Katolícki veriaci obce a okolitých dedín prispeli na výstavbu kostola svojimi darmi a prácou. Vysviacka kostola sa konala 22. augusta 1958. Vchod do svätostánku zdobí socha Panny Márie, návštevníkov v interiéri privíta reliéf s postavou sv. Antona. Oltárny obraz zobrazuje sv. Jozefa pracujúceho v jeho tesárskej dielni a jeho pomocníka, mladučkého Ježiša. Dielo namaľoval Antal Borsa, ktorý je zároveň autorom obrazov štrnástich zastavení krížovej cesty. Vo svätyni nájdeme sochy Panny Márie a Srdca Ježišovho. Zvon odlial v r. 1799 majster Caspar Hendel. Kríž pred kostolom postavili v r. 1904. V záhrade kostola stojí kamenná socha sv. Jozefa, ktorá pochádza od rábskych uršulínok.
Dve protestantské komunity do r. 1964 mali spoločný zvon na ságskom vrchu Kiáltó (dnes tento zvon sa nachádza vo veži kalvínskeho kostola). Zvon evanjelického kostola postaveného v r. 1958 bol kedysi malým zvonom Evanjelického učiteľského ústavu v meste Šopron. Oceľový zvon s dolným priemerom 62 cm pochádza z nemeckého mesta Bochum, bol odliaty v r. 1858.Liturgické nádoby používané pri krstoch a eucharistii sú rovnakého veku ako kostol. Cibórium (teda tanierik na uschovávanie hostie) bol darom od konfirmandov v r. 2002. Interiér kostola bol prestavaný na základe návrhu Gábora Winklera, na mieste zdemolovaného oltára s kazateľnicou postavili ambonu (vyvýšené miesto v chráme s prenosným stojanom, z ktorého s čítajú liturgické biblické texty).
Turecké vojská obliehajúce Horu sv. Martina (Pannonhalma) v r. 1683 spustošili aj obec Ság a jej kostol. Kalvínski veriaci následne postavili obydlie pre učiteľa, školu a modlitebňu z hliny oblepenej blatom. Súčasný kostol spolu s desaťmetrovou vežou tiež postavila malá reformovaná cirkevná obecúplne sama, bez vonkajšej podpory. Kostol vysvätil biskup Benő Békefi. Vnútorné rozmery budovy sú 7x17 m, kapacita kostola je 130 miest na sedenie. V kostole nájdeme aj pamätnú tabuľu kazateľa Jánosa Szecseiho, ktorého v rokoch prenasledovania protestantov odsúdili na galeje a zomrel martýrskou smrťou. Ďalšia pamätná tabuľa pripomína dátum postavenia kostola: „Bol postavený na úctu Boha v roku 1963 – 1968". Zvon váži 95 kg a bol odliaty vo významnej šopronskej dielni Friedricha Seltenhofera v r. 1872.
Kostol postavili na základoch zrútenej stredovekej kaplnky z čias Arpádovcov v r. 1748. Bol rozšírený v r. 1910, keď k nemu pristavili aj vežu. Na barokovom hlavnom oltári stoja pozlátené sochy sv. Floriána a sv. Pavla. Na oltárnom obraze vidíme sv. Annu, sv. Joachima a ich dcéru Máriu.Farebnú sochu Panny Márie na bočnom oltári vyrezali miestni veriaci z domáceho lipového dreva, z vďaky za nebeskú ochranu počas vojny.