Dnešná podoba kostola, postavená v roku 1752, je výsledkom rozšírenia a stavby veže z roku 1846. Pred fasádou bola postavená vstupná hala, veža je pokrytá kamennou prilbou. Organ na toskánskych stĺpoch bol vyhotovený v roku 1782 v ateliéri Fülöpa Königa v Soprone. Oltár zobrazujúci kameňovanie mučeníka sv. Štefana maľoval v roku 1911 Károly Dodek, žijúci v Újbánye v župe Bars. Na obraze z názvom Kráľovnej ruženec - visiaceho na bočnej stene svätyne - zobrazuje Máriu a dieťa Ježiš, pred nimi kľačí sv. Dominik a sv. Margareta z dynastie Arpádovcov. Dva pozlátené reliéfy barokovej kazateľnice zobrazujú svätého Františka s vtákmi a rozsievača Ježiša. Obraz z Palerma, na ktorom je zobrazená svätá Rozália s ružovým vencom, si veriaci veľmi uctia. Najstaršou z verejných sakrálnych pamiatok je socha sľubu postavená v roku 1717, na pamiatku Panny Márie a troch pomocných svätcov (Sebestyén, Rókus, Rozália), bola stavaná ako výraz vďačnosti za ukončenie moru. Pieta z 18. storočia je replikou sochy Sasvár na Felvidéku, zobrazujúc Máriu sediacu vedľa kríža a Ježiša mŕtveho v lone s korunovanou hlavou. V roku 1882 rodina Élő nechala postaviť stĺp Márie, vedľa stĺpa so sochami patrónov (Anna a Jozef).

Myšlienku postaviť kaplnku navrhla miestna mládež po návrate domov z Katolíckeho svetového stretnutia mládeže v Kolíne v roku 2005. Kaplnka bola postavená za podpory a solidaritou viacerých ľudí, s nezištnou prácou miestnych obyvateľov. Kaplnka zdobená umeleckými dielami z umeleckého tábora „Józsefa Ferencza” zo Sarród bola zasvätená v októbri 2007. Kaplnka postavená na počesť svätého Františka z Assisi, patróna zvierat a prírodného prostredia, je súčasťou cesty Márie. V roku 2018 bola pozdĺž Márieho cesty postavená druhá kaplnka osady, pomenovaná po patrónovi roľníkov Sv. Jurajovi.

Bývalý Mekszikópuszta bol jedným z poľnohospodárskych majetkov panstva Esterházy. Jeho škola pozostávala z triedy, v ktorej predpoludním študovali žiaci nižšieho a popoludním žiaci vyššieho stupňa vzdelávania. V triede bol aj oltár, ktorý bol všedný deň zakrytý zástenou, na túto zavesili tabuľu. Po znárodnení v roku 1948 musel byť oltár zo školy odstránený. Veriaci vymaľovali prázdnu starú stodolu, vyrobili lavičky a tam postavili aj oltár. Bývalú poľnohospodársku budovu - sýpku o výmere 200 m2 po prestavbe v roku 1950 vysvätili ako Kostol na počesť Kráľovnej sveta. Socha nad oltárom zobrazuje Máriu ako kráľovnú, ktorá drží dieťa Ježiša v náručí (s korunovanou hlavou a žezlom panovníka v ruke). Boží kostol dostal vo vnútornej časti drevené obklady prácou obyvateľov sakrálneho osídlenia patriaceho k Sarród - od roku 1976 premenovaný na Fertőújlak- a svoju súčasnú podobu získal po renovácii v roku 2009.

Vyučovanie sa na prvej strednej škole Mošonskej župy začalo v roku 1739. Do zoštátnenia školy (1948) mládež mesta a okolia vyučovali piaristi. Po štyroch desaťročiach, ako neželaných prázdninách, sa vyučovanie začalo opäť od roku 1944 pod vedením bratov rádu milosrdného. Kaplnku vysvietili na počesť zakladateľa rádu Kalazanciho Szent József. Na obraze oltára vedľa detí sa pri pracovitosti objaví aj jeden anjel a zakladateľ rádu. Maľba poukazuje na heslo piaristov: „služba pedagógov pre detí úloha-anjel".

Na Námestí Szent István od roku 2005 stojí pomník na počesť odvlečených osôb do táborov smrti z Csorna v roku 1944. Na mramorových tabulách sú uvedené mená 655 židovských obetí z Csorna.Pomník, v tvare pôdorysu židovského kríža s kupolovým dokončením bol navrhnutýKrisztiánom Udvardim.

  Na počesť 70. výročia holokaustu, v roku 2015 odovzdali v meste Mosonmagyaróvár pomník holokaustu. Dielo sochára Ferenca Lebó stojí v PPamätnom parku Shalom, vytvoreným vedľa židovského cintorína.  

Niekdajšia synagóga stojí na dvore dvoch budov z neskorého stredoveku v centre mesta. Prvé písomné pamiatky o židovských obyvateľov Sopronu pochádzajú z 13. storočia. Synagóga z rannej gotiky postavená okolo 1300 je v Strednej Európe jedinečná – podľa vtedajších predpisov – nemohla byť postavená k hranici ulice, preto sa pred ňou nachádza dvor. Budova bola uchovaná len sčasti, ale jej pôvodné usporiadanie sa podarilo rekonštruovať. Nachádza sa v nej výstava „Elfeledett Soproniak" (Zapomenutí šoprončania).

Ortodoxnú synagógu postavili na základe plánov Schillera Jánosa v rokoch 1890-1891 v štýle historizácie. K synagóge patrili rituálne kúpele postavené v roku 1911, dom na výrobu macesu, a jesiva založená v roku 1917. Tieto je dodnes vidieť na druhej strane parku. Socha holokaustu, nachádzajúca sa v parku, je dielom umelca Kutas László a bola vyhotovená v roku 2004. Kompozícia pripomínajúca 1800 obetí, odvlečených z mesta Sopron do Auswitz v roku 1944 symbolizuje vyzliekareň, nachádzajúcu sa pred plynovými komorami. Písmená textu, stúpajúce ako dym smerom hore naznačujú modlitbu „Halljad Izrael", kým hebrejské znaky na plote text „Boh žehnaj pamiatku pravdy".

Kostol postavený v 12-14. storočí stojí v cintoríne ohraničenom kamenným múrom so strielňami. Kostolná veža prístupná cez klenbovú „hradnú bránu" slúžila aj ako strážna veža, z jej gotických okien je viditeľný celý kraj Fertő. Výplne, nachádzajúce sa medzi kamennými rebrami svätyne a víťazný oblúk zdobia nástenné obrazy z 20. storočia. Maľba nachádzajúca sa za oltárom znázorňuje biskupa Wolfganga (Farkas) z Regensburgu, ktorý žil 10. storočí, a aj v našej krajine vykonával misionársku činnosť, a bol vychovávateľom kráľovnej Gizely blahorečenej.

Ohromujúce súsošie na vonkajšej strane cintorínskeho múru pripomína zopár sto židovských obetí, ktorí zomreli za neľudských okolností na prelome rokov 1944-45v nútenom pracovnom tábore v Balf. Dielo sochára Kutasa László a architekta Winklera Barna z roku 2008 je národným literárnym a historickým pamätným miestom. V múri plotu je viditeľná otvorená kniha, s odkazom zarytým do kameňa: „Sloboda je súkromná vec nielen jedného národa, ale aj celého ľudstva." Autorom citátu je katolický spisovateľAntal Szerb, ktorý kvôli svojmu židovskému pôvodu odvlečený a usmrtený v tábore v Balf.

Prvá zmienka o beledskom kostole je z r. 1308. Dnešný farský kostol zasvätený narodeniu Panny Márie postavili v r. 1861 - 1863 s podporou patrónov miestnej cirkvi (rodiny Czirákyovcov a Esterházyovcov) na mieste, kde stál starší svätostánok zničený požiarom. Základná plocha kostola je 540 m2, veža má výšku 28 metrov. Jednoloďový svätostánok postavený v duchu neskorého klasicizmu má romantizujúcu fasádu a neogotickú vežu.  Na hlavnom oltári nájdeme obraz sv. Joachima (otca), ktorý drží v náručí novorodeniatko Máriu, vedľa neho stojí sv. Anna (matka). Na pravej a ľavej strane oltára stoja sochy sv. Antona a sv. Jána Nepomuckého. Obrazy na bočných oltároch zobrazujú výjav Anjelský pozdrav a sv. Jozefa. Najstaršou pamiatkou interiéru je baroková socha Madony. Organ bol vyrobený vo Viedni v r. 1864, tri zvony kostola pochádzajú z dielne slávnej šopronskej zvonolejárskej dynastie Seltenhoferovcov. V r. 1855 okolie Porábia postihla pustošivá cholera, po doznení epidémie vďační beledskí veriaci postavili mariánsky stĺp v záhrade kostola.

Prvú písomnú zmienku o obci Kajár nájdeme v listine z r. 1037: sv. Štefan vtedy daroval dedinu opátstvu v Bakonybéli. Kostol bol postavený v neskorobarokovom slohu v r. 1797 až 1800, jednoloďovú stavbu dotvára česká klenba, chór s organom a svätyňa s rovným zakončením. Veža kostola je zasadená do fasády a podobne ako ďalšie benediktínske kostoly v okolí jej strešná konštrukcia pripomína tvar klonky a je pokrytá drevenými šindľami. Hlavný oltár a kazateľnica sú postavené v cisárskom slohu (empír) a vyznačujú sa osobitým koloritom. Spolu s klasicistickými a neskorobarokovými lavicami pravdepodobne pochádzajú z obdobia výstavby kostola. Na hlavnom oltári z r. 1799 nájdeme obraz Sv. Trojice, jeho autorom bol József Schmidt. Stropná freska zobrazuje Baránka Božieho, štyroch evanjelistov a benediktínsky kláštor v Bakonybéli.

Turecké vojská v r. 1683 zničili evanjelické oratórium na cintoríne. Následne bola postavená modlitebňa z prútia, ktorá však vyhorela v r. 1727. Na jej mieste postavili kostol, ktorý vysvätili v r. 1730. Po vydaní Tolerančného patentu v r. 1788 v obci postavili nový kamenný kostol v barokovom slohu. Interiér kostola bol dokončený v r. 1794. Na oboch stranách stojí drevený chór postavený na kamenných podstavcoch a zdobený kazetovým zábradlím. Strop kostola je tiež vyrobený z dreva. Namiesto starého oltára s kazateľnicou v r. 1913 postavili nový. Vtedy bol dodaný aj organ kostola. V posledných desaťročiach kostol niekoľkokrát obnovili, organ prebudovali na mechanický. V kostole nájdeme aj pamätné tabule na pamiatku padlým vo svetových vojnách. Pamätná tabuľa je venovaná aj kazateľovi Jánosovi Szentmiklósimu, ktorý bol v r. 1774 – 1776 väznený za svoju vieru. V r. 2017, pri príležitosti 500. výročia reformácie, v predsieni kostola na ďalšej tabuli zvečnili mená všetkých evanjelických kazateľov, ktorí slúžili v obci od r. 1609.

Kostol bol postavený na mieste starého svätostánku s drevenou vežou, vznikol pravdepodobne jeho prestavbou a rozšírením. Bol vysvätený v r. 1869. Vrch veže, ktorá vystupuje z romantickej hlavnej fasády, zdobí dvojitý kríž. Osobitnú pozornosť si zasluhuje mimoriadne krásny barokový hlavný oltár, ktorý sa dostal do obce pravdepodobne z niektorého kláštora. Trojposchodová oltárna stavba vznikla okolo r. 1750, medzi jej stĺpmi stoja pozlátené sochy štyroch svätých: vidíme tu apoštolov Petra a Pavla a dve neznáme sväté ženy. Nad olejomaľbou, ktorá zobrazuje Svätú Trojicu, nájdeme dvoch vyrezávaných anjelov, ktorí držia v rukách korunu s glóriou. Vedľa nich stoja sochy sv. Barbory a sv. Agáty. Na okraji oltára stoja drobné sochy sv. Tadeáša a sv. Jozefa. Rokoková kazateľnica pochádza z druhej pol. 18. stor. V záhrade kostola stojí stĺp z r. 1870 so sochou Panny Márie v náručí s Ježišom. Nájdeme tu aj kamenný kríž, ktorý bol postavený na pamiatku „svätého roka eucharistie" v r. 1938. (Treba pripomenúť, že zberateľská činnosť Bélu Bartóka sa začala práve v obci Jobaháza v júni 1906. Svetoznámy hudobník, skladateľ a hudobný vedec tu zapísal 41 ľudových piesní.)

Kaplnka kalvárie v obci Mosonszentpéter bola dokončená v r. 1944, hoci vysvätili ju až v r. 1964. Na fasáde kaplnky nájdeme obraz sv. Michala archanjela. Reliéfy zastavení krížovej cesty sú dielom rábskeho akademického sochára Antala Borsu. Finančné prostriedky a pozemok na vytvorenie kalvárie zabezpečila rodina Wachtlerovcov, ktorá tým zmiernila svoj smútok zo straty milovaných dospelých detí.

Obec Geszternye, ktorú spustošili turecké vpády, bola obnovená dosídľovaním rodín zo Žitného ostrova, zo Šamorína v r. 1686 (preto je súčasný názov obce Pusztasomorja). Stredoveký kostol bol prestavaný v barokovom slohu v r. 1713 až 1735. Aj časť mobiliáru bola vytvorená v duchu baroka, napr. kazateľnica (na zábradlí s reliéfom Rozsievača), pozlátená a maľovaná socha Panny Márie a socha Bolestnej Matky. Na neorománskom hlavnom oltári stoja sochy sv. Štefana kráľa, sv. Imricha kniežaťa a sv. Ladislava kráľa. Vo výklenku nad portálom vidíme sochu sv. Floriána. Pamätná tabuľa umiestnená v stene kostola je venovaná hrdinom padlým v druhej svetovej vojne. Pred kostolom stojí kamenný kríž z 19. stor.

Kostol postavili na stredovekých základoch z čiasArpádovcov, o čom svedčia kvádre v dolnej časti veže a stĺpy pred fasádou. Svätostánok zo 16. storočia bol v priebehu vekov niekoľkokrát zničený a následne obnovený, dnešnú neorománsku podobu získal počas prestavby v r. 1906. Reliéf na hlavnom oltári zobrazuje sv. Petra, pri ňom stoja sochy sv. Štefana kráľa a sv. Alžbety Uhorskej. Bočné oltáre sú zdobené sochami Patrónky Uhorska a Srdca Ježišovho. Stropnémaľby v interiéri kostola z r. 1938 zachytávajú poslednú večeru, výjav, ako sv. Štefan zveruje krajinu do ochrany Panny Márie a tiež pohľad na Martinskú horu (Pannonhalma).

Barokový kostol dala postaviť arcikňažná Mária Kristína spolu so svojím manželom Albertom Sasko-Tešínskym v r. 1769. Ozdobou svätostánku je kazateľnica s reliéfom Dobrého pastiera, ďalej neskorobarokové lavice, krásne sochy a oltáre. Obraz na hlavnom oltári zachytáva výjav pokrstenia Ježiša. Pozornosť si zasluhuje aj votívny obraz, ktorý podľa nemeckého nápisu „dalo namaľovať mesto Szentjános 1. júna 1765 na počesť zázračnej kiscellskej Márie a patrónov dobytka, Vendelína a Leonarda". V dolnej časti maľby vidíme dobytok vyžadujúci ochranu, za ním siluetu mesta, ktoré sa obrátilo na svätých, v ústrednej časti stoja postavy patrónov, nad nimi sa nachádza kiscellská milostivá socha. Stropné maľby pochádzajú z r. 1928, zachytávajú posledný súd, kázeň na hore, Nanebovzatie Panny Márie, evanjelistov a anjelov s hudobnými nástrojmi. Nápisy zastavení krížovej cesty sú uvedené v nemeckom jazyku. Na stenách kostola nájdeme mramorové pamätné tabule s maďarským a nemeckým nápisom, ktoré pripomínajú mosonszentjánosské obete prvej a druhej svetovej vojny a následné vyhnanie nemeckého etnika v r. 1946. Pred kostolom stojí baroková socha sv. Jána Nepomuckého.

Barokový kostol bol postavený v r. 1761 so súhlasom biskupa, vežu pred fasádou pristavili v r. 1794. Oltárny obraz zobrazuje korunováciu Panny Márie Sv. Trojicou, nad týmto výjavom, na maľbe v lunete vidíme sv. Michala archanjela. Nástenné maľby sú dielom Ferenca Malasitsa (z r. 1928) a Zoltána Závoryho (z r. 1982). Vitráže zobrazujú sv. Annu, sv. Helenu, sv. Jozefa a sv. Vendelína. Osobitú pozornosť si zasluhuje krásna socha, ktorá zobrazuje sv. Františka, ako objíma Ježiša skláňajúceho sa k nemu z kríža. V kostole nájdeme niekoľko hövejských čipkovaných obrusov a liturgických textílií, ktoré sú zaradené do registra kultúrnych hodnôt župy. Z ďalších sakrálnych pamiatok obce za povšimnutie stoja predovšetkým kaplnky venované Bolestnej Panne Márii a Panne Márii Lurdskej.

Trojposchodový kaštieľ zdobený tromi nárožnými vežami a chránený sfingami stojí v parku so stáročnými stromami. Kroniky hovoria, že na konci 10. stor. knieža Gejza venoval oblasť Malého Žitného ostrova nemeckému rytierovi Héderovi. Hrad Héder sa stal centrom rozsiahleho panstva, ktoré tvorili obce služobníkov po širokom okolí. Rodina Héderváryovcov na začiatku 16. stor. dala postaviť renesančný kaštieľ v blízkosti strohého gotického hradu zo stredoveku, ktorý prestal zodpovedať vtedajším nárokom na bývanie rodiny. Palác bol prestavaný v 18. stor., keď dostal barokovú výzdobu a nadstavili mu ďalšie podlažie. Vtedy bola pristavaná aj bohato maľovaná kaplnka, ktorá zakončila západné krídlo a zároveň spojila dve podlažia. Hlavnou ozdobou kaplnky je maľba s Pannou Máriou a malým Ježiškom.