaný obraz na ceste späť do Kiskútu sprevádzalo  desaťtisíc veriacich, ktorých viedol biskup Kálmán Papp, a každý z nich mal v ruke tehlu. Mnohí sa pripojili k davu s väčším množstvom stavebného materiálu. Stavebné práce sa realizovali na báze dobrovoľnej a bezplatnej účasti. Základný kameň kaplnky položil jezuitský misijný biskup Miklós Szarvas 23. mája 1948. Svätyňa pútnickej kaplnky zasvätenej Panne Márii Pomocnej je z prednej strany otvorená stavba, ktorá má prirodzené spojenie s prírodou. Otvorené do prírody sú aj zastrešené arkády, ktoré sa odvíjajú od lode oblúkovo, v tvare otvorenej náruče. Za sakrálnou stavbou stojí votívny stĺp sv. Jozefa, ktorý zároveň zachováva niku niekdajšej kaplnky.

Rád uršulínok začal pôsobiť v meste Győr v r. 1726 pod vedením matky predstavenej Márie Alexie. Kostol sv. Anny bol postavený v r. 1762 paralelne s ulicou, medzi budovami ich kláštora a školy. Takto vznikla ucelená baroková zástavba zdobená malým sanktusníkom. Na klenbe kostola nájdeme tri fresky od Stefana Schallera. Obraz nad svätyňou zachytáva zasnúbenie Panny Márie. Obraz kupoly okolo postavy Ježiša zobrazuje výjavy zo života sv. Uršuly, sv. Angely, sv. Ignáca a sv. Gregora pápeža. Obraz nad chórom zachytáva patrónku hudobníkov sv. Cecíliu, ako hrá na harfe. Medzi pôvodné sochy hlavného oltára bol v r. 1908 umiestnený obraz sv. Anny. Škola uršulínok v meste Győr fungovala od svojho založenia v r. 1726 až do r. 1948, keď ju zoštátnili. Sestry boli deportované 18. júna 1950 v noci. V kostole sa konali bohoslužby aj naďalej, ale jeho zvon sa mohol znovu ozvať až v r. 1993, po štyridsaťtriročnom nútenom mlčaní. Sestry uršulínky vtedy získali späť nielen kláštor, ale aj školu. 

Prvým svätostánkom v mestskej časti Újváros bola kaplnka Salvator z r. 1695, ktorá stála na mieste dnešnej synagógy. Druhým bol Kostol sv. Jozefa, postavený na mieste dnešného kostola. Pôvodne to bol evanjelický kostol, ktorý katolíci získali v r. 1749. Keďže po nejakom čase stavba svojou veľkosťou už nespĺňala nároky veriacich, v r. 1836 - 1841 bol postavený nový - súčasný - kostol v neoklasicistickom slohu podľa plánov Antona Fruhhmanna. So svojou plochou 660 m2 je to druhý najväčší kostol v meste Győr, kde nad hlavným oltárom vidíme erb mesta ako staviteľa kostola. Obraz hlavného oltára Premenenie Pána zachytáva výjav z hory, keď Ježiš ukázal trom apoštolom (Petrovi, Jakubovi a Jánovi) svoju božskú podstatu, aby z toho mohli čerpať silu v časoch prenasledovania. Vedľa hlavného oltára stojí socha patróna mesta Győr - sv. Štefana diakona. Organ bol vyhotovený v Bratislave v r. 1854 a do Győru ho priviezli loďou. Bočný oltár zasvätený sv. Jozefovi z r. 1896 sa nachádza v rade kaplniek po pravej strane. 

Rábsky biskup Juraj Széchenyi v r. 1666 založil fond na vytvorenie a sprevádzkovanie domova, resp. špitálu pre starých maďarských mešťanov. V r. 1735 v jeho susedstve postavili kostol podľa plánov karmelitského mnícha Martina Wittwera. Veža tejto barokovej stavby nie je situovaná v priečelí, ale stojí pri svätyni. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Alžbete, až neskôr sa dostal na hlavný oltár obraz sv. Anny. Na ľavej strane obrazu stojí pozlátená drevená socha sv. Jozefa, na pravej strane socha sv. Joachima. Navrchu bočných stĺpov oltárnej stavby stoja anjeli, na hlavici vnútorných stĺpov uvidíme sediacu postavu Syna a Otca, kým symbol Ducha svätého (sochu holuba) nájdeme pred okrúhlym vitrážovým oknom. Obraz na bočnom oltári bol namaľovaný okolo r. 1740, zobrazuje sv. Alžbetu, na jeho pravej a ľavej strane stoja pozlátené drevené sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Mikuláša biskupa. V nadstavci oltára nájdeme olejomaľbu so sv. Martinom, v spodnej časti oltára sošku Pražského Jezuliatka uloženého v sklenenej vitríne. 

Evanjelická cirkevná obec v Gyóró je filiou farnosti vo Vadosfe. Veriaci na bohoslužby využívajú sálu v budove niekdajšej školy. Oltárny obraz zobrazuje ukrižovanie Ježiša a je dielom Andrása Fiátha. Obraz a oltár pochádzajú z evanjelického kostola susednej dedinky Kisfalud. Kazateľnica vola vyhotovená v r. 2014. 

(Eszterháza) Obec Eszterháza bola dlhé stáročia usadlosťou bez samostatnej fary, veriaci chodili na omšu do kaplnky kaštieľa rodu Esterházyovcov. Kostol povýšenia sv. Kríža bol vysvätený 2. júna 1985. Autorom projektu modernej sakrálnej stavby bola trojica architektov István Szabó, Ferenc Bán a László Bihary. Priestranný, svetlý interiér navrhol Kristóf Asbóth. Na hlavnom oltári nájdeme Golgotu z Eszterháza, dielo výtvarníčky Erzsébet Udvardiovej. Akademická maliarka je aj autorkou obrazov zastavení krížovej cesty, namaľovaných na dreve. Jeden z bočných oltárov zachytáva výjav narodenia Pána a klaňanie sa troch kráľov, druhý zmŕtvychvstanie Pána a klaňanie sv. Tomáša. Organ kostola postavil Péter Takács v r. 2008. V parku pred kostolom stojí socha Svätej rodiny z r. 1740. 

Pamiatkovo chránený kostol z r. 1760 bol rozšírený v r. 1847. Strechu veže zrekonštruovali podľa pôvodného plánu pri renovácii v r. 1964. Pozornosť si zasluhuje oltárny obraz Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu a baroková oltárna stavba so skrútenými korintskými stĺpmi, plastickou rímsou, ohnutým cimburím, z bočnej strany zdobená vlnitou akantovou výzdobou. Sochy dvoch uhorských svätých kľačiacich pri oltárnom obraze pochádzajú pravdepodobne z prelomu 17. - 18. storočia. Pod nimi nájdeme dve kanonické tabuľky v pozlátených rokokových drevených rámoch, ktoré boli vyhotovené okolo r. 1780. Obraz srdca Ježišovho na víťaznom oblúku namaľoval niekdajší učiteľ a riaditeľ miestnej školy Gusztáv Hargitai. Autorom nástenných obrazov vo svätyni – Zvestovanie a Korunovácia Panny Márie – a symbolov sviatostí na klenbe je Zoltán Závory. Smaltované obrazy zastavení krížovej cesty vytvorila Anett Tilinger. 

V obci Felpéc stál kostol už v stredoveku. Luteránska reformácia sa tu udomácnila v polovici 16. storočia. Na konci 16. storočia dedinu vyplienili Turci, po tejto udalosti ju spomínajú medzi zaniknutými obcami. Noví prisťahovalci sem prišli v okolo r. 1620. Prvý evanjelický kostol bol postavený v r. 1630. V r. 1749, keď v meste Győr tamojší kostol odobrali evanjelikom, sa veriaci zo širokého okolia sa zhromaždili práve vo Felpéci. V r. 1752 cirkevná obec žiadala od župy povolenie na rozšírenie kostola, avšak realizácia stavby sa mohla začať až o dvadsaťštyri rokov neskôr, v r. 1776. Kostol bol vysvätený v r. 1777, vežu  pristavili v r. 1794. Požiar z r. 1812 zasiahol aj kostol, ktorý vzápätí obnovili, kým vežu, ktorá je dnes zdobená oblúkovitou, tzv. hodinovou rímsou, zrekonštruovali  až v r. 1819. Kostolná loď má plochý strop, je tu vytvorený aj chór. Uzatvára ju pravouhlá svätyňa, kde sa nachádza oltár s kazateľnicou z 19. stor. Oltárny obraz zobrazuje modlitbu na Olivovej hore. Krstiteľnica z červeného mramoru pochádza z r. 1905, organ z r. 1910. 

Na okraji časti Kisgógánfa sa nachádza Kaplnka Panny Márie, ku ktorej sa môžeme dostať lesnou cestou (dal ju postaviť rod Széchényiovcov zo Sopronhorpácsu).Dasztifalu: súsošie ochrancov proti moru (sv. Rocha, sv. Šebastiána, sv. Rozálie) je z r. 1710, socha Sv. Trojice bola postavená v r. 1805, ďalej nájdeme tu aj zvonicu. V chotári dedinky Keresztény, pri ceste do obce Szakony stojí osamelá kaplnka, ktorú podľa nápisu na fasáde „postavila obec Keresztényi v r. 1876 na počesť Panny Márie".Ďalšie sakrálne pamiatky · Socha Panny Márie (areál kostola, Ul. E. Adyho) · Kamenný kríž (okolo r. 1860, Hunyadiho ul.) · Socha Panny Márie (1807, Kossuthova ul. ) · Náhrobok, pamätná tabuľa Endre Réffyho (cintorín na Hlavnej ulici) · Ľudová vysoká škola KALOT - kaštieľ v obci Ebergény (1942 - 1949, Hlavná ulica) · Socha Panny Márie postavená rodinou Maráczovcov (Hlavná ulica) · Getlérsky obraz (po ceste ku kaplnke v obci Keresztény) · Kamenný kríž pri odpočívadle pri jazere (1859, medzi obcou Keresztény a železničnou stanicou)

(Keresztény) Pred tatárskym vpádom patrila obec rádu templárov, neskôr ju vlastnili johanniti (Maltézsky rád). Superior ich šopronského priorátu, známy barokový básnik Mátyás Nyéki Vörös v r. 1636 tento majetok venoval jezuitom. Tí v dedine vybudovali nový kostol zasvätený sv. Krížu. Vežu dedinského barokového kostola zdobí oblúkovitá kamenná rímsa a zastrešuje ju osemboký kamenný ihlan s dvojitým krížom. Podvežie a sakristia majú valenú klenbu. Na zábradlí kazateľnice nájdeme pozlátený reliéf postavy Rozsievača, na ozvučovacej doske kamenné tabule Desatora. Do rámu tvoreného neskoro barokovými piliermi a rímsou hlavného oltára bolo namiesto obrazu umiestnené súsošie: ukrižovaný Ježiš, Mária Magdaléna objímajúca kríž, apoštol Ján a Panna Mária. Vitráže svätyne zachytávajú postavu sv. Imricha a sv. Alžbety Uhorskej. Na severnej stene vedľa nástennej maľby nájdeme tabuľu pripomínajúcu padlých hrdinov prvej svetovej vojny. Na južnej strane sa zachovali štyri pôvodné okná stredovekého kostola.

V obci, ktorá vznikla zlúčením štyroch dedín (Kisgógánfa, Egyházasfalu, Dasztifalu a Keresztény), do r. 1949 fungovala ľudová vysoká škola. V starobylom kostole obce Egyházasfalu slúžili významní farári. Najznámejším z nich je evanjelický spisovateľ a prekladateľ Biblie do maďarčiny Johannes Sylvester (1504 - 1551). Pripomenúť treba aj Endre Réffyho (1828 - 1905), ktorý sa ako mladý piarista zúčastnil na bojoch za slobodu a nezávislosť v r. 1848 - 1849, a preto bol odsúdený na hradné väzenie. Neskôr 32 rokov pôsobil ako dedinský farár. Počas jeho služby bol postavený nový kostol podľa plánov Józsefa Ulleina. Neorománsky svätostánok z roku 1888 vznikol prístavbou k lodi staršieho kostola, pričom za zachovala a prestavala aj jeho 33 m vysoká veža. Obraz hlavného oltára so sv. Jurajom je dielom maliara Ferenca Storna. Oltáre a kazateľnica pochádzajú z Tirolska, kým sochy boli vyrezané v dielni Jánosa Heckenasta v meste Szombathely. V areáli kostola nájdeme peknú sochu Panny Márie. 

Rímskokatolícky kostol stojí v krásnom parku uprostred dediny. Oltárny obraz so sv. Floriánom vznikol po požiari v r. 1886. V areáli kostola nájdeme kamenný kríž, na jeho podstavci stojí socha Panny Márie. 

Stavba je miestnou kultúrnou pamiatkou. Na budove sa nachádza pamätná tabuľa evanjelického kazateľa Illésa Gergelya Edviho, ktorý v r. 1675 sa stal obeťou prenasledovania protestantov: odsúdili ho na galeje a zomrel v okolí Neapola. 

Stredoveký dedinský kostol vyplienili pri tureckom vpáde v r. 1683. Na dverách nasadených do kamenného portálu je vyznačený rok 1837 - dátum obnovy budovy. Svätyňa postavená v románskom slohu sa zachovala z 13. storočia. Kostolná loď a veža boli postavené v barokovom slohu v 18. storočí. Kazateľnica a bočné oltáre tiež pochádzajú z 18. storočia. Vznik bočných oltárov sa datuje okolo r. 1770. Organ je z 19. storočia a pravdepodobne pochádza z kláštora dominikánov z mesta Šopron. Na verejných priestranstvách obce Ebergőc nájdeme aj sochy so sakrálnou tematikou: socha Piety na podstavci s ozdobným motívom viniča pochádza z r. 1720 (stojí pri ceste do cintorína), pred kostolom uvidíme sv. kríž s Pannou Máriou postavený v r. 1798 a pred kostolom tiež stojí socha Panny Márie s malým Ježiškom z r. 1810 –1820, ktorá je replikou milostivej sochy z Eisenstadtu. 

Kostol v dedinke, ktorá vznikla zlúčením ostrovných častí podunajských obcí Dobrohošť, Kyselica, Vojka nad Dunajom a Šuľany, bol postavený v r. 1940. Veža bola pristavaná v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, strecha veže bola dokončená v r. 1982. K zariadeniu interiéru kostola napomáhali aj donácie z Budapešti. Kostolné lavice pochádzajú z Kostola sv. Antona Paduánskeho v mestskej časti Zugló, následne ich na mieru upravil miestny stolár Mihály Szelle. Z Budapešti pochádza aj socha Ježiša. Zaslúžil sa o ňu miestny rodák, kňaz a básnik László Timaffy (1888 - 1972). V obci nájdeme aj ďalšie sakrálne pamiatky: kríže a Kaplnku Panny Márie v časti Nagysziget. V obci Dunasziget sa každý rok konajú troje hodov, keďže sv. Štefan je patrónom obyvateľov Dobrohošťa, sv. Rozália je zase patrónkou časti obce, ktorá sa volá Sérfenyő, kým obyvatelia Cikoly oslavujú sviatok sv. Michala. Všetci traja svätí sú vyobrazení na vitrážach kostola, ktoré boli vyhotovené podľa plánov Asztrika Kákonyiho. 

Starý dedinský kostol dala postaviť rodina Héderváryovcov, neskôr, po tureckom plienení ho dal obnoviť ostrihomský arcibiskup Juraj Széchényi. Pri požiari z 1. septembra 1845 zhorelo 41 domov a plamene zničili aj túto sakrálnu stavbu. Súčasný kostol bol postavený v r. 1847 - 1849 podľa plánov Jána Lengerera. V r. 1876 vybrežená rieka porušila statiku určitých častí stavby, ktoré bolo treba zbúrať a znovu postaviť. Kostol prednedávnom prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, dostal novú vnútornú dlažbu, okolo budovy bola položená zámková dlažba. Kostol bol postavený v klasicistickom slohu. Baroková kazateľnica pochádza z kostola susednej obce Dunaszeg. Maľby v lodi sú kópiami z 19. storočia, obraz vo svätyni namaľoval Zsolt Malasits. Kostolné lavice pochádzajú z dielne Károlya Schreinera, ktorý zreštauroval aj krstiteľnicu z r. 1783. Najstarší zvon kostola bol uliaty v r. 1740. Organ postavený v r. 1906 pochádza zo závodu Rieger. 

Biely obraz je malá sakrálna stavba v blízkosti brány do cintorína. Murovanú bielu vežičku so štvorcovým pôdorysom a s červenou škridlovou strechou zdobí malý dvojkríž,  v stavbe z každej strany je vytvorená nika s maľovaným reliéfom. Tieto diela pochádzajú z r. 1859 a zobrazujú Pannu Máriu, ukrižovaného Ježiša Krista a dvoch ďalších svätých, ktorí boli mimoriadne dôležití pre miestnych obyvateľov. Tradičné hospodárstvo obce Dunaszentpál sa zameriavalo predovšetkým na chov zvierat, preto na votívny stĺp dali postavu patróna pastierov sv. Vendelína a tiež postavu sv. Floriána, ktorý mal ľudí a obydlia s trstinovou strechou chrániť pred požiarom.

Prvý kostol v dedinke bol postavený v r. 1600. Dnešný kostol dala postaviť grófka Terézia Viczayová v r. 1720 v barokovom slohu, hoci následne bol mierne upravený. Po oboch stranách oltára stoja sochy sv. Petra a sv. Pavla. Veľký oltárny obraz zobrazuje niekdajšiu patrónku kostola sv. Barboru. Nad ním je obraz Panny Márie Snežnej. Fresky na klenbe zachytávajú výjavy z Biblie: krst Ježiša, Ježiš kráčajúci po vode, zázračný rybolov. Maľby na zábradlí chóru zobrazujú ostrihomskú a rábsku baziliku. Vo veži sa nachádzajú tri zvony: tzv. umieračik, ďalej zvony ladené v tóne A a cis. V parku pred kostolom nájdeme jaskynnú kaplnku so sochou Panny Márie . V roku 2006 tu boli postavené zastavenia krížovej cesty. 

Kostol zasvätený patrónovi lodiarov, vodárov a všetkých tých, ktorí žijú pri vode, bol postavený v r. 1775 (podľa iných zdrojov v r. 1812). Tunajšia cirkevná obec cez dlhé stáročia bola fíliou (pobočkou) fary v Püski v rámci Ostrihomskej arcidiecézy. Od r. 1993 patrí pod Rábsku diecézu. V maličkej obci sa nachádzal významný prístav, ktorý bol zatvorený po odklonení pôvodného koryta Dunaja v r. 1992. Od prievoznej stanice pravidelne premáva kompa na slovenskú stranu do Gabčíkova, mestečka na Žitnom ostrove. Pri brode víta návštevníkov park a táborisko s kovovou sochou Dunajského lodiara. Prichádzajúci zo smeru Mosonmagyaróvár nájdu na okraji obce kaplnku z r. 1838. 

Maľovaná kamenná socha stojí na okraji cesty na Hlavnej ulici. Dielo zobrazuje Pannu Máriu s korunou, ako drží v lone mŕtve telo svojho syna Ježiša. Na podstavci nájdeme nápis: „Emeltette Kocsis György" (dal ju postaviť György Kocsis).