Patrónom obce Nagypáli a Kispáli bolo pápocské augustiniánske prepošstvo založené v r. 1365. V dôsledku častých záplav rieky Rába obyvateľstvo časom opustilo lokalitu Kispáli. Súčasný kostol dal postaviť prepošt Mathias Nyéki Weöres v r. 1642 na mieste, kde pôvodne stál starý drevený kostol obce Nagy-Páli. Tento svätostánok v r. 1683 vyrabovali a vypálili turecké vojská. Budovu zrekonštruovali v r. 1693, v r. 1770 k nej pristavali vežu na podnet pápocského prepošta Kristofa Schogga. Svätostánok, ktorý pápež vyhlásil za pútnické miesto, rozšírili o bočné lode na náklady prepošta Antona Majlátha v r. 1804. Vtedy vznikol aj obraz na hlavnom oltári s výjavom Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je dielom viedenského maliara Josepha Schieda. Klenbu vo svätyni zdobí freska Sv. Trojice, na bočných oltároch vidíme obrazy sv. Ladislava a Panny Márie Lurdskej. Najcennejším klenotom kostola je maľba s výjavom zo života sv. Jána Almužníka. (Alexandrijský patriarcha žil na prelome 6. a 7. stor. a preslávil sa svojimi darmi a almužnami. Jeho relikvie počas panovania Mateja Korvína boli uložené v kráľovskej kaplnke v Budíne, odkiaľ sa dostali do pavlínskeho kostola v Máriavölgy a následne do Bratislavy, do Dómu sv. Martina, kde sú uchovávané so všetkou úctou aj dnes.)
Kalvária pri kostole bola vybudovaná na mieste svätyne staršieho dreveného kostola v r. 1696.Pred otvorenou murovanou stavbou v tvare kopyta stojí drevený kríž a kamenné sochy Panny Márie a sv. Jána. Je to jedna z prvých sakrálnych pamiatok daného typu na území Uhorska a slúžila ako vzor pre ďalšie kalvárie z 18. stor. Na verejných priestranstvách obce nájdeme aj dve sochy z r. 1690: Pieta stojí pri rázcestí do obce Vág, kým za kostolom sa nachádza socha Kristus na Olivovej hore.Ďalšie sakrálne pamiatky: drevený kríž v lokalite Pusztakút (1877), drevený kríž pri ceste do Vadosfa (1886), kríž vysťahovalcov do Ameriky (1904), socha Sv. Trojice (1931), mramorový kríž pred kostolom.