Prvú písomnú zmienku o obci Kajár nájdeme v listine z r. 1037: sv. Štefan vtedy daroval dedinu opátstvu v Bakonybéli. Kostol bol postavený v neskorobarokovom slohu v r. 1797 až 1800, jednoloďovú stavbu dotvára česká klenba, chór s organom a svätyňa s rovným zakončením. Veža kostola je zasadená do fasády a podobne ako ďalšie benediktínske kostoly v okolí jej strešná konštrukcia pripomína tvar klonky a je pokrytá drevenými šindľami. Hlavný oltár a kazateľnica sú postavené v cisárskom slohu (empír) a vyznačujú sa osobitým koloritom. Spolu s klasicistickými a neskorobarokovými lavicami pravdepodobne pochádzajú z obdobia výstavby kostola. Na hlavnom oltári z r. 1799 nájdeme obraz Sv. Trojice, jeho autorom bol József Schmidt. Stropná freska zobrazuje Baránka Božieho, štyroch evanjelistov a benediktínsky kláštor v Bakonybéli.
Turecké vojská v r. 1683 zničili evanjelické oratórium na cintoríne. Následne bola postavená modlitebňa z prútia, ktorá však vyhorela v r. 1727. Na jej mieste postavili kostol, ktorý vysvätili v r. 1730. Po vydaní Tolerančného patentu v r. 1788 v obci postavili nový kamenný kostol v barokovom slohu. Interiér kostola bol dokončený v r. 1794. Na oboch stranách stojí drevený chór postavený na kamenných podstavcoch a zdobený kazetovým zábradlím. Strop kostola je tiež vyrobený z dreva. Namiesto starého oltára s kazateľnicou v r. 1913 postavili nový. Vtedy bol dodaný aj organ kostola. V posledných desaťročiach kostol niekoľkokrát obnovili, organ prebudovali na mechanický. V kostole nájdeme aj pamätné tabule na pamiatku padlým vo svetových vojnách. Pamätná tabuľa je venovaná aj kazateľovi Jánosovi Szentmiklósimu, ktorý bol v r. 1774 – 1776 väznený za svoju vieru. V r. 2017, pri príležitosti 500. výročia reformácie, v predsieni kostola na ďalšej tabuli zvečnili mená všetkých evanjelických kazateľov, ktorí slúžili v obci od r. 1609.