Malá sakrálna stavba bola postavená v r. 1713 na hlavnej ulici vtedy ešte samostatnej obce Lucsony. Kaplnku sa zaviazali vystavať miestni veriaci počas veľkej morovej epidémie, pôvodne s patrocíniom sv. Fabiána, sv. Rocha, sv. Šebastiána a sv. Rozálie, eskôr s titulom sv. Anny. Priečelie jednoduchej budovy so sedlovou strechou korunuje drevená zvonica. V malom výklenku nad vchodom stojí socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculaty). V interiéri kaplnky nájdeme krásny barokový oltár v strede so sochou sv. Anny vyučujúcej malú Máriu. Nad nimi vidíme sv. Rozáliu ležiacu v hrobe.

Netradične tvarovaný kostol s farou postavili podľa návrhu Pétera Ráskaiho a vysvätili v r. 1987. Predsieň zdobí trojdielna secco maľba s príbehom emauzských učeníkov, vo svätyni krypty nájdeme nástenné maľby zachytávajúce osem blahoslavenstiev a vzkrieseného Krista - všetky vytvoril Asztrik Kákonyi. Podľa jeho návrhu vytvoril Attila Mohay aj vitráže vo svätyni, ktoré zobrazujú ukrižovanie Ježiša a zoslanie Sv. Ducha. Na stene vo svätyni vidíme dva smaltované obrazy od Lászlóa Barabása: hore je zachytená postava ukrižovaného Ježiša, ako sa skláňa z kríža, pod ním vidíme dvere tabernákula so symbolmi eucharistie (kalich, klas, strapec hrozna). Autorom umeleckých reliéfov s postavou sv. Terézie z Lisieux, sv. Antona a sv. Františka z Assisi, ako aj sochy sv. Jozefa je drevorezbár Ferenc Berecz. Interiér kostola skrášľujú aj dve série sklenených mozaík, ktoré navrhol Imre Tolnay a vyhotovil István Krizsán: deväť biblických výjavov nájdeme na zábradlí chóru, ďalšie výjavy symbolizujú štrnásť zastavení krížovej cesty. Mozaika zachytávajúca Milosrdného Krista je dielom Szilvie Krizsánovej. Na námestí pred kostolom stojí socha Ježiša Krista - duchovnej obživy a učiteľa, socha Panny Márie Lurdskej (od akademického sochára Tibora Riegera) a tiež socha pápeža Jána Pavla II. (od Ervina Páljánosa).

V liste z r. 1815 sa môžeme dočítať, že „v obci Újfalu už viac ako tridsať rokov pôsobí evanjelický školmajster“. V posledných rokoch panovania Márie Terézie teda už mali učiteľa - a tým pravdepodobne aj početnú evanjelickú komunitu - v obci. Evanjelici v r. 1865 postavili novú modlitebňu, v r. 1905 aj novú školu. Kostol, ktorý bol postavený v r. 1949 - 1950 navrhol architekt Barna Káldy, stavba bola realizovaná z darov miestnych veriacich, dištriktu a Lajosa Németha. Kostol vysvätil biskup Zoltán Túróczy, jeho zvon pochádza z r. 1866. Oltárny obraz namaľoval Ödön Raksányi. Bronzový kríž a svietnik na oltári pochádzajú z dielne známeho rábskeho zlatníka Bandiho Shima. Novú faru, ktorá vznikla prestavbou starej školy, posvätil dekan Miklós Kiss 25. augusta 2018.

Existencia miestnej evanjelickej cirkvi je doložená už v r. 1646, vtedy bola fíliou farnosti v obci Bogyoszló. Jobaházski evanjelici, ktorí nestratili svoju vieru ani v časoch prenasledovania, po vydaní Tolerančného patentu a osamostatnení sa farnosti v obci Farád sa pripojili k farádskej cirkvi.Evanjelická cirkevná obec v r. 1842 získala pozemok, kde v r. 1847 začala s výstavbou novej školy a bytu pre učiteľa. V r. 1859 dokúpili aj zvon, ktorý vážil 190 kg, následne v r. 1869 pokračovali v stavebnej činnosti: postavili samostatnú školu, ktorá slúžila aj ako modlitebňa. Spoločenský život formujúci sa na konfesionálnej báze, bol veľmi pestrý, v r. 1896 bol založený ženský spolok, ktorý tu pôsobil až do začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia. Súčasná modlitebňa so zvonicou v obci Jobaháza bola postavená v r. 1997 za pomoci veriacich.

Na tomto mieste v r. 1441 bola postavená malá kaplnka venovaná sv. Wolfgangovi, o ktorú sa staral pavlínky pustovník. O pár rokov neskôr tu usadili aj jeho bratia rehoľníci, ktorí začali s výstavbou kostola a kláštora v r. 1482. Gotický svätostánok má päťsegmentovú loď a dvojsegmentovú svätyňu, ktoré sú osvetlené oknami s kružbami. Ozdobou hlavného oltára je milostivý obraz Čiernej Madony z Čenstochovej z 16. stor. O dodnes trvajúcej úcte svedčia šperky a koruny, ktorými veriaci ozdobili maľbu. Kostol neskôr prestavali v duchu baroka, bočný oltár a lavice vyhradené pre kňazov vyrobili okolo r. 1750, nástenná maľba na zábradlí chóru s postavami apoštolov pochádza asi z r. 1770, lavice sú vyhotovené v rokokovom slohu. Po pavlínov v r. 1786 bol kostol až do r. 1827 opustený. Neskôr slúžil ako príbytok pre baníkov, nemocnica aj sklad. V období rokov 1892 až 1950 v budove našli domov sestry karmelitánky, ktoré si tu zriadili svoj kláštor. Na priečelí nájdeme erby rodu Nádasdyovcov a Esterházyovcov.

Jednoloďový kostolík so základnou plochou 58 m2 stojí v areáli, ktorý obkolesuje kamenný múr. Cenná kultúrna pamiatka nesie znaky románskeho slohu a gotiky. Štvorcovitá svätyňa kostola pochádza z obdobia Arpádovcov a bola postavená z kvádrov. Na svorníku gotickej klenby je vyznačený rok 1427. Veža pochádza zo 14. stor. Vo svätyni nájdeme sedíliu a nástennú maľbu s postavou biskupa, v lodi kamennú kazateľnicu a krstiteľnicu. Interiér lode bol vyzdobený freskami, na ich súčasných fragmentoch vidíme troch kráľov, poslednú modlitbu a smrť Panny Márie. Ďalšie fragmenty na stenách poukazujú na ďalšiu výzdobu: nájdeme tu zvyšky ornamentov, farbenia, ryhy po erboch a nápisoch.

Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z r. 1278. Budova nadobudla svoje súčasné impozantné rozmery v r. 1484 prístavbou krížovej lode a rozšírením svätyne. Na vysviacke kostola sa pravdepodobne zúčastnil aj kráľ Matej Korvín. Hoci gotický vätostánok v 19. stor. prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, zachovalo sa tu niekoľko cenných stredovekých nástenných malieb z 15. stor., resp. ich fragmenty. Drevená plastika Madony pochádza z obdobia 1460 - 1470, kým v krypte nájdeme neskoro renesančné náhrobníky zo 17. stor. Za povšimnutie stoja aj svorníky sieťovej klenby v sakristii, ako aj stará glazovaná keramická dlažba v klenotnici. Neogotický mobiliár bol dodaný v rámci rekonštrukcie z r. 1859 až 1866 podľa návrhuFerenca Storna st. Vedľa kostola stojí Kaplnka sv. Jakuba, je to stredoveká rotunda s osemuhlým pôdorysom. Na tympanóne nad vchodom nájdeme plastickú kamennú výzdobu: uprostred strom života, bokom postavy drakov.

Tam, kde stojí kostol, kedysi viedla cesta do vinohradov na druhom brehu potoku Ikva. Kostol dali pravdepodobne postaviť johaniti vedľa svojho špitálu. Veža a západná fasáda zrejme pochádzajú z prvej štvrtiny 15. stor. Nad gotickými oknami šesťhranovú kamennú helmicovú strechu zdobí kríž s kohútom, ktorý pochádza z r. 1673. Ku kostolu a gotickej vežičke bola pristavaná baroková predsieň s bohato zdobeným vchodom. Interiér kostola vrátane klenby zdobia fresky Stephana Dorfmeistera z r. 1782. Umelec zachytával učiteľov cirkvi v nadživotnej veľkosti a podobe pripomínajúcej skôr sochy, pri čom maľované figúry postavil do výklenkov. Kým exteriér kostola charakterizuje gotický prejav, v interiéri dominuje barokový sloh. Hlavný oltár dal postaviť wienerneustadtský biskup Leopold Kollonich. Obraz na hlavnom oltári zachytáva zoslanie Sv. Ducha na Turíce.Na vonkajšej stene kostola je umiestnená pamätná tabuľa Stephana Dorfmeistera pripomínajúca šopronskú činnosť významného maliara.

Stredoveká povesť hovorí, že šopronský mešťan Johann Schmuckenpfennig sa zaplietol do vraždy. V súlade s trestmi určenými pápežom Bonifácom IX. vinník musel darovať pozemok, kde v r. 1393 začali s výstavbou kostola, ktorý bol dokončený v priebehu piatich rokov. Svätostánok v období od 1555 do 1673 využívali evanjelici. Po požiari z r. 1676 ho obnovili jezuiti v barokovom slohu. Priečelie budovy vyzdobili sochami Panny Márie a sv. Jozefa. Osem bočných kaplniek a interiérové steny pôvodne gotického kostola dostalo štukovú výzdobu. Oltáre, sochy, lavice aj kazateľnica sú tiež bohato zdobené barokové diela. Vo svätostánku sa nachádza najstarší organ na území Maďarska, ktorý vyrobil viedenský majster Johann Wöckherl v r. 1633. V r. 1869 sa zrútila baroková veža, ktorá pôvodne bola spojená s hlavnou fasádou. Novú 55 m vysokú vežu postavili na opačnej strane kostola, na rondele hradného valu. Nájdeme na nej latinský nápis: „Bola postavená na slávu Božiu v r. 1882". V rámci rekonštrukcie po vojnovom zničení boli odkryté a prezentované aj určité stredoveké fragmenty, ktoré sa našli pod barokovými architektonickými prvkami.

Františkáni najprv vybudovali svoj kláštor a pri ňom okolo r. 1280 postavili aj kostol, ktorý je mimoriadne krásnym príkladom gotickej sakrálnej architektúry na území Maďarska. Tympanón južného portálu zdobí socha Panny Márie v plášti z 15. stor. Klenba aj organový chór kostola tiež pochádzajú z 15. stor., kým mobiliár vytvorili v období baroka. Pozornosť si zaslúžia aj ďalšie majstrovské diela: fresky a gotické okná. Pod pozoruhodnými stredovekými kamennými konzolami zdobenými ľudskými hlavami so znetvorenými črtami stojí oltárna stavba s bohatou plastickou výzdobou z 18. stor. Z jednej z kazateľníc kostola kázal aj sv. Ján Kapistránsky, ktorý sa usiloval zorganizovať kresťanskú armádu pred víťaznou belehradskou bitkou. Druhá kazateľnica s bohatou plastickou výzdobou pochádza z 18. stor. Kostol bol miestom aj ďalších udalostí historického významu. Konali sa tu korunovácia kráľa Ferdinanda III. v r. 1625, korunovácia niekoľkých kráľovien, uhorské snemy. Po roku 1802 kostol dostali benediktíni, zároveň vo svätostánku pochovávali aj zosnulých rodu Esterházyovcov a Széchényiovcov. V súčasnosti v kapitulskej sieni a kostole nájdeme interaktívnu výstavu. Sakrálna budova ľudovo nazývaná aj Kozí kostol si vyslúžila totopomenovanie vďaka erbu Heinricha Geisela, staviteľa svätostánku - jeho erb s kozou vidíme na priečelí veže aj na konzolách chóru.

Dominikánov prizvala do mesta Šopron grófka Alžbeta Batthyányová v r. 1674. Rehoľníci v r. 1700 odkúpili dom a pozemok na mieste súčasného kláštora a kostola. V kláštore vytvorili kaplnku, v r. 1703 založili Spolok sv. ruženca. Základný kameň dnešného kostola položili a posvätili 15. novembra 1719, prvá svätá omša sa konala v r. 1723, na sviatok sv. Petra z Verony. Komplex sakrálnych budov navrhol a stavbu viedol miestny kamenársky majster Lorenz Eisenkölbl. Barokový mobiliár kostola, hlavný oltár, pozlátenú a maľovanú drevenú kazateľnicu zdobenú sochou zakladateľa rádu, lavice a spovednicu vyrobil nadaný drevorezbár - jeden z dominikánskych bratov v 18. stor. Dve veže boli dostavané v r. 1775. V r. 2017 v kláštornom komplexu smerom z Ulice kráľa Mateja bola otvorená Kaplnka večnej adorácie zasvätená sv. Tomášovi Akvinskému.

Šopronský kláštor uršulínok založila viedenská pani Mária Nigglová v r. 1746. Vtedy bol postavený aj prvý kostol zasvätený Duchu Svätému, ktorý v r. 1773 navštívila aj kráľovná Mária Terézia. Neogotický kostol postavený podľa návrhu Nándora Handlera vysvätili v r. 1864. Uprostred priečelia stojí socha s názvom Nepoškvrnené počatie, vo výklenkoch nárožných pilierov vidíme sochy sv. Uršule a sv. Angely Merici. Neogotický hlavný oltár z dubového dreva daroval kostolu biskup János Simor. Ústredným motívom oltára je nepoškvrnené počatie, kým na krídlach nájdeme reliéfy s postavou sv. Uršule a sv. Augustína, ďalej malé sochy sv. Štefana a sv. Ladislava. Bočné oltáre sú venované sv. Angele Merici a sv. Jozefovi, obrazy na nich namaľoval Franz Josef Dobyaschofsky v r. 1864. V oratóriu kláštora môžeme navštíviť expozíciu sakrálneho umenia.

Prvá evanjelická cirkev na území Uhorska vznikla v meste Šopron v r. 1565, komunita od r. 1674 mala aj vlastnú modlitebňu, a to na mieste súčasného evanjelického kostola. Po veľkom požiari v r. 1676 museli drevenú budovu znovu postaviť od základov, tú potom ďalej rozširovali v 18. stor. Keďže kapacita kamenného kostola postaveného v r. 1722 už nepostačovala, miestni veriaci sa vo februári 1781 obrátili na panovníka, aby im povolil výstavbu väčšieho svätostánku. Stavebné práce sa začali v duchu Tolerančného patentu, podľa nariadení Jozefa II. nový kostol musel byť bez zvona a veže a jeho vchod nesmel byť priamo z ulice. Kostol bol posvätený v r. 1784, prvým už tu slúžiacim farárom bol József Torkos. Keďže išlo o močaristú lokalitu, budova bola postavená na 182 stĺpoch z jelše. Interiér rozsiahleho sieňového kostola je rozdelený na tri lode ôsmimi stĺpmi. Keď sa počas výstavby kostola zrútila časť mestských hradieb, sutinu nasypali do vodnej priekopy, ktorá už stratila svoj význam. Popri starých bránach stredovekého pôvodu takto vznikol prvý novodobý vchod do starého mesta. Veža a zvony kostola boli posvätené v r. 1867. Šopronský svätostánok má 2500 miest na sedenie a tým tretím najväčším evanjelickým kostolom na území Maďarska aj v súčasnosti.

Kostol bol postavený na konci 12. stor. buď rodinou Oslovcov, alebo premonštrátmi z Čorny, ktorí tu dostali pozemky od spomínaného rodu. Neskôr ho niekoľkokrát prestavali, krásny ústupkový portál a južná bočná loď vznikli okolo r. 1230. Po tatárskom vpáde bol obnovený v duchu gotiky, vtedy boli vytvorené aj sedílie vo svätyni. V období tureckej nadvlády bol kostol bol spustošený, jeho následná rekonštrukcia trvala až do štyridsiatych rokov 18. storočia. Počas obnovy v r. 1957 až 1960 boli zachované barokové klenby a veža, ale všade tam, kde to bolo možné, boli odkryté románske a gotické artefakty. Na odkrytých stredovekých základoch muriva na južnej strane znovu postavili bočnú loď a na severnej strane malú sakristiu. Interiér kostola charakterizuje harmonické súlad románskych, gotických, barokových a moderných prvkov architektúry aj mobiliáru. Hlavnú loď pokrýva valená lunetová klenba. Na severnej strane nájdeme stredoveký výklenok pre penitenciu, na južnej strane gotické sedílie. Tu je umiestnený aj bývalý oltárny obraz kostola, ktorý je pravdepodobne dielom Stefana Dorfmeistera ml. Vo svätyni nájdeme drevené sochy z 18. stor. Oltár, kríž aj reliéfnu výzdobu zastavení krížovej cesty vyrobil sochár Ernő Szakál. Okolo kostola bol odkrytý aj starý cintorín. V lapidáriu nájdeme fragmenty kamennej výzdoby, ktoré nebolo možné vrátiť na ich pôvodné miesto.

Kaplnka sa nachádza v blízkosti dediny, na viničnom vrchu známom ako Stará hora, odkiaľ sa otvára krásny výhľad na okolitú krajinu až po mohutnú vodnú hladinu Neziderského jazera. Z vinohradov pochádza kvalitné miestne hrozno a víno, preteká tu aj potok.Kaplnka má niekoľko storočnú históriu; dala ju postaviť rodina Dongóovcov v prvej pol. 18. stor. Pôvodne skromnú drobnú sakrálnu stavbu s valenou klenbou niekoľkokrát prestavali a priečelie doplnili malou vežičkou napodobňujúcou štýl gotiky. Viditeľné sú zásahy predovšetkým z posledného obdobia.Kaplnka je otvorená výhradne v dňoch bohoslužby, jej interiér môžeme prezrieť cez sklenené dvere zaistené mrežami.

Prvú písomnú zmienku o kostole nájdeme v listine z r. 1430. Z r. 1631 sú známe evanjelické vizitácie, ale v r. 1644 ho už zase spomínajú ako katolícky kostol. Svätostánok, ktorý bol zasvätený narodeniu blahoslavenej Panny Márie, v r. 1806 prešiel rozsiahlou prestavbou v duchu klasicizmu. Hlavnú loď pokrýva česká klenba s mierne plochou kupolou. Má užšiu svätyňu, chór je podoprený dvoma mohutnými piliermi. Väčšina mobiliáru pochádza z konca 18. stor. Hlavný oltár vyrobili v r. 1929. Oltárny obraz zachytáva výjav narodenia Márie: v pozadí vidíme sv. Annu odpočívajúcu na posteli, v popredí stojí Joachim s príbuznými a novorodencom, nad ich skupinou je namaľovaná postava Pána v sprievode anjela. Vedľa maľby stoja barokové sochy sv. Štefana a sv. Ladislava. Súsošie na bočnom oltári je tvorené krížom a postavami Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény. Na zábradlí kazateľnice vidíme Ježiša so samaritánkou pri studni.

Prvý známy kostol, o ktorom nájdeme zmienky aj v listinách, bol vysvätený v r. 1379. Podobne ako súčasný katolícky kostol, ktorý bol postavený v r. 1717, bol zasvätený sv. Ondrejovi. Hody sa však konajú na sviatok menín Panny Márie. Zmena patróna kostola je zjavná aj vo svätyni. Pôvodný oltárny obraz so sv. Ondrejom dnes zdobí bočnú stenu, na jeho miesto dali unikátne zobrazenie Panny Márie. Výmena sa pravdepodobne udiala v r. 1905. Ottó Baditz vtedy namaľoval nový oltárny obraz, ktorý zobrazuje Pannu Máriu so svätou korunou. Patrónka Uhorska nie je umiestnená na nebesách, ale stojí na zemi, a tak víta malého Ježiša, ktorý ju pozdravuje obrovskou kyticou. Pri obraze stoja sochy sv. Štefana a sv.Ladislava, nad ním sa nachádza maľba so Sv. Trojicou medzi dvoma sochami biskupov. Bočnú stenu svätyne zdobí maľba z r. 1778, tá zobrazuje Máriu a malého Ježiša obklopeného puttami, kvetmi, holubmi a citátmi z litánie. Posledná modlitba latinského textu je prosbou o ochranu Uhorska. Na zvone z r. 1925 nájdeme modlitbu za užšiu domovinu:„Bože, nech Tvoj syn ochraňuje našu obec!“

Veža kostola bola postavená v r. 1902 - 1906. Mala dva zvony, väčší bol zrekvirovaný a roztavený v r. 1915. Po prvej svetovej vojne veriaci dali odliať nový zvon, ktorý bol posvätený 12. augusta 1923. Na ňom je uvedený nasledovný text: „Oplakávajúc mŕtvych, budiac živých, kážem: ja som vzkriesenie a život."Miestna evanjelická cirkev prijala uznesenie o výstavbe kostola 23. mája 1993. Plány pripravil architekt Tamás Nagy, nositeľ Yblovej ceny. Základný kameň položili 16. októbra 1994 v rámci vizitácie biskupa sprevádzanej hodmi bratskej lásky. Vysviacka kostola sa konala 21. septembra 1997. Za kostolom v r. 2017 bol vytvorený pamätný park s rozlohou približne 1200 m2.

Nie náhodou je trojloďový kostol dominantou obce: táto unikátna stavba, ktorá je centrom miestneho náboženského života, bola zapísaná do Registra hodnôt Rábsko-mošonsko-šopronskej župy.Hlavnú loď barokového kostola dal postaviť rábsky biskup František Zichy v r. 1767. Biskup János Zalka (jeho erb nájdeme nad vchodom) v r. 1867 nariadil zvýšenie veže a budovu rozšíril o bočné lode, v ich nárožiach postavili aj dve menšie vežičky. Centrálne situovanú vežu vysokú 46 m a nárožné veže spájajú krídla s cimburím zdobené polkruhovým vlysom. Na fasáde budovy nájdeme dve tabule s menným zoznamom 140 obetí prvej svetovej vojny. Vyrezávané lavice, bohato zdobená oltárna stavba a kazateľnica zdobená postavami sv. Petra a sv. Pavla pochádzajú z 18. stor. Obraz na hlavnom oltári - Povýšenie sv. Kríža - namaľoval Ludwig Beyfuss v r. 1855. Nástenné maľby kostola pochádzajú z r. 1928, ich autormi sú József Pandúr a Antal Borsa, kým stropná maľba je dielom Istvána Takácsa z r. 1962 - 1963.

Podľa miestnej legendy istý chudobný človek v zasneženom januári zbieral v chotári drevo a popri tom sa modlil, keď zrazu počul hlas anjela a videl jasné svetlo. Nasledujúc znamenia, našiel bútľavú planú hrušku celú rozkvitnutú. Opis zázračnej udalosti poslali aj pápežovi, podľa ktorého „hruška symbolizuje sv. Annu a jej kvety Pannu Máriu“. Strom neskôr vyvalila víchrica, no pri jej koreňoch vyvieral prameň, ktorý sa aj v súčasnosti využíva ako studňa. Kaplnka bola postavená v r. 1753, práce v r. 1870 opisoval György Gitzy nasledovne: „Všetky potrebné veci na výstavbu, drevo, vápno, tehly aj posledné klince nosili na stavbu skupiny mladých aj starých dedinčanov v rukách, pri tom sa okolím niesla ich modlitba aj zvučne znejúci spev." V r. 1901 kaplnku rozšírili, vtedy vznikla aj vitráž s postavami sv. Štefana a Patrónky Uhorska. Vo svätyni nájdeme milostivý obraz, ktorý zobrazuje sv. Annu, sv. Joachima a mladú Pannu Máriu. Neogotická kaplnka, ktorá v r. 1920 získala zvon a v r. 1959 sochu sv. Jána, je známym pútnickým miestom regiónu Rábaköz. V kaplnke sa konajú tradičné podujatia ako napr. odpustky na sviatok sv. Anny a májové litánie, ale sú tu vítané aj ďalšie spoločenské akcie (rodinné dni, župné poľovnícke dni s omšou sv. Huberta).