Na fertőrákosskom majetku rábskych biskupov stála opevnená kúria už v 14. storočí. V období od 1481 do 1486 sa tu často zdržiaval aj kráľ Matej Korvín ako hosť biskupa Urbana Dóczyho (po obsadení Viedne ho panovník vymenoval aj za najvyššieho pastiera okupovaných rakúskych území).Po r. 1594 - keď mesto Ráb obsadili Turci - práve táto kúria sa stala sídlom Rábskej diecézy, síce už v rozšírenej podobe, prestavaná na kaštieľ. Barokovo-rokoková prestavba budovy sa začala po tureckom plienení v r. 1683. Stavebné práce trvali niekoľko desaťročí, až do polovici18. storočia, hlavnú fasádu budovy dodnes zdobia erby objednávateľov - biskupa Juraja Széchényiho, Christiana Augusta Saského a Františka Zichyho.Stropná freska jedálne na poschodí zachytáva výjav Víťazstvo viery. Vo viacerých sieňach nájdeme sadrovú štukatúru, maľované výjavy z gréckej mytológie a zo Svätého písma. Rokokové kachle, ktoré sa zachovali dodnes, vyrobil rábsky majster Károly Magner. Biskup János Simor tu zriadil prvú dielňu na výrobu vitráží v Uhorsku, ktorá fungovala do r. 1867.Klenbu kaštieľskej kaplnky zdobí alegorická freska, oltárny obraz zobrazuje korunováciu Panny Márie a Svätú Trojicu. Okolo kaštieľa, pred priečelím kedysi bola vytvorená okrasná záhrada s fontánami. Pod budovou sa nachádzajú dve monumentálne klenbové pivnice. Z jednej sa otvárala (dnes už zrútená) chodba, ktorá vraj viedla do lesa za potokom alebo možno až do Šopronu.
V r. 1869, keď Neziderské jazero vyschlo, sa obyvatelia obce Fertőrákos vydali na pešiu púť na druhý breh jazera, na známe pútnické miesto Boldogasszony v Mošonskej župe, aby sa voda vrátila do koryta.Po úspešnej púti, v r. 1872 na Kvetinkovom majeri, ktorý sa nachádza pri obci Fertőrákos postavili kaplnku pre tu žijúcich čeľadníkov, ktorú posvätili Navštíveniu Panny Márie.Na jej veži nájdeme latinský odkaz na Pannu Máriu: „Ego sum flos campi", teda „Ja som kvietok Sárona".Drobná stavba bola obnovená v r. 1992, čím získala späť svoju niekdajšiu krásu.
Malá kaplnka postavená v r. 1714 pôvodne pravdepodobne stála na šesť metrov vysokom, umelo vytvorenom kopci v chotári obce, pri ceste do dediny Balf. Ako sa zastavala Malorákosská ulica, v r. 1936 rybár Kamper podal žiadosť o pozemok na výstavbu svojho domu. Povolenie dostal pod podmienkou, že Malú kaplnku premiestni bližšie k obci, znovu ju postaví z kvádrov a starú sochu nahradí novou. Vo výklenku za mrežami stojí socha Panny Márie. Priečelie drobnej stavby známej aj ako Rybárova kaplnka zdobí kríž, nad vchodom sa nachádza nemecký text. Z početných pamiatok obce, ktoré môžeme vidieť na verejných priestranstvách, si pozornosť zasluhujú predovšetkým nasledovné štyri diela: Trojičný stĺp postavený po víťaznej viedenskej bitke proti Turkami v r. 1683, socha sv. Šebastiána z r. 1721, socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1731 a socha sv. Michala z r. 1643. Na Kováčskom vrchu nájdeme sochu sv. Donáta, ktorá stojí na štyri metre vysokom stĺpe.
Rábsky biskup Juraj Széchényi v roku 1662 nariadil zbúranie starého kostola, no zároveň ho dal v rozšírenej podobe znovu postaviť. V r. 1683, keď turecké vojská postupujúce na Viedeň kostol zničili, budovu dal obnoviť tiež biskup Széchényi.Zvláštnou ozdobou kostola je terasa na streche veže s kamennou balustrádou. Budova získala svoju súčasnú podobu až v r. 1777. Hlavný oltár, bočné oltáre, kazateľnica a rokokové lavice tiež pochádzajú z tohto obdobia. Kostol bol zasvätený sv. Mikulášovi a Nanebovstúpeniu Pána, toto dvojaké pomenovanie odzrkadľujú aj dominanty stavby za hlavným oltárom: hore vidíme pozlátenú sochu svätého biskupa, pod ním maľbu s nanebovstúpením Ježiša. Ďalšou súčasťou monumentálnej kompozície je erb rodiny Zichyovcov nad obrazom, ako aj bočné sochy sv. Štefana kráľa a sv. Imricha v pozícii strážcov. Samotný oltár je bohato vyrezávané a pozlátené dielo, dvere tabernákula sú zdobené reliéfom, ktorý zobrazuje obetovanie Izáka, anjelov a baránka sediaceho na knihe so siedmimi pečaťami. Pozlátené reliéfy na kazateľnici zachytávajú výjavy pokrstenia Pána, vyvolenia apoštolov a kázeň na vrchu. Na poklope maľovanej krstiteľnice zo 17. stor. vidíme drobnú sochu Ježiša a sv. Jána Krstiteľa. Päťdielny barokový organ bol darom od biskupa Christiana Augusta Saského, prvého uhorského prímasa. Bočnú stenu svätyne zdobí baroková maľba s korunováciou Panny Márie a so Svätou Trojicou. Pod oknom na severnej strane nájdeme obraz sv. Kajetána, patróna proti moru. Bol tu umiestnený ako vyjadrenie vďaky, pri postave v danej období veľmi populárneho svätca vidíme votívnu modlitbu v nemeckom jazyku a presný dátum (7. decembra 1713). Tabuľové maľby nad zastaveniami krížovej cesty zachytávajú pamätihodné stravovania Ježiša: svadbu v Káne, hostiny v dome Šimona Farizeja, poslednú večeru, stretnutie Ježiša a emauzských učeníkov s lámaním chleba.