Na tomto mieste v r. 1441 bola postavená malá kaplnka venovaná sv. Wolfgangovi, o ktorú sa staral pavlínky pustovník. O pár rokov neskôr tu usadili aj jeho bratia rehoľníci, ktorí začali s výstavbou kostola a kláštora v r. 1482. Gotický svätostánok má päťsegmentovú loď a dvojsegmentovú svätyňu, ktoré sú osvetlené oknami s kružbami. Ozdobou hlavného oltára je milostivý obraz Čiernej Madony z Čenstochovej z 16. stor. O dodnes trvajúcej úcte svedčia šperky a koruny, ktorými veriaci ozdobili maľbu. Kostol neskôr prestavali v duchu baroka, bočný oltár a lavice vyhradené pre kňazov vyrobili okolo r. 1750, nástenná maľba na zábradlí chóru s postavami apoštolov pochádza asi z r. 1770, lavice sú vyhotovené v rokokovom slohu. Po pavlínov v r. 1786 bol kostol až do r. 1827 opustený. Neskôr slúžil ako príbytok pre baníkov, nemocnica aj sklad. V období rokov 1892 až 1950 v budove našli domov sestry karmelitánky, ktoré si tu zriadili svoj kláštor. Na priečelí nájdeme erby rodu Nádasdyovcov a Esterházyovcov.
Jednoloďový kostolík so základnou plochou 58 m2 stojí v areáli, ktorý obkolesuje kamenný múr. Cenná kultúrna pamiatka nesie znaky románskeho slohu a gotiky. Štvorcovitá svätyňa kostola pochádza z obdobia Arpádovcov a bola postavená z kvádrov. Na svorníku gotickej klenby je vyznačený rok 1427. Veža pochádza zo 14. stor. Vo svätyni nájdeme sedíliu a nástennú maľbu s postavou biskupa, v lodi kamennú kazateľnicu a krstiteľnicu. Interiér lode bol vyzdobený freskami, na ich súčasných fragmentoch vidíme troch kráľov, poslednú modlitbu a smrť Panny Márie. Ďalšie fragmenty na stenách poukazujú na ďalšiu výzdobu: nájdeme tu zvyšky ornamentov, farbenia, ryhy po erboch a nápisoch.
Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z r. 1278. Budova nadobudla svoje súčasné impozantné rozmery v r. 1484 prístavbou krížovej lode a rozšírením svätyne. Na vysviacke kostola sa pravdepodobne zúčastnil aj kráľ Matej Korvín. Hoci gotický vätostánok v 19. stor. prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, zachovalo sa tu niekoľko cenných stredovekých nástenných malieb z 15. stor., resp. ich fragmenty. Drevená plastika Madony pochádza z obdobia 1460 - 1470, kým v krypte nájdeme neskoro renesančné náhrobníky zo 17. stor. Za povšimnutie stoja aj svorníky sieťovej klenby v sakristii, ako aj stará glazovaná keramická dlažba v klenotnici. Neogotický mobiliár bol dodaný v rámci rekonštrukcie z r. 1859 až 1866 podľa návrhuFerenca Storna st. Vedľa kostola stojí Kaplnka sv. Jakuba, je to stredoveká rotunda s osemuhlým pôdorysom. Na tympanóne nad vchodom nájdeme plastickú kamennú výzdobu: uprostred strom života, bokom postavy drakov.
Tam, kde stojí kostol, kedysi viedla cesta do vinohradov na druhom brehu potoku Ikva. Kostol dali pravdepodobne postaviť johaniti vedľa svojho špitálu. Veža a západná fasáda zrejme pochádzajú z prvej štvrtiny 15. stor. Nad gotickými oknami šesťhranovú kamennú helmicovú strechu zdobí kríž s kohútom, ktorý pochádza z r. 1673. Ku kostolu a gotickej vežičke bola pristavaná baroková predsieň s bohato zdobeným vchodom. Interiér kostola vrátane klenby zdobia fresky Stephana Dorfmeistera z r. 1782. Umelec zachytával učiteľov cirkvi v nadživotnej veľkosti a podobe pripomínajúcej skôr sochy, pri čom maľované figúry postavil do výklenkov. Kým exteriér kostola charakterizuje gotický prejav, v interiéri dominuje barokový sloh. Hlavný oltár dal postaviť wienerneustadtský biskup Leopold Kollonich. Obraz na hlavnom oltári zachytáva zoslanie Sv. Ducha na Turíce.Na vonkajšej stene kostola je umiestnená pamätná tabuľa Stephana Dorfmeistera pripomínajúca šopronskú činnosť významného maliara.
Stredoveká povesť hovorí, že šopronský mešťan Johann Schmuckenpfennig sa zaplietol do vraždy. V súlade s trestmi určenými pápežom Bonifácom IX. vinník musel darovať pozemok, kde v r. 1393 začali s výstavbou kostola, ktorý bol dokončený v priebehu piatich rokov. Svätostánok v období od 1555 do 1673 využívali evanjelici. Po požiari z r. 1676 ho obnovili jezuiti v barokovom slohu. Priečelie budovy vyzdobili sochami Panny Márie a sv. Jozefa. Osem bočných kaplniek a interiérové steny pôvodne gotického kostola dostalo štukovú výzdobu. Oltáre, sochy, lavice aj kazateľnica sú tiež bohato zdobené barokové diela. Vo svätostánku sa nachádza najstarší organ na území Maďarska, ktorý vyrobil viedenský majster Johann Wöckherl v r. 1633. V r. 1869 sa zrútila baroková veža, ktorá pôvodne bola spojená s hlavnou fasádou. Novú 55 m vysokú vežu postavili na opačnej strane kostola, na rondele hradného valu. Nájdeme na nej latinský nápis: „Bola postavená na slávu Božiu v r. 1882". V rámci rekonštrukcie po vojnovom zničení boli odkryté a prezentované aj určité stredoveké fragmenty, ktoré sa našli pod barokovými architektonickými prvkami.
Františkáni najprv vybudovali svoj kláštor a pri ňom okolo r. 1280 postavili aj kostol, ktorý je mimoriadne krásnym príkladom gotickej sakrálnej architektúry na území Maďarska. Tympanón južného portálu zdobí socha Panny Márie v plášti z 15. stor. Klenba aj organový chór kostola tiež pochádzajú z 15. stor., kým mobiliár vytvorili v období baroka. Pozornosť si zaslúžia aj ďalšie majstrovské diela: fresky a gotické okná. Pod pozoruhodnými stredovekými kamennými konzolami zdobenými ľudskými hlavami so znetvorenými črtami stojí oltárna stavba s bohatou plastickou výzdobou z 18. stor. Z jednej z kazateľníc kostola kázal aj sv. Ján Kapistránsky, ktorý sa usiloval zorganizovať kresťanskú armádu pred víťaznou belehradskou bitkou. Druhá kazateľnica s bohatou plastickou výzdobou pochádza z 18. stor. Kostol bol miestom aj ďalších udalostí historického významu. Konali sa tu korunovácia kráľa Ferdinanda III. v r. 1625, korunovácia niekoľkých kráľovien, uhorské snemy. Po roku 1802 kostol dostali benediktíni, zároveň vo svätostánku pochovávali aj zosnulých rodu Esterházyovcov a Széchényiovcov. V súčasnosti v kapitulskej sieni a kostole nájdeme interaktívnu výstavu. Sakrálna budova ľudovo nazývaná aj Kozí kostol si vyslúžila totopomenovanie vďaka erbu Heinricha Geisela, staviteľa svätostánku - jeho erb s kozou vidíme na priečelí veže aj na konzolách chóru.
Dominikánov prizvala do mesta Šopron grófka Alžbeta Batthyányová v r. 1674. Rehoľníci v r. 1700 odkúpili dom a pozemok na mieste súčasného kláštora a kostola. V kláštore vytvorili kaplnku, v r. 1703 založili Spolok sv. ruženca. Základný kameň dnešného kostola položili a posvätili 15. novembra 1719, prvá svätá omša sa konala v r. 1723, na sviatok sv. Petra z Verony. Komplex sakrálnych budov navrhol a stavbu viedol miestny kamenársky majster Lorenz Eisenkölbl. Barokový mobiliár kostola, hlavný oltár, pozlátenú a maľovanú drevenú kazateľnicu zdobenú sochou zakladateľa rádu, lavice a spovednicu vyrobil nadaný drevorezbár - jeden z dominikánskych bratov v 18. stor. Dve veže boli dostavané v r. 1775. V r. 2017 v kláštornom komplexu smerom z Ulice kráľa Mateja bola otvorená Kaplnka večnej adorácie zasvätená sv. Tomášovi Akvinskému.
Šopronský kláštor uršulínok založila viedenská pani Mária Nigglová v r. 1746. Vtedy bol postavený aj prvý kostol zasvätený Duchu Svätému, ktorý v r. 1773 navštívila aj kráľovná Mária Terézia. Neogotický kostol postavený podľa návrhu Nándora Handlera vysvätili v r. 1864. Uprostred priečelia stojí socha s názvom Nepoškvrnené počatie, vo výklenkoch nárožných pilierov vidíme sochy sv. Uršule a sv. Angely Merici. Neogotický hlavný oltár z dubového dreva daroval kostolu biskup János Simor. Ústredným motívom oltára je nepoškvrnené počatie, kým na krídlach nájdeme reliéfy s postavou sv. Uršule a sv. Augustína, ďalej malé sochy sv. Štefana a sv. Ladislava. Bočné oltáre sú venované sv. Angele Merici a sv. Jozefovi, obrazy na nich namaľoval Franz Josef Dobyaschofsky v r. 1864. V oratóriu kláštora môžeme navštíviť expozíciu sakrálneho umenia.
Prvá evanjelická cirkev na území Uhorska vznikla v meste Šopron v r. 1565, komunita od r. 1674 mala aj vlastnú modlitebňu, a to na mieste súčasného evanjelického kostola. Po veľkom požiari v r. 1676 museli drevenú budovu znovu postaviť od základov, tú potom ďalej rozširovali v 18. stor. Keďže kapacita kamenného kostola postaveného v r. 1722 už nepostačovala, miestni veriaci sa vo februári 1781 obrátili na panovníka, aby im povolil výstavbu väčšieho svätostánku. Stavebné práce sa začali v duchu Tolerančného patentu, podľa nariadení Jozefa II. nový kostol musel byť bez zvona a veže a jeho vchod nesmel byť priamo z ulice. Kostol bol posvätený v r. 1784, prvým už tu slúžiacim farárom bol József Torkos. Keďže išlo o močaristú lokalitu, budova bola postavená na 182 stĺpoch z jelše. Interiér rozsiahleho sieňového kostola je rozdelený na tri lode ôsmimi stĺpmi. Keď sa počas výstavby kostola zrútila časť mestských hradieb, sutinu nasypali do vodnej priekopy, ktorá už stratila svoj význam. Popri starých bránach stredovekého pôvodu takto vznikol prvý novodobý vchod do starého mesta. Veža a zvony kostola boli posvätené v r. 1867. Šopronský svätostánok má 2500 miest na sedenie a tým tretím najväčším evanjelickým kostolom na území Maďarska aj v súčasnosti.
Niekdajšia synagóga stojí na dvore dvoch budov z neskorého stredoveku v centre mesta. Prvé písomné pamiatky o židovských obyvateľov Sopronu pochádzajú z 13. storočia. Synagóga z rannej gotiky postavená okolo 1300 je v Strednej Európe jedinečná – podľa vtedajších predpisov – nemohla byť postavená k hranici ulice, preto sa pred ňou nachádza dvor. Budova bola uchovaná len sčasti, ale jej pôvodné usporiadanie sa podarilo rekonštruovať. Nachádza sa v nej výstava „Elfeledett Soproniak" (Zapomenutí šoprončania).
Ortodoxnú synagógu postavili na základe plánov Schillera Jánosa v rokoch 1890-1891 v štýle historizácie. K synagóge patrili rituálne kúpele postavené v roku 1911, dom na výrobu macesu, a jesiva založená v roku 1917. Tieto je dodnes vidieť na druhej strane parku. Socha holokaustu, nachádzajúca sa v parku, je dielom umelca Kutas László a bola vyhotovená v roku 2004. Kompozícia pripomínajúca 1800 obetí, odvlečených z mesta Sopron do Auswitz v roku 1944 symbolizuje vyzliekareň, nachádzajúcu sa pred plynovými komorami. Písmená textu, stúpajúce ako dym smerom hore naznačujú modlitbu „Halljad Izrael", kým hebrejské znaky na plote text „Boh žehnaj pamiatku pravdy".
Kostol postavený v 12-14. storočí stojí v cintoríne ohraničenom kamenným múrom so strielňami. Kostolná veža prístupná cez klenbovú „hradnú bránu" slúžila aj ako strážna veža, z jej gotických okien je viditeľný celý kraj Fertő. Výplne, nachádzajúce sa medzi kamennými rebrami svätyne a víťazný oblúk zdobia nástenné obrazy z 20. storočia. Maľba nachádzajúca sa za oltárom znázorňuje biskupa Wolfganga (Farkas) z Regensburgu, ktorý žil 10. storočí, a aj v našej krajine vykonával misionársku činnosť, a bol vychovávateľom kráľovnej Gizely blahorečenej.
Ohromujúce súsošie na vonkajšej strane cintorínskeho múru pripomína zopár sto židovských obetí, ktorí zomreli za neľudských okolností na prelome rokov 1944-45v nútenom pracovnom tábore v Balf. Dielo sochára Kutasa László a architekta Winklera Barna z roku 2008 je národným literárnym a historickým pamätným miestom. V múri plotu je viditeľná otvorená kniha, s odkazom zarytým do kameňa: „Sloboda je súkromná vec nielen jedného národa, ale aj celého ľudstva." Autorom citátu je katolický spisovateľAntal Szerb, ktorý kvôli svojmu židovskému pôvodu odvlečený a usmrtený v tábore v Balf.