Prvá zmienka o beledskom kostole je z r. 1308. Dnešný farský kostol zasvätený narodeniu Panny Márie postavili v r. 1861 - 1863 s podporou patrónov miestnej cirkvi (rodiny Czirákyovcov a Esterházyovcov) na mieste, kde stál starší svätostánok zničený požiarom. Základná plocha kostola je 540 m2, veža má výšku 28 metrov. Jednoloďový svätostánok postavený v duchu neskorého klasicizmu má romantizujúcu fasádu a neogotickú vežu. Na hlavnom oltári nájdeme obraz sv. Joachima (otca), ktorý drží v náručí novorodeniatko Máriu, vedľa neho stojí sv. Anna (matka). Na pravej a ľavej strane oltára stoja sochy sv. Antona a sv. Jána Nepomuckého. Obrazy na bočných oltároch zobrazujú výjav Anjelský pozdrav a sv. Jozefa. Najstaršou pamiatkou interiéru je baroková socha Madony. Organ bol vyrobený vo Viedni v r. 1864, tri zvony kostola pochádzajú z dielne slávnej šopronskej zvonolejárskej dynastie Seltenhoferovcov. V r. 1855 okolie Porábia postihla pustošivá cholera, po doznení epidémie vďační beledskí veriaci postavili mariánsky stĺp v záhrade kostola.
Evanjelická cirkevná obec našla domov v mestečku Beled koncom 16. storočia, hoci dlho tu vlastnila iba jednoduchú modlitebňu s trstinovou strechou a bez veže. Dnešný kostol bol vysvätený 20. augusta 1806. Oltár pochádza z r. 1834, kým organ nakúpili v r. 1842. Keď v r. 1859 požiar tragicky zničil pôvodnú strešnú konštrukciu kostola a školy, pri prestavbe použili drevené šindle. Rozsiahla rekonštrukcia prebehla v r. 1932, keď kostol dostal nový organ a oltár bol ozdobený obrazom Ježiša, dobrého pastiera. Jeho autorom bol profesor výtvarného umenia Imre Oppel. Nájdeme tu aj vitráže, jedna zobrazuje Lutherovu ružu, druhá kalich, ktorý symbolizuje sviatosť krstu. Na tej druhej sú okrem citátu z Biblie uvedené aj tri dátumy: 1517 - začiatok reformácie, 1806 - rok výstavby kostola, 2018 - rok vyhotovenia vitráží.
(Vica) Obec Vica bola pripojená k mestečku Beled v r. 1983. Súčasný kostol pochádza z r. 1738, terajšiu podobu získal počas prestavby v r. 1870. Interiér je bohato zdobený nástennými maľbami Ferenca Czanika z mesta Kapuvár a tiež sochami a zástavami. Najvzácnejším prvkom mobiliáru je však barokový hlavný oltár a kazateľnica z 18. storočia. Oba predmety sú výrazne modrej, zlatej a striebornej farby. Hlavný oltár zdobia sochy sv. Ladislava s bojovou sekerou, sv. Štefana s krajinským jablkom a anjelov. Oltárny obraz s mnohými postavami v dolnej časti zachytáva sv. Annu s jej rodinou (nájdeme tu aj malého Ježiška), kým v hornej časti vidíme Otca a Ducha Svätého. Nad tabernákulom sa nachádza kríž so svätožiarou a zdobený korunou.Na vrchu oltárnej stavby, nad erbovým štítom rodiny Viczayovcov stojí socha sv. Michala. Postava archanjela s plamenným mečom v ruke sa objaví aj na ozvučovacej doske kazateľnice. Neznámy rezbár na zábradlie kazateľnice „posadil” štyroch evanjelistov. Na vedľajšom oltári uvidia návštevníci kostola repliku votívneho obrazu z obce Makkosmária.