Kostol dal postaviť v r. 1897 arcivojvoda Fridrich Tešínsko-Habsburský s manželkou Isabellou z vďaky Bohu za to, že sa im v rodine - po ôsmich dcérach - narodil syn (Albrecht). Na oltári prekrásneho neogotického svätostánku, ktorý vznikol podľa vzoru viedenského votívneho kostola (Votivkirche), stoja sochy sv. Leopolda (III.) a sv. Štefana, teda patrónov rakúskeho a maďarského národa. Šťastní rodičia nezabudli ani na patróna dlho očakávaného dediča: postavu sv. Alberta Veľkého, biskupa a jedného z najväčších učencov cirkvi z 13. stor., nájdeme na jednom okne v podobe vitráže.Po druhej svetovej vojne, keď aj na rakúsko-maďarskej hranici bola vybudovaná železná opona, pohraničnú obec úmyselne zanedbávali. Podobný osud postihol na 45 rokov aj kostol, ktorý napokon zrenovovali firmy z okolia. Obnovený svätostánok vysvätil rábsky diecézny biskup Lajos Pápai v r. 1991.Kostol je zapísaný do Registra hodnôt Rábsko-mošonsko-šopronskej župy.
Pre maďarských osadníkov - prisťahovalcov z Čanádskej župy v r. 1938 sa konali bohoslužby v budove školy, keďže osada, ktorá v minulosti bola spomínaná ako Pünkösdvásár, neskôr Őrcsütörtök a napokon Várbalog, v tom čase ešte nemala vlastný svätostánok. Prvým faráromobce sa v r. 1943 stal József Lőre a ihneď sa pustil do výstavby kostola. Základy stavby financoval z prostriedkov z predaja motocykla - daru z Rakúska. Jeho nasledovníci pokračovali vo výstavbe, ktorú aktívne podporili aj miestni veriaci svojou dobrovoľnou prácou, ďalej mnohí venovali peňažné dary na daný účel, resp. symbolicky kúpili jednu tehlu plánovanej budovy.Po dlhoročnom snažení a vytrvalou pomocou veriacich bol dostavaný kostol podľa plánov Pála Horvátha. Oltár a kovaný portál vznikli podľa návrhu Józsefa Marosa. Mimoriadne rozmerný neorománsky svätostánok (so základnou plochou 524 m2) vysvätil pannonhalmský opát Norbert Legányi v októbri 1959.