Evanjelická cirkevná obec našla domov v mestečku Beled koncom 16. storočia, hoci dlho tu vlastnila iba jednoduchú modlitebňu s trstinovou strechou a bez veže. Dnešný kostol bol vysvätený 20. augusta 1806. Oltár pochádza z r. 1834, kým organ nakúpili v r. 1842. Keď v r. 1859 požiar tragicky zničil pôvodnú strešnú konštrukciu kostola a školy, pri prestavbe použili drevené šindle. Rozsiahla rekonštrukcia prebehla v r. 1932, keď kostol dostal nový organ a oltár bol ozdobený obrazom Ježiša, dobrého pastiera. Jeho autorom bol profesor výtvarného umenia Imre Oppel. Nájdeme tu aj vitráže, jedna zobrazuje Lutherovu ružu, druhá kalich, ktorý symbolizuje sviatosť krstu. Na tej druhej sú okrem citátu z Biblie uvedené aj tri dátumy: 1517 - začiatok reformácie, 1806 - rok výstavby kostola, 2018 - rok vyhotovenia vitráží. 

Neskorobarokový jednoloďový kostol bol postavený v r. 1794. Podľa latinského nápisu na kamennej tabuli umiestnenej na stene bol kostol obnovený v r. 1844, keď k nemu pristavali aj vežu; fasádu prestavali v duchu klasicizmu. Obnovu financoval József Szürnyeghi Horváth (zomrel v r. 1859 a je pochovaný na miestnom cintoríne). Oltárny obraz je neskorým dielom Stefana Dorfmeistera: zobrazuje dvanásťročného Ježiša v kostole. Viacdielna nástenná maľba vo svätyni je dielom Zoltána Závoryho a pochádza z r. 1975: hore uvidíme Svätú Trojicu medzi dvoma anjelmi; z jednej strany Predstavenie Pána (keď Mária a Jozef priviedli Ježiša 40 dní po jeho narodení do jeruzalemského chrámu, aby ho zasvätili Bohu Otcovi); z druhej strany výjav zázračného rozmnoženia chlebov; na okraji kompozície stoja postavy proroka Izaiáša a evanjelistu Matúša.

Budova súčasnej základnej školy, niekdajší kaštieľ rodiny Batthyányovcov je miestom narodenia Ladislava Batthyány-Strattmanna (narodil sa 28. októbra 1870). Knieža bol významným očným lekárom, ktorý chudobných liečil bezplatne a vrátil zrak niekoľkým nevidiacim. Slávneho rodáka Dunakiliti blahorečil pápež Ján Pavol II. v Ríme 23. marca 2003. V budove nájdeme výstavu o živote kniežaťa a doktora, kým jeho bustu uvidíme hneď pred kaštieľom. Na opačnej strane cesty stojí malá neogotická kaplnka.

Prvá kaplnka v obci bola postavená v r. 1562. Kostol postavili v r. 1735, táto stavba bola zničená v požiari spolu so značnou časťou dediny v r. 1878. Súčasný kostol bol postavený podľa plánov Bélu Hőnela v r. 1910. Jeho výstavbu pripomína aj miestna ľudová pieseň („Bádogozzák a kiliti templomot“ - Obíjajú plechom kilitský kostol...). Neogotický kostol zdobia prekrásne seccomaľby, klenby s lomenými oblúkmi a vitráže. Jedno z farebných okien zachytáva postavu blahoslaveného kniežaťa a lekára Ladislava Batthyány-Strattmanna. Pamiatku slávneho rodáka dediny si tu pripomínajú aj v podobe oltára, sochy a relikvie, ktoré sú umiestnené v kaplnke pri vchodu do kostola.

Dénes slúžil vo vojskách Bela IV. a v bojoch proti českému Otakarovi bol ťažko zranený pri ochrane kráľa. Vďačný Belo ho preto v r. 1265 obdaroval majetkom, ktorý činil päť poddanských statkov, a daná lokalita bola pomenovaná podľa nového pána: dedina Dénesa. Okolo r. 1610 dal Mózes Cziráky na mieste starého rodinného sídla postaviť nový kaštieľ. Ten bol v r. 1825 - 1830 prestavaný podľa  návrhu Jozefa Hilda a počas tejto prestavby získal dnešnú klasicistickú podobu - s balkónom podopreným toskánskymi pilastrami a tympanónom. Kaštieľ stojí uprostred 24-hektárového parku so storočnými stromami. Kaplnka vystavaná v rohu budovy je zároveň kostolom dedinky, ktorá sa rozprestiera popri rieke Répce. Pozornosť si zasluhuje bohato pozlátený, zelený barokový mobiliár kaplnky (chór, organová skriňa a oltár), ako aj oltárny obraz zobrazujúci Apoteózu sv. Margaréty Antiochijskej.

Prvé židovské rodiny sa do dediny nasťahovali v polovici 19. storočia. Obec Darnózseli, ktorá vznikla  zlúčením pôvodných obcí Mosondarnó a Zseli v r. 1934, bola akýmsi menším centrom židovských obyvateľov žijúcich v okolí: pri Hlavnej ceste mali modlitebňu, na okraji dediny vlastný cintorín. Židovský cintorín bol založený v r. 1883, posledný pohreb sa tu konal v r. 1943. V r. 1985 v cintoríne postavili pamätný múr na pamiatku obetí deportácií z obce Darnózseli a Malého Žitného ostrova.

V priebehu 19. storočia súbežne s rozvojom dediny sa stala čoraz naliehavejšou otázka výstavby nového kostola namiesto menšej sakrálnej stavby na okraji obce. Návrhy boli hotové už v máji 1914, no realizáciu oddialila prvá svetová vojna. Po vojne sa dedinský farár vytrvalo domáhal výstavby kostola, až kým sa v lete r. 1929 začala výstavba podľa plánov Károlya Pavlovicsa. Výsledkom bol nový, svetlý a priestranný kostol s vysokou vežou, postavený v neogotickom slohu. Organ pochádzal z peštianskej dielne Otta Riegera, vitráže s postavami svätých zhotovili tiež v Budapešti. Autorom oltárneho obrazu a obrazov zastavení bol János Heckenast. Lavice sú dielom miestneho stolára Jánosa Igaliho. Kostol v r.1930 vysvätil ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Jusztinián Serédi.

Na hlavnom námestí obce, pred kostolom a budovou hasičského spolku, stojí niekoľko drevených sôch. Ich autorom je József Bálint, rezbár z Fejérskej župy, ktorý svojimi dielami zachytávajúcimi  každodenné scény a náboženský život Malého Žitného ostrova (Strom Malého Žitného ostrova, Sv. Jozef a mladý Ježiš, Plienenie hniezda atď.) vytvoril na novom hlavnom námestí obce Darnózseli príjemnú domácku atmosféru pre miestnych a atraktívne miesto na zastavenie sa pre cykloturistov.

Najimpozantnejšou stavbou Csorny je Opátstvo premonštrátov a pristavaný farský kostol v centre mesta. Monastický kláštor založil v r. 1180 vtedajší patrón miestnej cirkvi. Dnešnú neskorobarokovú, klasicizujúcu podobu získala budova v r. 1790. Veža sa nachádza za svätyňou. Barokový hlavný oltár bol postavený okolo r. 1780, kazateľnica okolo r. 1790. Nad hlavným oltárom vidíme obraz Nanebovzatia Panny Márie. Nad trónom sa nachádza erb opátstva zobrazujúci víťazstvo sv. Michala. Obraz ľavého bočného oltára s Čiernou Madonou zázračne odolal aj požiaru. Prvé zmienky o vypočutí modlitieb pred milostivým obrazom sú z r. 1761. Obraz pravého bočného oltára - oltára sv. Vendelína - pochádza z r. 1874. Tabernákulum je dielom ľudového rezbára Ernő Kissa z  Bogyoszló. V budove nájdeme aj výstavné priestory, expozície predstavujú návštevníkom cirkevné a všeobecné dejiny regiónu Rábaköz a mesta Csorna. V parku pred kostolom sa nachádza mariánsky stĺp z r. 1780. Na jeho podstavci uvidíme postavy sv. Floriána, sv. Donáta a sv. Šebastiána. Spomedzi nich sa vynára postava Panny Márie v ruke s malým Ježiškom.

Kostol získal svoju dnešnú podobu prestavbou a prístavbou dokončenou v r. 1794, ktorú financovali zo štedrého daru rodiny Esterházyovcov. Apsida svätyne a hrubé múry však poukazujú na skutočnosť, že na tomto mieste stála sakrálna stavba už v ranom stredoveku. Oltárny obraz zobrazujúci mučenie sv. Margaréty Antiochijskej je hodnotné barokové dielo, ktoré sa do kostola dostalo pravdepodobne  z mestečka Sankt Margarethen pri Neziderskom jazere, odkiaľ pochádza aj krstiteľnica. Na ozvučovacej doske kazateľnice vidíme sochu Mojžiša, na zábradlí reliéf s výjavom Kázne na vrchu. Pozlátená socha Panny Márie je replikou milostivej sochy z Eisenstadtu. Obrazy na klenbe - postavy štyroch evanjelistov, sv. Alžbetu Uhorskú, sv. Ladislava, sv. Mikuláša z Flüe, sv. Mariu Goretti - namaľoval Károly Sterbenz v polovici 20. storočia. Vitráže navrhnuté Zoltánom Závorym zobrazujú postavy popredných maďarských cirkevných hodnostárov z 20. storočia: blahoslaveného Vilmosa Apora, biskupa Árona Mártona a prímasa Józsefa Mindszentyho.

Najstaršiu písomnú zmienku o prvom kostole v obci nájdeme v listine z r. 1366. Turecké vpády a nájazdy labancov postupne spustošili stavbu, ktorá podľa kanonickej vizitácie z r. 1713 bola už celkom ošarpaná a schátraná. Súčasný kostol bol postavený v rokoch 1801 až 1810, výstavbu v dôsledku napoleonských vojen niekoľkokrát prerušili. Autormi plánov boli majstri Johann Georg Anreith a Johann Ziegler z mesta Szombathely. Kostol je jednoloďová, jednoduchá baroková budova severo-južnej orientácie s vežou situovanou na centrálnu os štítového priečelia. Strecha kostolnej veže pochádza z r. 1870. V nikách priečelia stoja kamenné sochy sv. Jozefa a sv. Michala, ich autorom je Ignác Ráday z mesta Celldömölk. Novobarokový hlavný oltár postavili v r. 1912.

Pamätnú kaplnku dal postaviť gróf József Cziráky v roku 1931, na mieste, kde dňa 20. októbra 1921 pristálo lietadlo posledného uhorského kráľa. Biblický citát nad vchodom do kruhovej stavby uzatvorenej kupolou je odkazom aj na nevydarený kráľovský puč: In propria venit et sui eum non receperunt (Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali). Pred alejou vedúcou ku kaplnke sa nachádza informačná tabuľa s fotografiami a detailnými informáciami o blahorečení Karola IV. v Ríme v roku 2004.

Kamenný kríž pri kostole: na jeho podstavci stojí socha Panny Márie, ktorá upriamuje svoj zrak do nebies. Klasicistické dielo z r. 1802. Socha Svätej rodiny: barokové dielo vytvorené okolo r. 1750 stojí na severozápadnom okraji obce, pri ceste do obce Jánossomorja. Súsošie sv. Sebastiána, sv. Mikuláša a sv. Rozálie: barokové dielo bolo vytvorené okolo r. 1750, stojí pri rázcestí do obce Bágyogszovát. Socha Pieta: neskorobarokové dielo z r. 1802 stojí na juhovýchodnom okraji obce, pri ceste do obce Maglóca. Socha sv. Floriána: socha ochrancu pred ohňom a povodňami stojí na vysokom, bohato zdobenom pilieri oproti cintorínu a je obkolesená kovaným plotom.

Barokový kostol postavený z daru kniežaťa Esterházyho a dobrovoľnej bezplatnej práce miestnych veriacich bol výrazne rozšírený v rokoch 1939 - 1941. Starý hlavný oltár postavili okolo r. 1760, dnes tu z neho nájdeme iba fragmenty: tabernákulum (svätostánok) a dve sochy archanjelov. Na zábradlí barokovej kazateľnice sedia sochy Mojžiša a Árona. Medzi nimi vidíme reliéf zobrazujúci proroka Izaiáša s dieťaťom, ktoré drží v ruke fakľu. Osemboká segmentovaná krstiteľnica na vysokom podstavci pochádza z 18. storočia. Zachovalo sa aj jedenásť párov pôvodných kostolných lavíc, ktoré sú dokladom zručnosti niekdajšieho rezbárskeho majstra. Medzi kvetinové a rokokové ozdobné motívy pacifikálu (menšieho kríža používaného pri bohoslužbách) farár dediny Wizscharkan v r. 1777 vyryl nemecký text (po maďarsky Vizsárkány - po slovensky: vodný drak - mohol byť odkazom na polohu dediny obklopenú vodou a močiarom). Na konzole pre zvonec, ktorú nájdeme na stene pri sakristii, je vyznačený rok 1759, kým najstarší zvon je označený nápisom „Bécsújhely 1763” (Viedenské Nové mesto 1763).

Evanjelici dedinky Bőny boli istý čas fíliou cirkevnej obce Nagybarát. Osamostatnili sa v r. 1787 a v r. 1791 postavili kostol, ktorý tu stojí dodnes. Oltárny obraz zobrazuje Ježiša, ako sa pred Judášovou zradou a svojím zatknutím modlí k nebeskému Otcovi.

Kostol s vežou a zvonom začali stavať v r. 1788 v barokovom slohu. Pozemok, kde postavili kostol, faru a novú školu, bol majetkom Józsefa Roboza. V r. 1917 a 2017, pri príležitosti 400. a 500. výročia reformácie bola v kostole odhalená pamätná tabuľa. V kostole je tiež tabuľa s menným zoznamom padlých hrdinov z prvej svetovej vojny.

Rímskokatolícky kostol obce založil biskup Ján Zalka a spolu so základnou školou a krížom ho aj vysvätil 14. augusta 1887. Stavbu realizoval podnikateľ Lajos Schlichter, ktorý postavil aj radnicu mesta Győr. Oltárny obraz z r. 1887 je dielom „akademického maliara a fotografa“ z Győru Jánosa Mandausza a zobrazuje Pannu Máriu s malým Ježišom (ktorý drží v ruke malý kríž).

Kostol bol postavený v roku 1836 v klasicistickom slohu. Interiér zdobia nástenné maľby Gábora Döbrenteyho z r. 1941-1942: na klenbe lode nájdeme galériu uhorských svätých, kým na klenbe svätyne narodenie Ježiša, klaňanie pastierov a troch kráľov. Hlavný oltár zdobia tabernákulum a dve sochy anjelov, nad nimi sa nachádza olejomaľba zobrazujúca mučeníkov sv. Kozmu a sv. Damiána. V nike oltára Panny Márie stojí socha Lurdskej Panny Márie. Kazateľnica bola vytvorená okolo r. 1800, socha Madony pochádza z Benátok z r. 1760 (obe pamiatky sú staršie ako samotný kostol). V 20. storočí interiér bol obohatený o nové diela: nájdeme tu obraz sv. Rity od maliarky Masy Fesztyovej, ďalej oltár versus populum a stojan na evanjeliár z dielne miestneho rezbára Jenő Pintéra. Veža ukrýva ďalšiu unikátnu pamiatku: jeden z najstarších zvonov na území Maďarska odliaty v r. 1513 (zvon Sanctus). Na námestí pred kostolom stojí súbor sôch z r. 1808: socha plačúcej Panny Márie spolu s postavami sv. Vendelína a sv. Floriána.

Evanjelický kostol je najmladšou sakrálnou stavbou v obci. Jeho vežu postavili v roku 1873 a podľa niekdajšieho zvonára je nazývaná Gáborovou vežou. Časť stavby určená na bohoslužby a pre cirkevnú obec bola dokončená v r. 1957, kostol ako celok bol vysvätený v nasledujúcom roku.

Kostol navštívenia Panny Márie je najvýznamnejšou rímskokatolíckou pamiatkou v obci. Neskorobaroková stavba má robustnú vežu, ktorá pravdepodobne slúžila ako strážna veža v čase tureckých nájazdov. Podľa tradície ju kedysi s Horou sv. Martina (Pannonhalma) spájala podzemná chodba. Tretie podlažie a zakončenie veže sú výrazne členené, nájdeme tu klenuté kamenné okná, toskánske pilastre a korunnú rímsu s polkruhovým stredom. V interiéri kostola pred svätyňou sa nachádza víťazný oblúk s chronostichonom. V jeho latinskom verši nájdeme rok výstavby kostola, teda 1789. Na hlavnom oltári svätyne stoja sochy sv. Kataríny a sv. Barbory. Oltárny obraz v klasicistickom slohu zobrazuje stretnutie Panny Márie so sv. Alžbetou. Reliéf na barokovej kazateľnici pripomína biblické podobenstvo o rozsievačovi. Na barokovom vedľajšom oltári nájdeme dva obrazy: svätú rodinu a sv. Petra mučeníka.