Po tatárskom vpáde Belo IV. venoval osadu svojmu kráľovskému dverníkovi Tamásovi Pokymu, ktorý v r. 1251 na kraji dediny založil premonštrátske opátstvo na počesť sv. Štefana mučeníka. Na základoch starého monastického kláštora nazývaného Pokvár v r. 1905 postavili kaštieľ v neotudorskom slohu s gotickými a renesančnými prvkami. Tét je strediskom dekanátu, kostol mestečka získal svoju dnešnú podobu po niekoľkých prestavbách v r. 1818. Tabuľa umiestnená na stene pripomína návštevníkom, že v r. 1806 až 1829 tu pôsobil ako farár známy básnik a reformátor maďarského jazyka Endre Pázmándi Horvát. Vo svätyni neskorobarokového svätostánku nájdeme hneď dva obrazy so Svätou Trojicou. Menší z nich bol pôvodne oltárnym obrazom, na bočnú stenu ho premiestnili v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Na jeho miesto postavili väčšiu maľbu spolu s novou oltárnou stavbou. Tie venoval kostolu jezuitský otec János Rozmán, ktorého vyhnali z mesta Jáger, kým jeho brat Ferenc Rozmán bol v tom čase tétskym farárom. Novšia maľovaná výzdoba lode (sv. Štefan, zastavenia krížovej cesty) je dielom rábskeho majstra - maliara vývesných štítov, kým socha sv. Anny pochádza z dielne hrnčiarky z obce Dőr. Krstiteľnica je dielom miestneho umeleckého kováča.

Zmienku o prvom známom kostole v obci nájdeme už v listine z r. 1268. Výstavba súčasného barokového kostola s rozlohou 162 m2 sa začala v r. 1658. Pôvodná drevená veža sa zrútila v r. 1906, keď do nej udrel blesk. V novej murovanej veži od r. 1928 sú umiestnené tri zvony. Otvor nad vchodom do sakristie zdobí socha Kráľovnej sveta, teda Panny Márie sediacej na tróne, tú sem umiestnili v r. 1721. Socha Panny Márie Lurdskej, socha Srdca Ježišovho a socha Posvätného srdca Panny Márie sa dostala do kostola ako dar v r. 1891. Oltárny obraz vo svätyni zobrazuje Všetkých svätých a pochádza z r. 1799, organ bol vyrobený v r. 1914. Interiér kostola nadobudol svoju súčasnú podobu v päťdesiatych rokoch 20. storočia, vtedy vznikli nástenné maľby a vitráže, ktoré zdobia svätostánok aj dnes.

Kostol dal postaviť v r. 1897 arcivojvoda Fridrich Tešínsko-Habsburský s manželkou Isabellou z vďaky Bohu za to, že sa im v rodine - po ôsmich dcérach - narodil syn (Albrecht). Na oltári prekrásneho neogotického svätostánku, ktorý vznikol podľa vzoru viedenského votívneho kostola (Votivkirche), stoja sochy sv. Leopolda (III.) a sv. Štefana, teda patrónov rakúskeho a maďarského národa. Šťastní rodičia nezabudli ani na patróna dlho očakávaného dediča: postavu sv. Alberta Veľkého, biskupa a jedného z najväčších učencov cirkvi z 13. stor., nájdeme na jednom okne v podobe vitráže.Po druhej svetovej vojne, keď aj na rakúsko-maďarskej hranici bola vybudovaná železná opona, pohraničnú obec úmyselne zanedbávali. Podobný osud postihol na 45 rokov aj kostol, ktorý napokon zrenovovali firmy z okolia. Obnovený svätostánok vysvätil rábsky diecézny biskup Lajos Pápai v r. 1991.Kostol je zapísaný do Registra hodnôt Rábsko-mošonsko-šopronskej župy.

Pre maďarských osadníkov - prisťahovalcov z Čanádskej župy v r. 1938 sa konali bohoslužby v budove školy, keďže osada, ktorá v minulosti bola spomínaná ako Pünkösdvásár, neskôr Őrcsütörtök a napokon Várbalog, v tom čase ešte nemala vlastný svätostánok. Prvým faráromobce sa v r. 1943 stal József Lőre a ihneď sa pustil do výstavby kostola. Základy stavby financoval z prostriedkov z predaja motocykla - daru z Rakúska. Jeho nasledovníci pokračovali vo výstavbe, ktorú aktívne podporili aj miestni veriaci svojou dobrovoľnou prácou, ďalej mnohí venovali peňažné dary na daný účel, resp. symbolicky kúpili jednu tehlu plánovanej budovy.Po dlhoročnom snažení a vytrvalou pomocou veriacich bol dostavaný kostol podľa plánov Pála Horvátha. Oltár a kovaný portál vznikli podľa návrhu Józsefa Marosa. Mimoriadne rozmerný neorománsky svätostánok (so základnou plochou 524 m2) vysvätil pannonhalmský opát Norbert Legányi v októbri 1959.

Uhorský snem v r. 1681 povolil protestantom v každej stolici postaviť dva tzv. artikulárne kostoly pre potreby náboženského života, v Šopronskej stolici týmito miestami boli obce Nemeskér a Vadosfa. Odvtedy evanjelici z Vásárosfalu navštevovali bohoslužby v obci Vadosfa, neskôr, po roku 1827 v obci Beled. V r. 1874 v obci dokončili stavbu evanjelickej školy, táto budova v dňoch sviatkov slúžila aj ako modlitebňa. Pred budovou postavili aj zvonicu. Na väčšom zvone nájdeme nápis: „Na pamiatku padlých evanj. hrdinov svetovej vojny dala uliať Evanj. cirkevná obec vo Vásárosfalu z verejnej zbierky.“ Na menšom je nápis: „Pamiatke môjho padlého syna Gyulu venuje János Mátis s manželkou Teréziou Edviovou 1921.“Na mieste zbúranej modlitebne postavili evanjelický kostol podľa plánov architekta Dávida Józsu. Moderný svätostánok slúži veriacim v obci Vásárosfalu od r. 2019.

Obec sa prvýkrát objavuje v listine z r. 1381, vtedy ešte pod názvom Németfalu. V stredoveku bola majetkom rodiny Oslovcov, neskôr ju dostalo premonštrátske prepoštstvo v Csorne.Malá dedinka dlho nemala vlastný kostol, veriaci navštevovali nedeľňajšie bohoslužby na druhom brehu rieky Ráb, predovšetkým v obci Pápóc, prípadne chodili do bližších kostolov v obciach Beled, Páli alebo Rábakecöl.Podľa schematizmu diecézy katolícky kostolík s rozlohou 60 m2 bol postavený v r. 1714 a v r. 1733 už mal drevený strop. Vežu dostavali v r. 1907. Kostolné lavice z 18. stor. vraj pôvodne boli súčasťou mobiliáru kostola v Kenyeri. Oltárny obraz vo svätyni zobrazuje Sv. Trojicu, pri maľbe stoja drevené barokové sochy sv. Pavla apoštola v ruke s mečom a sv. Petra apoštola s kľúčom. Pred kostolom sa nachádza kamenný kríž postavený v r. 1880.

Prvú zmienku o obci Vének nájdeme v listine z r. 1093 vydanej sv. Ladislavom kráľom. Miestna cirkev je fíliou farnosti v Pannonhalma. Podunajská obec dlhé stáročia zásobovala rybami kuchyňu arciopátstva. Mimoriadne významný bol v minulosti lov vyzy. Starý kostol postavili v r. 1733 pri cintoríne. Táto budova bola zbúraná na konci 19. stor. Súčasný kostol vysvätili v r. 1906. Jeho oltárny obraz zobrazuje sv. Jána Nepomuckého mučeníka v spoločnosti anjelov, autorom diela je László Patay. Interiér zdobí aj pôvodný oltárny obraz starého kostola zavesený na stene. Organ kostola je chránenou kultúrnou pamiatkou. Pri kostole nájdeme budovu starej fary a školy, ktorá je v súčasnosti majetkom dediny. V obci sú dodnes živé mnohé cirkevné sviatky a náboženské tradície ako napr. posviacka domov, hodypri príležitosti sviatku patróna kostola, eucharistická procesia pri príležitosti slávnosti Božieho tela, každoročne v marci sa tu koná aj pešia púť po hrádzi Mošonského Dunaja až k milostivého obrazu Plačúcej Panny Márie v meste Ráb (Győr). V obci sa narodil jezuitský kňaz, „apoštol katolíckej publicistiky“ Béla Bangha, jeho rodný dom je označený pamätnou tabuľou. Návštevníci koncovej obce si ako prvý a posledný dojem odnesú obraz sochy sv. Jána Nepomuckého, ktorá stojí na kraji dediny.

Jednoloďový kostol s vežou situovanou v centrálnej osi priečelia postavila rodina Esterházyovcov. Budova nesie znaky baroka a klasicizmu. Pri vchode nájdeme pamätné tabule miestnych padlých hrdinov z prvej a druhej svetovej vojny. Po odstránení vojnových škôd obrazy v interiéri kostola zreštauroval rábsky akademický maliar Antal Borsa. Bočný oltár venoval kostolu miestny stolár István Németh v r. 1996. Jeho spodná časť vo vianočnom období slúži ako betlehem, pred Veľkou nocou zase ako hrobka Ježiša. Pôvodný obraz hlavného oltára dali miestni veriaci zreštaurovať podľa starých fotografií a od r. 2007 znovu zdobí svätyňu kostola.Vo veži sú umiestnené štyri zvony: sv. Anton (400 kg), sv. Ján Krstiteľ (210 kg), Kráľovná ruženca (137 kg) a umieračik (50 kg). Pred kostolom nájdeme dve sochy: mariánsky stĺp z r. 1902 a kamenný kríž z r. 1881, na podstavci s postavou Panny Márie.V chotári obce Vitnyéd, pri ceste do dedinky Hövej nájdeme osadu Csermajor, známu aj ako „Sárospatak mliekarov“. Na pôde renomovanej školy v r. 1936 bola postavená Kaplnka sv. Imricha, ktorú posvätil rábsky biskup István Breyel, následne, v r. 1944 sa vysviacka rozšírenej kaplnky konala pod vedením jeho nástupcu, blahoslaveného biskupa Vilmosa Apora.

Podľa miestnej legendy na začiatku 17. stor. nečakaná mohutná záplava strhla so sebou starého handliara sliepok. Zachránili ho obyvatelia dedinky z čajky (ľahkej loďky), a tak vďačný kupec na mieste vystúpenia na bezpečný breh dal postaviť votívny stĺp na počesť sv. Antona.Na soche nájdeme latinský nápis: „Sv. Antonovi Paduánskemu venoval z vďaky Ferenc Boros v r. 1680.“ V r. 1928 bola na tomto mieste postavená kaplnka z pozostalosti Katy Borsovej. Malá sakrálna stavba stojí na pozemku s parkovou úpravou, pri rušnej hlavnej ceste a cyklotrase. V blízkosti sa nachádza artézska studňa s výbornou vodou, ktorá je obľúbenou zastávkou smädných cyklistov a vodičov.

Kostol s vežou situovanou v osi priečelia postavili na prelome 18. a 19. stor. Jeho loď bola neskôr predĺžená, podľa svedectva nápisu nad portálom túto prestavbu realizovali v r. 1878. Priečelie kostola zdobí kamenný erb vtedajšieho rábskeho biskupa Jánosa Zalku, stuha erbu nesie jeho motto: „Fortiter, suaviter” („Rozhodne, mierne”). Kazateľnicu a bočný oltár postavili okolo r. 1780, hlavný oltár okolo r. 1900. Bočný oltár zdobí obraz sv. Floriána, na hlavnom oltári nájdeme maľbu novorodenej Panny Márie s rodičmi, vitráže vo svätyni zachytávajú postavu sv. Imricha a sv. Františky. Tri stropné maľby v lodi sú dielom Zoltána Závoryho. Organ vyrobili v továrni Rieger v r. 1911. Najstarší zo zvonov kostola bol uliaty vo Viedni v r. 1535, je dielom majstra Ladislava Raczka. Nesie nemecký nápis: „Vzdaj hold Pánu Bohu a môže prísť hodina jeho súdu”. Na stĺpoch pred kostolom nájdeme sochu Patrónky Uhorska z r. 1895 a Svätú Trojicu z r. 1890.

Kostol a dve priľahlé kaplnky sú ako matka so svojimi deťmi. Kaplnka sv. Kríža pochádza zo 16. stor., kým Kaplnka hrdinov bola postavená v r. 1929. Samotný kostol dal postaviť biskup František Zichy v r. 1770 - 1775. Veža je 47 m vysoká, interiér kostola pôsobí neobvykle priestranným dojmom. Za hlavným oltárom vidíme olejomaľbu so sv. Mikulášom a štyri pozlátené drevené sochy (sv. Petra, sv. Pavla, sv. Augustína, sv. Martina). Bočný oltár sv. Františka a Sv. rodiny sa nachádza v zakrivení triumfálneho oblúku. Krstiteľnica z červeného mramoru stojí na podstavci a pochádza z poslednej tretiny 18. stor., na jeho vrchu vidíme sochu s výjavom pokrstenia Pána. Interiér kostola prešiel celkovou obnovou v r. 1973 - 1975 pod vedením akademického maliara a miestneho rodáka Józsefa Samodaiho, ktorý zničené fresky nahradil svojimi secco maľbami (prvá zobrazuje premenenie Pána, druhá maľba zachytáva klaňanie svätých z rodu Arpádovcov pred Patrónkou Uhorska). Kostol uchováva ako relikviu kúsok kosti sv. Mikuláša biskupa.

Kostol bol postavený v r. 1870, jeho vzhľad sa výrazne zmenil počas prestavby z r. 1981, keď pôvodné malé otvory nahradili mohutné e Aj pôvodný oltárny obraz zobrazujúci sv. Juraja nahradila vitráž. Nástenné a stropné fresky boli zakryté vápnom, pretože sa nenašli finančné prostriedky na ich zreštaurovanie. Pýchou kostola je socha Piety zo 17. stor. Meter vysoká, hrubo vyrezávaná drevená skulptúra je zaujímavá predovšetkým stvárnením Bolestnej Panny Márie, ktorá nesie črty kostnatej sedliačky so širokým nosom, kým jej odev pripomína rúcho mníšky. Socha bola prezentovaná aj vo Vatikáne na výstave sakrálneho umenia Uhorska pri príležitosti milenárnych osláv. Socha sv. Juraja na Kostolnom námestí bola odhalená v r. 1998, jej autorom je Jenő Kovács. Dielo dalo postaviť miestny rodák a emeritný vojenský ordinár Gáspár Ladocsi. V r. 2003 posvätil aj malé miesto na modlitby, ktoré dala postaviť pani Simonová pri križovatke dvoch ciest na konci svojej záhrady z vďaky za prekonanie pohrôm a ťažkostí, ktoré postihli jej rodinu.

Kaplnka na cintoríne sa v odbornej literatúre spomína ako stredoveká stavba. Jej najstaršou časťou je polkruhová apsida svätyne a tiež klenuté malé okná. Gotická loď s opornými piliermi a hexagonálna vežička s gotickými oknami pravdepodobne pochádzajú z 15. stor. Súčasný vzhľad kaplnky je výsledkom barokovej prestavby z 18. stor. Nad gotickým vchodom sa nachádza erb rodiny Solymossyovcov, ktorí boli kedysi pánmi dediny Nagylózs. Okolo kaplnky, na cintoríne nájdeme niekoľko starých náhrobkov (z 18. - 19. stor.), ktoré sú peknou ukážkou kamenárskej práce.

Prvé písomné zmienky o kostole pochádzajú zo 17. stor., svätostánok dostal svoj titul, meno mučeníka sv. Vavrinca po dokončení obnovy v r. 1663. V dôsledku poškodenia vojnou, požiarmi a zubu času bol niekoľkokrát  prestavaný. Spodné podlažia veže sú murované z kameňa. Toto je najstaršia, stredoveká časť budovy z 13. stor. Veža je z dvoch strán spojená s oblúkovými štítovými stenami, v ich výklenkoch vidíme štyri sochy. Nad portálom sanachádza erb rodiny Viczayovcov a zvyšok stredovekej rímsy. Krstiteľnica pochádza z 18. stor., na jej vrchu vidíme súsošie zachytávajúce pokrstenie Pána. Hlavný oltár spolu so sochárskou výzdobou, teda postavami sv. Jakuba a sv. Jána sem premiestnili z Kostola sv. Michala v meste Šopron. Naopak: starý oltárny obraz sa dostal do Šopronu, súčasný obraz, ktorý zobrazuje sv. Vavrinca, namaľoval Jenő Steiner okolo r. 1900. Ku svätyni bola z dvochstrán pristavaná sakristia a jedno z oratórií, tzv. pánska sakristia. K južnej stene lode je pristavaná kaplnka s rovným stropom, nad ňou nájdeme druhé oratórium, tzv. chór remeselníkov. Chór s českou klenbou podopierajú dva toskánske piliere.

Územie dnešnej obce Nagyszentjános bolo v stredoveku rozdelené medzi niekoľkými dedinami. Tie boli zničené počas tureckých bojov, neskôr na ich základoch vznikli menšie majere. Jeden z nich, Nagyszentjános sa stal železničnou zastávkou na trati Budapest - Győr, čo priniesol rozkvet lokality. Vznikol tu liehovar, bola vybudovaná priemyselná koľaj, rad za radom vznikali čeľadince. V pôvodnej osade sa začal zvyšovať počet obyvateľov, až sa v r.1990 stala samostatnou obcou. Keďže nemala vlastný kostol, miestni veriaci využívali budovu školy aj na bohoslužby, kam ich privolával zvon uliaty v r. 1938. Moderný kostol bol dostavaný v r. 1999 s materiálnou pomocou nemeckých veriacich a zásluhou činnosti otca Paula Kaisera, ktorý zastrešoval zber darov. Svätostánok vznikol podľa plánov Sándora Horvátha a vysvätil ho paderbornský arcibiskup a rábsky biskup Lajos Pápai na počesť sv.Libora a sv. Jána. Relikvie biskupa Libora, ktorý žil v Galii v 4. stor., sú od r. 836 uchovávané v paderbornskom dóme. Sv. Libor je takmer 1200 rokov patrónom nemeckej diecézy a od r. 1999 (spolu so sv. Jánom apoštolom) je zároveň aj patrónom obce Nagyszentjános. Ich drevené sochy stoja na dvoch stranách svätyne. Vzdušný a svetlý interiér je dotvorený v hornej časti drevom, v spodnej časti kameňom a po obvode bielymi stenami a mnohýmioknami. Tabernákulum, oltár a kríž sú z cenných materiálov a boli umiestnené v centrálnej časti kostola, takže jednoznačne stoja v centre pozornosti. Vo vstupnej časti modernej budovy nájdeme aj tradične stvárňované sakrálne výjavy (obraz Dobrého Pastiera, socha Panny Márie).

Krajinský snem v r. 1681 povolil protestantom v každej stolici postaviť dva artikulárne kostoly, v Šopronskej stolici sa tými miestami stali obce Nemeskér a Vadosfa. Nemeskérsky evanjelický kostol bol postavený v r. 1732, veža bola dostavaná v r. 1862. Drevený trámový strop a drevený chór so zábradlím sú pôsobivými ukážkami tesárskej remeselníckej zručnosti. Určité časti mimoriadne krásneho, bohato vyrezávaného neskororenesančného oltára s kazateľnicou pochádzajú z pol. 17. stor. Na zábradlí kazateľnice vidíme vyrezávané postavy štyroch evanjelistov, kým oporný pilier je zdobený vyrezávanými akantovými listami a hlavami cherubov. Barokový oltár získal svoju dnešnú podobu počas prestavby v 18. stor. Oltárny obraz zobrazuje poslednú večeru. Krstiteľnicu podľa viacjazyčného nápisu vyrobili v r. 1733 - 1734.

Prvú polovicu kostola dali postaviť augustínski bratia z Márcfalva po tom, ako v r. 1358 dostali majetok v nemeskérskom chotári. Svätostánok od pol. 16. stor. do r. 1732 slúžil evanjelikom. Keď ho získali späť katolíci, čoskoro rozšírili budovu: predĺžili loď a pristavali k nej novú svätyňu. Prestavbu pripomína chronostikon s latinským nápisom na externej stene kostola. Ak sčítame väčšie a odlišnou farbou zvýraznené písmená textu, dostaneme dátumrozšírenia, t. j. 1760. Maľba nad hlavným oltárom zobrazuje sv. Ladislava kráľa ako otvára prameň. Pri maľbe stoja hodnotné barokové diela, sochy sv. Štefana a sv. Imricha. Maľba troch kráľov, ktorá zdobí severnú stenu, pôvodne mohla byť oltárnym obrazom. Pri južnej stene pod baldachýnom nájdeme sochu Panny Márie so žezlom v ruke a s dieťaťom v náručí, hlavy oboch postáv zdobia koruny. Na chóre nájdeme starobylý organ. Pod omietkou poľasteny pred chórom sa našlo secco z čias evanjelikov - Mojžiš s kamennými doskami v ruke. Pod ním sa nachádza mramorová tabuľa z r. 1759 s latinským textom, ktorý opisuje priebeh a aktérov rekatolizácie v obci Nemeskér.

Obec sa spomínala už aj v dodatku zakladajúcej listiny benediktínskej rehole na Hore sv. Martina z r. 1001, v tých časoch tu žili dvorníci opátstva. Prvá písomná zmienka o fare pochádza z r. 1362. Základný kameň kostola, ktorý bol zasvätený narodeniu Panny Márie, položil benediktínsky opát 6. júna 1749, stavbu dokončili 19. júna 1750. Táto skromná budova bez veže stála na mieste krížovej lode súčasného kostola. Jej svätyňa bola nahradená súčasnou sakristiou, kde do dnešného dňa môžeme nájsť fragmenty starých fresiek. Súčasný kostol bol postavený a posvätený v r. 1872. Vtedy sa dostal do obce Nyalka aj hlavný oltár a ranobaroková kazateľnica v dôsledku obnovy kláštorného komplexu Pannonhalma podľa návrhu Ferenca Storna. Oltár sv. Benedikta je dielom kamenárskej dynastie Adami z okolia Coma. Oltárny obraz je dielom rakúskeho maliara Carla Gutscha a pochádza z r. 1872. Rečnisko kazateľnice je zdobené nikami v tvare lastúry, ktoré sú oddelené tordovanými stĺpmi, v nich sú umiestnené plastiky štyroch evanjelistov a Ježiša Krista. Na korune kazateľnice stojí pozoruhodné sochárske dielo - postava sv. Michala víťaziaceho nad drakom. Starú vstupnú bránu baziliky na Pannonhalme, tzv. Porta Speciosa, tiež premiestnili do Kostola narodenia Panny Márie. Dvojkrídlové hnedočierne barokové dvere s pozlátenými palicovými vložkami - cez ktoré sa dostaneme z hlavnej lode do sakristie - sú krásnym príkladom stolárskej zručnosti z prvej štvrtiny 18. stor.

V lokalite Nyalka-Kishegy sa nachádzali vinohrady benediktínskeho opátstva na Hore sv. Martina (Pannonhalma), vedie tadiaľto aj svätojakubská cesta do španielskeho pútnického mesta Santiago de Compostela.Tunajší bod maďarskej trasy pútnickej cesty „El Camino” tvorí ekumenický pamätný stĺp vyrezávaný z dubového dreva. Dielo zachytáva pozdravy a symboly katolíckeho, kalvínskeho, evanjelického a unitárneho vierovyznania, ďalej symboly svätojakubskej cesty a motívy stromu života. Stĺp vyhotovil miestny majster Ferenc Gál-Tóth s manželkou Csillou.„Vydaj sa na cestu, aby si dorazil” – čítame heslo pútnikov na stĺpe, ktorý váži 500 kg a ktorý bol požehnaný, resp. posvätený predstaviteľmi štyroch spomínaných cirkví 31. mája 2013.

Ostrihomský arcibiskup Ján Kanizsay v r. 1390 dal postaviť v obci kaplnku zasvätenú Panne Márii. Stavba bola niekoľkokrát zničená a následne znovu postavená. Milostivá socha z lipového dreva (1606) sa do obce dostala z Eisenstadtu ako dar Pavla Esterházyho v r. 1690. Plastika vysoká 95 cm zobrazuje Máriu s malým Ježiškom na pravej ruke, v ľavici drží kráľovské žezlo ako symbol panovania, hlavy oboch postáv zdobia pozlátené koruny zo striebra. Na skulptúre nájdeme latinský text dokumentujúci darovanie. Kaplnku v Osli, ktorá sa stala pútnickým miestom v regióne Rábaköz, prestavali na kostol v r. 1747 až 1766. Jeho veža bola zvýšená v r. 1847. V polkruhových nikách priečelia vidíme sochy sv. Štefana a sv. Ladislava, diela pôvodne stáli v rábskej katedrále a kostolu ich daroval biskup János Simor v r. 1863. Najkrajšou ozdobou interiéru je rokokový hlavný oltár v strede s milostivou sochou Usmievajúcej sa Madony. Strop vo svätyni zdobí maľba zobrazujúca Nanebovzatie Panny Márie. Ďalšie nástenné maľby z r. 1856 sú dielom šopronského majstra Károlya Hoheneggera, kým novšie obrazy z roku 1938 namaľoval rábsky umelec József Pandur. Na pamiatku vypočutých modlitieb a zázračných uzdravení tu nájdeme množstvo votívnych predmetov. Stenu pri vchode od r. 2009 zdobí mozaika Božieho milosrdenstva.Pri kostole sa nachádza kalvária, ktorá bola vybudovaná na pôde niekdajšieho cintorína v r. 1858. Stojí tu aj socha Bolestnej Panny Márie zo začiatku 18. stor.