István Széchenyi si 7. januára 1860, tri mesiace pred svojou smrťou (po tom, ako v sanatóriu v Döblingu vypočul správu miestneho farára o smutnom stave svätostánku), poznamenal vo svojom denníku: „rozhodli sme sa, že budeme stavať kostol v obci Czenk“. Széchenyi bol muž skutkov, už vo februári poveril Miklósa Ybla vypracovaním návrhu. Po smrti Széchenyiho (8. apríla 1860) ďalší postup riešila vdova so synom: položenie základného kameňa sa konalo 20. augusta 1860 a vysvätenie kostola 20. augusta 1864. Nad hlavným oltárom trojloďovej historizujúcej stavby s dvoma krížnymi loďami nájdeme obraz sv. Štefana Uhorského, ako podáva kráľovskú korunu Panne Márii, čím zveruje svoju krajinu pod jej ochranu. Nad maľbou je latinský text, v slovenskom preklade: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ Bolo to krédo rodiny Széchenyiovcov, ktoré zásluhou nasledujúcich generácií nájdeme vyryté aj do mramoru oltára „versus populum“. Okrem iných artefaktov si pozornosť zasluhuje aj oltárny obraz ľavej krížnej lode zo 17. storočia, ktorý zobrazuje zbičovanie Ježiša pripútaného ku skale. Text pod maľbou nás informuje, že obraz sa od r. 1710 nachádzal nad domácim oltárom Széchenyiovcov, od r. 1820 zdobil rodinný archív a „zázračným spôsobom sa zachoval počas zničujúceho požiaru“, kým v r. 1863 „z zbožnej vôle nástupcov bol premiestnený sem“. V kostolných laviciach sú priložené listy s jednou z modlitieb Istvána Széchenyiho.„Najväčší Maďar“ je pochovaný v rodinnom mauzóleu na neďalekom cintoríne (stavba je zapísaná v registri Pamiatok Rábsko-mošonsko-šopronskej župy).