Územie dnešnej obce Nagyszentjános bolo v stredoveku rozdelené medzi niekoľkými dedinami. Tie boli zničené počas tureckých bojov, neskôr na ich základoch vznikli menšie majere. Jeden z nich, Nagyszentjános sa stal železničnou zastávkou na trati Budapest - Győr, čo priniesol rozkvet lokality. Vznikol tu liehovar, bola vybudovaná priemyselná koľaj, rad za radom vznikali čeľadince. V pôvodnej osade sa začal zvyšovať počet obyvateľov, až sa v r.1990 stala samostatnou obcou. Keďže nemala vlastný kostol, miestni veriaci využívali budovu školy aj na bohoslužby, kam ich privolával zvon uliaty v r. 1938. Moderný kostol bol dostavaný v r. 1999 s materiálnou pomocou nemeckých veriacich a zásluhou činnosti otca Paula Kaisera, ktorý zastrešoval zber darov. Svätostánok vznikol podľa plánov Sándora Horvátha a vysvätil ho paderbornský arcibiskup a rábsky biskup Lajos Pápai na počesť sv.Libora a sv. Jána. Relikvie biskupa Libora, ktorý žil v Galii v 4. stor., sú od r. 836 uchovávané v paderbornskom dóme. Sv. Libor je takmer 1200 rokov patrónom nemeckej diecézy a od r. 1999 (spolu so sv. Jánom apoštolom) je zároveň aj patrónom obce Nagyszentjános. Ich drevené sochy stoja na dvoch stranách svätyne. Vzdušný a svetlý interiér je dotvorený v hornej časti drevom, v spodnej časti kameňom a po obvode bielymi stenami a mnohýmioknami. Tabernákulum, oltár a kríž sú z cenných materiálov a boli umiestnené v centrálnej časti kostola, takže jednoznačne stoja v centre pozornosti. Vo vstupnej časti modernej budovy nájdeme aj tradične stvárňované sakrálne výjavy (obraz Dobrého Pastiera, socha Panny Márie).