Krajinský snem v r. 1681 povolil protestantom v každej stolici postaviť dva artikulárne kostoly, v Šopronskej stolici sa tými miestami stali obce Nemeskér a Vadosfa. Nemeskérsky evanjelický kostol bol postavený v r. 1732, veža bola dostavaná v r. 1862. Drevený trámový strop a drevený chór so zábradlím sú pôsobivými ukážkami tesárskej remeselníckej zručnosti. Určité časti mimoriadne krásneho, bohato vyrezávaného neskororenesančného oltára s kazateľnicou pochádzajú z pol. 17. stor. Na zábradlí kazateľnice vidíme vyrezávané postavy štyroch evanjelistov, kým oporný pilier je zdobený vyrezávanými akantovými listami a hlavami cherubov. Barokový oltár získal svoju dnešnú podobu počas prestavby v 18. stor. Oltárny obraz zobrazuje poslednú večeru. Krstiteľnicu podľa viacjazyčného nápisu vyrobili v r. 1733 - 1734.
Prvú polovicu kostola dali postaviť augustínski bratia z Márcfalva po tom, ako v r. 1358 dostali majetok v nemeskérskom chotári. Svätostánok od pol. 16. stor. do r. 1732 slúžil evanjelikom. Keď ho získali späť katolíci, čoskoro rozšírili budovu: predĺžili loď a pristavali k nej novú svätyňu. Prestavbu pripomína chronostikon s latinským nápisom na externej stene kostola. Ak sčítame väčšie a odlišnou farbou zvýraznené písmená textu, dostaneme dátumrozšírenia, t. j. 1760. Maľba nad hlavným oltárom zobrazuje sv. Ladislava kráľa ako otvára prameň. Pri maľbe stoja hodnotné barokové diela, sochy sv. Štefana a sv. Imricha. Maľba troch kráľov, ktorá zdobí severnú stenu, pôvodne mohla byť oltárnym obrazom. Pri južnej stene pod baldachýnom nájdeme sochu Panny Márie so žezlom v ruke a s dieťaťom v náručí, hlavy oboch postáv zdobia koruny. Na chóre nájdeme starobylý organ. Pod omietkou poľasteny pred chórom sa našlo secco z čias evanjelikov - Mojžiš s kamennými doskami v ruke. Pod ním sa nachádza mramorová tabuľa z r. 1759 s latinským textom, ktorý opisuje priebeh a aktérov rekatolizácie v obci Nemeskér.