Kaplnka na cintoríne sa v odbornej literatúre spomína ako stredoveká stavba. Jej najstaršou časťou je polkruhová apsida svätyne a tiež klenuté malé okná. Gotická loď s opornými piliermi a hexagonálna vežička s gotickými oknami pravdepodobne pochádzajú z 15. stor. Súčasný vzhľad kaplnky je výsledkom barokovej prestavby z 18. stor. Nad gotickým vchodom sa nachádza erb rodiny Solymossyovcov, ktorí boli kedysi pánmi dediny Nagylózs. Okolo kaplnky, na cintoríne nájdeme niekoľko starých náhrobkov (z 18. - 19. stor.), ktoré sú peknou ukážkou kamenárskej práce.
Prvé písomné zmienky o kostole pochádzajú zo 17. stor., svätostánok dostal svoj titul, meno mučeníka sv. Vavrinca po dokončení obnovy v r. 1663. V dôsledku poškodenia vojnou, požiarmi a zubu času bol niekoľkokrát prestavaný. Spodné podlažia veže sú murované z kameňa. Toto je najstaršia, stredoveká časť budovy z 13. stor. Veža je z dvoch strán spojená s oblúkovými štítovými stenami, v ich výklenkoch vidíme štyri sochy. Nad portálom sanachádza erb rodiny Viczayovcov a zvyšok stredovekej rímsy. Krstiteľnica pochádza z 18. stor., na jej vrchu vidíme súsošie zachytávajúce pokrstenie Pána. Hlavný oltár spolu so sochárskou výzdobou, teda postavami sv. Jakuba a sv. Jána sem premiestnili z Kostola sv. Michala v meste Šopron. Naopak: starý oltárny obraz sa dostal do Šopronu, súčasný obraz, ktorý zobrazuje sv. Vavrinca, namaľoval Jenő Steiner okolo r. 1900. Ku svätyni bola z dvochstrán pristavaná sakristia a jedno z oratórií, tzv. pánska sakristia. K južnej stene lode je pristavaná kaplnka s rovným stropom, nad ňou nájdeme druhé oratórium, tzv. chór remeselníkov. Chór s českou klenbou podopierajú dva toskánske piliere.