Prvé židovské rodiny sa do dediny nasťahovali v polovici 19. storočia. Obec Darnózseli, ktorá vznikla zlúčením pôvodných obcí Mosondarnó a Zseli v r. 1934, bola akýmsi menším centrom židovských obyvateľov žijúcich v okolí: pri Hlavnej ceste mali modlitebňu, na okraji dediny vlastný cintorín. Židovský cintorín bol založený v r. 1883, posledný pohreb sa tu konal v r. 1943. V r. 1985 v cintoríne postavili pamätný múr na pamiatku obetí deportácií z obce Darnózseli a Malého Žitného ostrova.
V priebehu 19. storočia súbežne s rozvojom dediny sa stala čoraz naliehavejšou otázka výstavby nového kostola namiesto menšej sakrálnej stavby na okraji obce. Návrhy boli hotové už v máji 1914, no realizáciu oddialila prvá svetová vojna. Po vojne sa dedinský farár vytrvalo domáhal výstavby kostola, až kým sa v lete r. 1929 začala výstavba podľa plánov Károlya Pavlovicsa. Výsledkom bol nový, svetlý a priestranný kostol s vysokou vežou, postavený v neogotickom slohu. Organ pochádzal z peštianskej dielne Otta Riegera, vitráže s postavami svätých zhotovili tiež v Budapešti. Autorom oltárneho obrazu a obrazov zastavení bol János Heckenast. Lavice sú dielom miestneho stolára Jánosa Igaliho. Kostol v r.1930 vysvätil ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Jusztinián Serédi.
Na hlavnom námestí obce, pred kostolom a budovou hasičského spolku, stojí niekoľko drevených sôch. Ich autorom je József Bálint, rezbár z Fejérskej župy, ktorý svojimi dielami zachytávajúcimi každodenné scény a náboženský život Malého Žitného ostrova (Strom Malého Žitného ostrova, Sv. Jozef a mladý Ježiš, Plienenie hniezda atď.) vytvoril na novom hlavnom námestí obce Darnózseli príjemnú domácku atmosféru pre miestnych a atraktívne miesto na zastavenie sa pre cykloturistov.