Kostol dal postaviť gróf Juraj Széchényi a jeho syn Žigmund v r. 1728 až 1735. Vysokú fasádu barokového kostola pokrytého dreveným šindľom z boku uzatvárajú dve veže. Vežové hodiny pochádzali z dielne Josefa Kőniga vo Viedenskom Novom Meste. V centrálnej časti priečelia nájdeme erb rodu Széchényiovcov. Na cimburí stoja sochy sv. Jozefa, sv. Jána Krstiteľa a Panny Márie, pred kostolom nájdeme sochu sv. Anny a sv. Jána Nepomuckého. Zachoval sa pôvodný mobiliár z 18. stor., pozornosť si zasluhuje predovšetkým bohato vyrezávaná kazateľnica. Tri oltáre a steny sú zdobené sochami, na zábradlí oratória a chóru vidíme obrazy. Za povšimnutie stojí aj bočný oltár s baldachýnom posvätený sv. Peregrínovi, patrónovi pri bolestiach nôh. Na stene vidíme atypické zobrazenie Pána: ukrižovaný Kristus dvíha pravicu na požehnanie.V dvoch vežiach bolo pôvodne šesť zvonov. Podľa miestnej legendy jeden z nich vykopal býk z bahna Neziderského jazera.Mária Barkóczyová, manželka Žigmunda Széchényiho, v r. 1736 na boku pred kostolom dala vytvoriť malé kopce, na nich dala postaviť kríž a sochu Srdce Ježišovo. Postupom času sa z nich stali kompozície s mnohými postavami - s okrasnou bránou, schodmi a oplotením.