Prícestnú kaplnku sv. Peregrína s oktogonálnym pôdorysom dala postaviť Eszter Ebergényiová, manželka Jóba Viczaya v r. 1709 na počesť patróna pútnikov a pri bolestiach nôh. Miestne povesti však spomínajú iný príbeh: hovoria o istej vznešenej francúzskej dáme, ktorá cestu do Héderváru zdolala pešky, a keď sa dorazila do mestečka, odpadla od vyčerpania (presne na mieste dnešnej kaplnky). Ošetrili ju v kaštieli, kde pred ňou sa zjavil sv. Peregrín. Z vďaky za uzdravenie dala postaviť kaplnku na počesť svätca a dala namaľovať aj obraz svojho záchrancu tak, ako ho videla vo svojom zjavení. (Podľa Peregrína sú pomenované nemocnice po celom svete – príslušník rehole servitov z prelomu 13. - 14. stor. Je patrónom pri rakovine, reume, dne, bolestiach nôh.)

Podľa listín na tomto mieste stála kaplnka už v prvej pol. 13. stor. Predchodkyňu súčasnej budovy pravdepodobne postavili v r. 1397. V nikách fasády kostola stoja sochy sv. Floriána a sv. Vendelína vo švajčiarskom kroji. Liatinový kríž pri kostole bol pôvodne postavený na starom cintoríne, traduje sa, že pochádza z 14. stor. Stenu vo svätyni zdobí obraz Krista z 19. stor. Na bohato zdobenej oltárnej stavbe medzi pozlátenými sochami sv. Štefana a sv. Ladislava vidíme obraz zachytávajúci boj sv. Michala so satanom. Sochy na oltári sv. Jána Nepomuckého sú symbolmi viery, lásky a nádeje. Na ďalšom bočnom oltári je umiestnená replika obrazu plačúcej Panny Márie z rábskej katedrály. Gotická oktogonálna krstiteľnica je z červeného mramoru, zdobia ju erby krajiny a rodu Héderváryovcov (podľa odborníkov napriek nápisu „Anno Domini 1031" nebola vyrobená v danom roku). V sakristii nájdeme pamätník venovaný obetiam prvej a druhej svetovej vojny.

Kaplnka je pýchou obce, je zapísaná aj do Registra hodnôt Rábsko-mošonsko-šopronskej župy. Podľa záznamov bola postavená v r. 1296 až 1303. Jednoloďová sakrálna stavba bola farským kostolom, mariánskym pútnickým miestom a zároveň aj pohrebnou kaplnkou rodu Héderváryovcov. V druhej pol. 17. stor. k severnej strane pristavili novú kryptu a loretskú kaplnku. V 19. stor. ju prestavali v neogotickom slohu. Na severnej strane svätyne nájdeme pravdepodobne pôvodné okno z románskeho obdobia.. V murive svätyni vidíme päť epitafov z červeného mramoru. V loretskej kaplnke je v ozdobenej urne uchovávané srdce prvého Karola z rodu Khuenovcov-Héderváryovcov. Nájdeme tu aj ďalšie popolnice: jedna je zdobená vyrezávanými hadmi a stojí na štylizovaných korintských stĺpoch, tri veľké strieborné urny sú umiestnené vo výklenku zakrytom erbom. Za oltárnym stolom kaplnky sa nachádzajú drevené mreže, ktoré pripomínajú zariadenie v gréckokatolíckych kostoloch. Nad rímsou uvidíme cisárske, kráľovské a rodinné erby obklopené barokovou výzdobou. Vo výklenku za mrežami stojí socha Panny Márie z ebenového dreva. Budova je sídlom galérie Kaplnka, ktorá ponúka návštevníkom rôzne výstavy.

Myšlienky reformácie veľmi rýchlo dosiahli aj do Harky, od r. 1571 presne poznáme mená evanjelických kazateľov, a obyvatelia obce navštevovali bohoslužby v duchu Lutherovho učenia. V r. 1673 s nástupom protireformácie kostol evanjelikom odobrali. Po vydaní Tolerančného patentu v r. 1783 bola založená evanjelická cirkevná obec, ktorá postavila svoj nový kostol v r. 1786 - 1787. Veža s troma zvonmi bola vysvätená v r. 1886, keď kostol obnovili v duchu neogotiky. Organ zn. König pochádza z r. 1819, oltár s kazateľnicou postavili v r. 1843. Po vyhnaní nemeckých obyvateľov v r. 1946 aj evanjelická cirkevná obec utrpela značné straty, no v posledných rokoch kompletne obnovila veľký kostol postavený predkami.

Obyvatelia obce v čase vládnutia Arpádovcov slúžili ako rybári mošonskému kráľovskému dvoru. Halászi v r. 1550 získala mestské privilégiá. Neskorobarokový kostol zasvätený sv. Martinovi dala postaviť arcikňažná Mária Kristína v r. 1777. Na hlavnom oltári kostola, ktorý je svojou základnou plochou najväčším svätostánkom v rámci Malého Žitného ostrova, vidíme maľbu od Maulbertschových žiakov: kompozícia zachytáva početné zázraky sv. Martina na jednom obraze. Bokom stoja sochy sv. Floriána a sv. Leopolda. Vitráže vo svätyni zobrazujú sv. Štefana a sv. Imricha. Rokoková vyrezávaná kazateľnica má umelecko-historickú hodnotu. V blízkosti mosta vedúceho cez mošonské rameno Dunaja nájdeme Kaplnku sv. Jána Nepomuckého z r. 1895. Maličká dedinka Arak je súčasťou obce Halászi od r. 1934, jej obyvatelia v r. 1937 vlastnou prácou postavili kostol zasvätený sv. Terézii z Lisieux.

Kostol bol zrekonštruovaný po zemetrasení, ktoré postihlo okolie v r. 1779. Bočný oltár zobrazuje martýrium a apoteózu sv. Jána Nepomuckého, pod ním nájdeme kópiu mariánskej milostivej sochy z Celldömölku. Kazateľnicu zdobia dva vyrezávané maľované obrazy, ktoré zachytávajú sv. Pavla apoštola a víťazstvo sv. Michala archanjela nad satanom. Centrálnou postavou maľby nad hlavným oltárom je sv. Ladislav kráľ v brnení, ako venuje svoj meč Panne Márii, patrónke Uhorska. Vitráže piatich okien vytvoril výtvarný umelec Vajk Farkas v r. 2008. Dva z nich zobrazia dcéry rodu Arpádovcov: byzantskú cisárovnú sv. Irenu, dcéru sv. Ladislava v ruke s mapou Uhorska, a sv. Alžbetu, dcéru Ondreja II. so zásterou plnou ruží. Tri ďalšie vitráže pripomínajú veriacim osobnosť Sáry Salkaháziovej, Vilmosa Apora a Jánosa Brennera - blahoslavených v nedávnej minulosti. Pred kostolom stojí drevená brána, ktorá bola darom od sedmohradskej partnerskej obce Székelyszentkirály a postavená „s Božou pomocou" v r. 2000. Socha sv. Jána Nepomuckého z r. 1722 stojí pri cyklotrase do mesta Ráb (Győr).

Kaplnku s masívnym cimburím a deliacou rímsou dal postaviť Ferenc Eszterházy v r. 1700 na okraji nižšie položeného hája zarasteného trávou a stromami. Kedysi ju využívali pri pohrebných obradoch, v súčasnosti je zatvorená.

Moderný kostol bol postavený v r. 1937 a vysvätil ho ostrihomský arcibiskup Jusztinián Serédi. Fasádu zdobí socha Ježiša. Obraz Krista vo svätyni a golgotu na bočnej freske v hlavnej lodi namaľoval Antal Borsa, ktorý navrhol aj reliéf na dverách tabernákula s anjelským pozdravom a tiež bočný oltár, ktorý zdobí socha Panny Márie. Bočný oltár vysvätil v decembri 1943 ostrihomský pomocný biskup Zoltán Meszlényi, ktorý sa v päťdesiatych rokoch 20. storočia stal obeťou komunistickej moci, zomrel mučeníckou smrťou a bol blahorečený v r. 2009.

Kostol vysvätili v r. 1807. Súčasný stav dotvára veža so zvonmi, ktorú pristavili v r. 1904. Počas prvej svetovej vojny kostol prišiel o väčší zvon, ten bol nahradený v r. 1926. Počas obnovy v r. 1938 bol interiér doplnený o nové lavice. V r. 1940 pri kostole postavili učiteľský byt. Svätostánok a faru naposledy obnovili v r. 2004 - 2011.

Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi v Győrszemere postavili v r. 1786 v neskorobarokovom slohu. Jeho kapacita je 120 miest. Vo veži, ktorá bola pristavaná na začiatku 19. stor., sa nachádzajú dva zvony. V období protireformácie bol artikulárnym miestom, v šírom okolí jediným kostolom, kde sa smeli konať kalvínske bohoslužby, preto ho navštevovali veriaci až z mesta Mosonmagyaróvár. Z tohto obdobia pochádzajú najkrajšie obrusy a liturgické predmety cirkevnej obce, časť z nich je vystavená v múzeu Pannonia Reformata, v meste Pápa. Najvzácnejším klenotom je kalich s kokosovou výzdobou z r. 1646. Kupola nad baptistériom pripomína niekdajší drevený kostolík, keďže pôvodne slúžila ako helmicová strecha jeho veže.

Kostol postavili v r. 1749 v barokovom slohu. Obraz hlavného oltára zachytáva mučenícku smrť sv. Vavrinca. Dve nástenné maľby vedľa oltárnej stavby tiež zobrazujú výjavy z jeho života. Na ľavom obraze ho vidíme spolu s jeho biskupom na svätej omši, v spoločnosti sv. Tarzícia, patróna miništrantov, a obklopeného anjelskými symbolmi. Na pravom obraze sv. Vavrinec ošetruje chorých a chudobných.

Katolícki veriaci obce a okolitých dedín prispeli na výstavbu kostola svojimi darmi a prácou. Vysviacka kostola sa konala 22. augusta 1958. Vchod do svätostánku zdobí socha Panny Márie, návštevníkov v interiéri privíta reliéf s postavou sv. Antona. Oltárny obraz zobrazuje sv. Jozefa pracujúceho v jeho tesárskej dielni a jeho pomocníka, mladučkého Ježiša. Dielo namaľoval Antal Borsa, ktorý je zároveň autorom obrazov štrnástich zastavení krížovej cesty. Vo svätyni nájdeme sochy Panny Márie a Srdca Ježišovho. Zvon odlial v r. 1799 majster Caspar Hendel. Kríž pred kostolom postavili v r. 1904. V záhrade kostola stojí kamenná socha sv. Jozefa, ktorá pochádza od rábskych uršulínok.

Dve protestantské komunity do r. 1964 mali spoločný zvon na ságskom vrchu Kiáltó (dnes tento zvon sa nachádza vo veži kalvínskeho kostola). Zvon evanjelického kostola postaveného v r. 1958 bol kedysi malým zvonom Evanjelického učiteľského ústavu v meste Šopron. Oceľový zvon s dolným priemerom 62 cm pochádza z nemeckého mesta Bochum, bol odliaty v r. 1858.Liturgické nádoby používané pri krstoch a eucharistii sú rovnakého veku ako kostol. Cibórium (teda tanierik na uschovávanie hostie) bol darom od konfirmandov v r. 2002. Interiér kostola bol prestavaný na základe návrhu Gábora Winklera, na mieste zdemolovaného oltára s kazateľnicou postavili ambonu (vyvýšené miesto v chráme s prenosným stojanom, z ktorého s čítajú liturgické biblické texty).

Turecké vojská obliehajúce Horu sv. Martina (Pannonhalma) v r. 1683 spustošili aj obec Ság a jej kostol. Kalvínski veriaci následne postavili obydlie pre učiteľa, školu a modlitebňu z hliny oblepenej blatom. Súčasný kostol spolu s desaťmetrovou vežou tiež postavila malá reformovaná cirkevná obecúplne sama, bez vonkajšej podpory. Kostol vysvätil biskup Benő Békefi. Vnútorné rozmery budovy sú 7x17 m, kapacita kostola je 130 miest na sedenie. V kostole nájdeme aj pamätnú tabuľu kazateľa Jánosa Szecseiho, ktorého v rokoch prenasledovania protestantov odsúdili na galeje a zomrel martýrskou smrťou. Ďalšia pamätná tabuľa pripomína dátum postavenia kostola: „Bol postavený na úctu Boha v roku 1963 – 1968". Zvon váži 95 kg a bol odliaty vo významnej šopronskej dielni Friedricha Seltenhofera v r. 1872.

Kostol postavili na základoch zrútenej stredovekej kaplnky z čias Arpádovcov v r. 1748. Bol rozšírený v r. 1910, keď k nemu pristavili aj vežu. Na barokovom hlavnom oltári stoja pozlátené sochy sv. Floriána a sv. Pavla. Na oltárnom obraze vidíme sv. Annu, sv. Joachima a ich dcéru Máriu.Farebnú sochu Panny Márie na bočnom oltári vyrezali miestni veriaci z domáceho lipového dreva, z vďaky za nebeskú ochranu počas vojny.

Niekdajšia panská sýpka bola prestavaná za kostol v r. 1946, sviatosť birmovania tu prvýkrát udelil ostrihomský arcibiskup József Mindszenty. Veža bola pristavaná v r. 1967. Na stene svätyne, okolo kríža s korpusom, vidíme trojdielnu maľbu Zoltána Závoryho z r. 1984. Centrálny výjav okolo kríža zobrazuje Máriu, apoštola Jána a Máriu Magdalénu. Ústrednou postavou ľavého výjavu je sv. Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, ktorá podľa tradície objavila pozostatky Svätého Kríža. Výjav napravo zachytáva pápeža Jána Pavla II. a jeho sprievod. Tabernákulum a oltár versus populum pochádza z dielne drevorezbára Lászlóa Vigyázóa.

Podľa nálezov lokalita vrchu Kalvárie v mestskej časti Nádorváros slúžila ako pohrebisko tak pre Keltov, ako aj pre Rimanov. V 12. - 13. stor. stál na tomto mieste kostol a sídlo Kapituly sv. Adalberta. Budovy boli zničené počas tureckých nájazdov v 16. stor.A 17. stor. vojenské veliteľstvo zriadilo na kopci popravisko. Kalváriu dali postaviť jezuiti v 18. stor. Na vrch so súsoším ukrižovaného Krista a dvoch lotrov vedú široké kamenné schody. Pod golgotou sa nachádzajú barokové kaplnky, ktoré boli postavené podľa návrhu Martina Wittwera. Pozdĺž Ulice kalvárie nájdeme zastavenia krížovej cesty, ktoré symbolizujú utrpenie Ježiša - sedem zastavení postavili v r. 1722.

Spoločnosť služobníkov chorých založená sv. Kamilom slúžila v rábskom špitáli od r. 1761. Požehnaná činnosť rehoľníkov bola pozastavená nariadením Jozefa II, ktorý rozpustil aj tento rád. Zachoval sa však jeho kostol v mestskej časti Nádorváros, na priečelí s kamenným erbom rehole. Na oltárnej stavbe, ktorá vypĺňa celú zadnú stranu svätyne, nájdeme pätnásť pozlátených drevených sôch. Centrálne postavy súsošia stoja vyššie: Panna Mária odetá do slnka, vedľa nej sv. Štefan a sv. Ladislav kráľ. Hlavný oltárny obraz z r. 1780 je dielom majstra Antonia Capacciho z Florencie a zobrazuje zážitok s Bohom prežívaný sv. Kamilom. Loď kostola zdobia štyri bočné oltáre. Výjav na zábradlí kazateľnice súvisí s pohybom postavy zobrazenej na ozvučovacej doske: vidíme Mojžiša, ako dvíha kamenné dosky s Desatorom, aby ich hodil medzi svoj ľud, ktorý uctieva zlaté teľa. Na fare pri kostole uchovávajú kópiu turínskeho plátna, do ktorého bolo po smrti podľa veriacich zabalené telo Ježiša.

Srbskí utečenci dostali povolenie usadiť sa sa v Novom Meste po tom, ako v r. 1598 cisárske vojská dobyli hrad a vyhnali Turkov z mesta. Na mieste dnešnej budovy stál kostol už v r. 1703, ktorý v r. 1727 srbská komunita prestavala na ortodoxný svätostánok s použitím rozmanitých prvkov viacerých slohov. Po tom, ako sa srbská minorita pomaly vytratila z mesta, kostol dlho zostal opustený. Srbská ortodoxná cirkev obnovenú budovu kostola spolu s farou dala do trvalého užívania Gréckokatolíckej cirkevnej obci v r. 1997.V interiéri kostola spevneného opornými piliermi si pozornosť zasluhuje predovšetkým ikonostas s neskorobarokovým rámom a tiež neskorobarokové kostolné lavice. Ikonostas spolu so zariadením nesie znaky ortodoxného výtvarného prejavu a tiež neskorého, tzv. protestantského baroka, ktorý charakterizoval danú dobu v západnej a strednej Európe. Veža s cibuľovitou strechou stojí pred krásne tvarovaným prehnutým priečelím. Namiesto barokovej brány segmentový portálový oblúk vedúci do areálu kostola vypĺňa moderne tvarovaná, dvojkrídlová železná brána. V záhrade kostola nájdeme staré srbské náhrobníky.

Rábski kalvíni odkúpili hostinec U červeného vola v Novom Meste v r. 1784, následne vymerali pozemok, kde ešte v tom istom roku postavili svoj kostol obrátený do dvora a bez veže. Tento svätostánok slúžil cirkevnej obci až do výstavby dnešného kalvínskeho kostola. Na mieste hostinca v r. 1863 bola dobudovaná dnešná fara. Cirkevná rada prijala uznesenie o výstavbe nového kostola v r. 1901. Ten bol postavený v r. 1905 - 1906 v duchu historizmu, v neogotickom slohu podľa plánu Károlya Csányiho (ktorý vychádzal zo vzoru dnes už zbúraného kalvínskeho kostola v sedmohradskom meste Brašov). Na vrchu štíhlej, zahrotenej helmicovitej streche veže už zďaleka vidno betlehemskú hviezdu, ktorá vedie k Ježišovi. Na fasáde je vyobrazený kohút, ktorý upozorňuje každého, aby nezaprel Krista, ako to urobil apoštol Peter. Interiér kostola vzbudí jednotný, ucelený dojem, monumentálny sieňový priestor zdobia gotické artefakty. Takzvaná Mojžišova lavica - kde zvyčajne sedí farár - je dielom rábskeho sochára Mártona Kelemena.