Kostol bol postavený na konci 12. stor. buď rodinou Oslovcov, alebo premonštrátmi z Čorny, ktorí tu dostali pozemky od spomínaného rodu. Neskôr ho niekoľkokrát prestavali, krásny ústupkový portál a južná bočná loď vznikli okolo r. 1230. Po tatárskom vpáde bol obnovený v duchu gotiky, vtedy boli vytvorené aj sedílie vo svätyni. V období tureckej nadvlády bol kostol bol spustošený, jeho následná rekonštrukcia trvala až do štyridsiatych rokov 18. storočia. Počas obnovy v r. 1957 až 1960 boli zachované barokové klenby a veža, ale všade tam, kde to bolo možné, boli odkryté románske a gotické artefakty. Na odkrytých stredovekých základoch muriva na južnej strane znovu postavili bočnú loď a na severnej strane malú sakristiu. Interiér kostola charakterizuje harmonické súlad románskych, gotických, barokových a moderných prvkov architektúry aj mobiliáru. Hlavnú loď pokrýva valená lunetová klenba. Na severnej strane nájdeme stredoveký výklenok pre penitenciu, na južnej strane gotické sedílie. Tu je umiestnený aj bývalý oltárny obraz kostola, ktorý je pravdepodobne dielom Stefana Dorfmeistera ml. Vo svätyni nájdeme drevené sochy z 18. stor. Oltár, kríž aj reliéfnu výzdobu zastavení krížovej cesty vyrobil sochár Ernő Szakál. Okolo kostola bol odkrytý aj starý cintorín. V lapidáriu nájdeme fragmenty kamennej výzdoby, ktoré nebolo možné vrátiť na ich pôvodné miesto.