Pamiatkovo chránený kostol stojí v centre mesta, na Kossuthovom námestí a je krásnou ukážkou talentu takých významných barokových architektov a staviteľov ako Franz Anton Pilgram, Jakob Fellner a Josef Grossmann. K vytvoreniu prekrásneho interiéru dvojvežového jednoloďového kostola prispeli aj diela Adolfa Mohla, Antona Götta, Antona Schweigera a Johanna Georga Mesa. Vo výzdobe exteriéru a interiéru dominujú obľúbené ornamenty neskorobarokového obdobia, festóny z listov. Klenba hlavnej lode je rozdelená na dve časti, tie sú pokryté českou klenbou; svätyňa má užší priestor. Veže sú takmer 60 m vysoké a sú zakončené barokovou strechou. Je to druhý najväčší kostol Komárňansko-ostrihomskej župy. V centre interiéru kostola stojí neskorobarokový hlavný oltár z červeného mramoru so stĺpmi; v ňom nájdeme vyrezávaný korpus kalvárie. Najkrajšími prvkami liturgického priestoru sú mramorové zábradlie svätyne, bohato vyrezávaná kazateľnica a maľba Huberta Mauera z r. 1799, ktorá zobrazuje rozlúčku sv. Petra a sv. Pavla. V sakristii nájdeme vyrezávanú skriňu, prekrásny príklad nábytkárskej zručnosti obdobia rokoka, ktorá sa sem dostala z kostola kamaldulského kláštora v Majku po jeho zrušení Jozefom II. V krypte pod kostolom je pochovaný aj významný architekt obdobia baroka Jakob Fellner, jeho sochu môžeme vidieť na námestí pred kostolom. Adresa: 2890 Tata Kossuth tér 15. Ďalšie informácie: +36 34/588-163 szentkereszttata@gmail.com
Spoločenstvo kapucínov sa prisťahovalo do mesta na pozvanie grófa Jozefa Esterházyho. Skladané sľuby rehoľníkov - chudobu, čistotu, poslušnosť - symbolizuje aj ich biely opasok okolo hnedého rúcha. Výstavba kostola rýchlo napredovala, vysvätili ho 27. júla 1746. Jeho staviteľom bol Jozef Kuttner z Komárna, ktorý svoje odborné vedomosti získal ako učeň Jakoba Fellnera. Zvonka kostol pôsobí zámerne skromným dojmom, tesne pred fasádou stojí kamenný kríž kapucínov. Interiér je však honosne vyzdobený v duchu baroka. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou jednoloďového kostola je bohato vyrezávaný hlavný oltár a bočné oltáre postavené na oboch stranách triumfálneho oblúka. Kompozícia bola realizovaná podľa plánov viedenského sochára Josefa Beckerta, vyhotovil ju jeden z rehoľníkov, zručný stolár brat Hyacint. Bočné oltáre sú zdobené maľbami Carla Auerbacha a Caspera Reisnera, na hlavnom oltári nájdeme obraz od Ferenca Müllera. Maľba z r. 1890 zobrazuje sv. Štefana kráľa, ako zveruje svoju krajinu pod ochranu Panny Márie v prítomnosti svojho syna sv. Imricha. Služby: Múzeum kapucínov, predajňa devocionálií Adresa: 2890 Tata Bartók Béla út 1. Ďalšie informácie: +36 34/380-019 tataikapucinus@gmail.com http://www.tataikapucinus.hu/
Na kopci zvanom Kalvária v stredoveku stál kostol dedinky Szent Iván, ktorá bola majetkom benediktínskeho opátstva; aj kostol bol zasvätený sv. Ivánovi (v dobovej maďarčine to bolo pomenovanie pre sv. Jána Krstiteľa). Zvyšky starého románskeho kostolíka boli zbúrané v r. 1754, Jakob Fellner vyplnil torzo stien svätyne, nad nimi osadil stanovú strechu a z juhozápadnej strany pristaval fasádu. Strechu zdobí pôvabný sanktusník. Budova bola v r. 1755 vymaľovaná, v r. 1908 - 1911 reštaurovaná. Poškodenia z čias druhej svetovej vojny boli definitívne odstránené počas obnovy v r. 1962 - 1963. Keďže boli odkryté základy starého kostola a vykonané potrebné opatrenia na udržiavanie technického stavu zvyškov muriva, návštevníci si môžu vytvoriť predstavu, ako vyzeral pôdorys stredovekého kostolíka. Súsošie Kalvárie je dielom Antala Schweigera. V súčasnosti prebieha obnova areálu. Adresa: kopec Kalvária Ďalšie informácie: +36 34/588-163
Prvá písomná zmienka o synagóge je prosba z r. 1749, ktorou sa židovskí obyvatelia mestečka obrátili na panstvo, aby im povolilo opravu ich chrámu. Po kladnej odpovedi žiadatelia zaplatili do pokladnice panstva tisíc forintov za plány, ktoré pripravil Jakob Fellner. Táto baroková synagóga bola znovu prestavaná v r. 1861. Autorom plánu bol rytier Ignác Weschselmann, spolupracovník Miklósa Ybla. Počas úpravy Starocintorínskeho námestia v r. 1883 časť námestia pred synagógou oplotili. Budovu od leta 1944 využívali ako sklad, po r. 1977 bola sídlom Múzea kópií antických sôch. Stavba sa v súčasnosti nevyužíva. V záhrade synagógy nájdeme žulový monolit, jeho text nám pripomína osud židovských obyvateľov mesta Tata deportovaných do koncentračného tábora v Osvienčime. Pri príležitosti pamätného dňa obetí holokaustu 18. novembra 2004 na nádvorí obnovenej synagógy bol slávnostne odhalený pamätník, dielo akademickej sochárky Márie Lugossyovej s názvom: Na pamiatku martýrov každej doby. Pri tejto príležitosti synagóga v meste Tata vyhlásili za pamätné miesto holokaustu Komárňansko-ostrihomskej župy. Adresa: 2890 Tata, Hősök tere Ďalšie informácie: (+36) 34/381-251 http://kunymuzeum.hu/ Návšteva je možná na základe predbežného telefonického dohovoru, podľa otváracích hodín hradu!
Mestská časť Óváros - jedna z pôvodných obcí tvoriacich dnešné mesto Tatabánya - dostala svoj prvý rímskokatolícky svätostánok zásluhou akciovej spoločnosti MÁK Rt. V baníckej osade postavili neogotický kostol v r. 1912 podľa plánov architekta Józsefa Ulleina. Trojloďový kostol bazilikového typu s dvanástimi stĺpmi prešiel v sedemdesiatych rokoch 20. storočia rozsiahlou rekonštrukciou, na obnove sa okrem iných podieľal aj Imre Makovecz. Zásluhou výzdoby interiéru a organu sa v kostole môžu konať aj koncerty. Pod apsidou svätyne sú pochované mníšky z Poľska, ktoré počas druhej svetovej vojny pomáhali pri ošetrovaní chorých. Adresa: 2800 Tatabánya, Május1 tér 5 Sviatok kostola: 20.08. Ďalšie informácie: Ústredný farský úrad 2800 Tatabánya, Gellért tér 6. 06-34-337-422 banhidaiplebania@gmail.com http://tatabanyaiplebania.hu
Kalvária v mestskej časti Tatabánya-Felsőgalla patrí medzi najkrajšie sakrálne stavby svojho druhu. O jej minulosti vieme pomerne málo. Kaplnku na vrchu kalvárie spolu s prístupovou cestou a zastaveniami dal vybudovať richtár/sudca János Fogl na počesť Bolestnej Panny Márie v päťdesiatych rokoch 19. Stotočia. V r. 2008 miestna cirkevná obec obnovila kalváriu a vtedy už schátranú kaplnku. Vo svätyni v tvare lichobežníka sa nachádza socha, ktorá bola darom od cirkevnej obce vo Frankfurte nad Mohanom. Adresa: Tatabánya-Felsőgalla, Kálvária-hegy Ďalšie informácie: Ústredný farský úrad 2800 Tatabánya, Gellért tér 6. 06-34-337-422 banhidaiplebania@gmail.com http://tatabanyaiplebania.hu
Vyučovanie sa na prvej strednej škole Mošonskej župy začalo v roku 1739. Do zoštátnenia školy (1948) mládež mesta a okolia vyučovali piaristi. Po štyroch desaťročiach, ako neželaných prázdninách, sa vyučovanie začalo opäť od roku 1944 pod vedením bratov rádu milosrdného. Kaplnku vysvietili na počesť zakladateľa rádu Kalazanciho Szent József. Na obraze oltára vedľa detí sa pri pracovitosti objaví aj jeden anjel a zakladateľ rádu. Maľba poukazuje na heslo piaristov: „služba pedagógov pre detí úloha-anjel".
Na Námestí Szent István od roku 2005 stojí pomník na počesť odvlečených osôb do táborov smrti z Csorna v roku 1944. Na mramorových tabulách sú uvedené mená 655 židovských obetí z Csorna.Pomník, v tvare pôdorysu židovského kríža s kupolovým dokončením bol navrhnutýKrisztiánom Udvardim.
Na počesť 70. výročia holokaustu, v roku 2015 odovzdali v meste Mosonmagyaróvár pomník holokaustu. Dielo sochára Ferenca Lebó stojí v PPamätnom parku Shalom, vytvoreným vedľa židovského cintorína.
Niekdajšia synagóga stojí na dvore dvoch budov z neskorého stredoveku v centre mesta. Prvé písomné pamiatky o židovských obyvateľov Sopronu pochádzajú z 13. storočia. Synagóga z rannej gotiky postavená okolo 1300 je v Strednej Európe jedinečná – podľa vtedajších predpisov – nemohla byť postavená k hranici ulice, preto sa pred ňou nachádza dvor. Budova bola uchovaná len sčasti, ale jej pôvodné usporiadanie sa podarilo rekonštruovať. Nachádza sa v nej výstava „Elfeledett Soproniak" (Zapomenutí šoprončania).
Ortodoxnú synagógu postavili na základe plánov Schillera Jánosa v rokoch 1890-1891 v štýle historizácie. K synagóge patrili rituálne kúpele postavené v roku 1911, dom na výrobu macesu, a jesiva založená v roku 1917. Tieto je dodnes vidieť na druhej strane parku. Socha holokaustu, nachádzajúca sa v parku, je dielom umelca Kutas László a bola vyhotovená v roku 2004. Kompozícia pripomínajúca 1800 obetí, odvlečených z mesta Sopron do Auswitz v roku 1944 symbolizuje vyzliekareň, nachádzajúcu sa pred plynovými komorami. Písmená textu, stúpajúce ako dym smerom hore naznačujú modlitbu „Halljad Izrael", kým hebrejské znaky na plote text „Boh žehnaj pamiatku pravdy".
Kostol postavený v 12-14. storočí stojí v cintoríne ohraničenom kamenným múrom so strielňami. Kostolná veža prístupná cez klenbovú „hradnú bránu" slúžila aj ako strážna veža, z jej gotických okien je viditeľný celý kraj Fertő. Výplne, nachádzajúce sa medzi kamennými rebrami svätyne a víťazný oblúk zdobia nástenné obrazy z 20. storočia. Maľba nachádzajúca sa za oltárom znázorňuje biskupa Wolfganga (Farkas) z Regensburgu, ktorý žil 10. storočí, a aj v našej krajine vykonával misionársku činnosť, a bol vychovávateľom kráľovnej Gizely blahorečenej.
Ohromujúce súsošie na vonkajšej strane cintorínskeho múru pripomína zopár sto židovských obetí, ktorí zomreli za neľudských okolností na prelome rokov 1944-45v nútenom pracovnom tábore v Balf. Dielo sochára Kutasa László a architekta Winklera Barna z roku 2008 je národným literárnym a historickým pamätným miestom. V múri plotu je viditeľná otvorená kniha, s odkazom zarytým do kameňa: „Sloboda je súkromná vec nielen jedného národa, ale aj celého ľudstva." Autorom citátu je katolický spisovateľAntal Szerb, ktorý kvôli svojmu židovskému pôvodu odvlečený a usmrtený v tábore v Balf.
Klasicistický kostol z roku 1778. Upravený bol v roku 1927. Kostol je jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a vstavaným chórom, krytá pruskou klenbou. Fasádu má hladkú. Štíhla veža je vstavaná do štítového priečelia, členená lizénovým rámom a krytá ihlancom. Hlavný oltár s predstavanou menzou a závesným obrazom Nanebovzatia Panny Márie z prvej polovice 19. storočia. Kazateľnica bola klasicistická z roku 1778. Arnold Ipolyi, známy znalec architektonických pamiatok Žitného ostrova napísal o jurovskom kostole: „Jurová (Bratislavská župa), pôvodne nazývaná György-Soka-, Suka- alebo Sika, je z dokumentov známa od 1253. Cirkevné zápisnice o návštevách z Baky – keďže patrila predtým k farnosti v Bake – uvádzajú, že kostol v Jurovej bol v roku 1519 vysvätený miestodržiteľom biskupa Epiphania a arcibiskupa Bakácsa. Je teda pravdepodobné, že vtedajší jurovský kostol bol postavený pôvodne v gotickom štýle. K tejto staršej, prebudovanej stavbe sa pripojila novšia loď. Zaujímavosťou o výstavbe tohto kostola je legenda, ktorú spomína Karcsay (časopis Új Magy. Muz. Ročník 1852, str. 769), ktorá hovorí o tom, že bol na svoje terajšie miesto postavený anjelmi; táto črta sa spomína aj v súvislosti s inými, hlavne pútnikmi navštevovanými kostolmi. Jurová bola jedným z rodových sídiel grófov Erdődi Pálffy, rodov Erős a Katona. V roku 1755 kostol zväčšili a bola vybudovaná aj veža. Západnú časť kostola v roku 1788 zbúrali a namiesto nej postavili novú. Novú budovu vysvätil v roku 1808 Péter Ürményi. Titulom kostola je Nanebovzatie Panny Márie. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza Literatúra: Guntherová, Alžbeta et al: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967 www.jurova.sk (12.10.2015) Kontaktné informácie: Adresa: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jurová, Jurová 1, 930 09 Trstená na Ostrove Telefón: 031/5597 495 e-mail: farnost.jurova@abu.sk
Prvá zmienka o beledskom kostole je z r. 1308. Dnešný farský kostol zasvätený narodeniu Panny Márie postavili v r. 1861 - 1863 s podporou patrónov miestnej cirkvi (rodiny Czirákyovcov a Esterházyovcov) na mieste, kde stál starší svätostánok zničený požiarom. Základná plocha kostola je 540 m2, veža má výšku 28 metrov. Jednoloďový svätostánok postavený v duchu neskorého klasicizmu má romantizujúcu fasádu a neogotickú vežu. Na hlavnom oltári nájdeme obraz sv. Joachima (otca), ktorý drží v náručí novorodeniatko Máriu, vedľa neho stojí sv. Anna (matka). Na pravej a ľavej strane oltára stoja sochy sv. Antona a sv. Jána Nepomuckého. Obrazy na bočných oltároch zobrazujú výjav Anjelský pozdrav a sv. Jozefa. Najstaršou pamiatkou interiéru je baroková socha Madony. Organ bol vyrobený vo Viedni v r. 1864, tri zvony kostola pochádzajú z dielne slávnej šopronskej zvonolejárskej dynastie Seltenhoferovcov. V r. 1855 okolie Porábia postihla pustošivá cholera, po doznení epidémie vďační beledskí veriaci postavili mariánsky stĺp v záhrade kostola.
Prvú písomnú zmienku o obci Kajár nájdeme v listine z r. 1037: sv. Štefan vtedy daroval dedinu opátstvu v Bakonybéli. Kostol bol postavený v neskorobarokovom slohu v r. 1797 až 1800, jednoloďovú stavbu dotvára česká klenba, chór s organom a svätyňa s rovným zakončením. Veža kostola je zasadená do fasády a podobne ako ďalšie benediktínske kostoly v okolí jej strešná konštrukcia pripomína tvar klonky a je pokrytá drevenými šindľami. Hlavný oltár a kazateľnica sú postavené v cisárskom slohu (empír) a vyznačujú sa osobitým koloritom. Spolu s klasicistickými a neskorobarokovými lavicami pravdepodobne pochádzajú z obdobia výstavby kostola. Na hlavnom oltári z r. 1799 nájdeme obraz Sv. Trojice, jeho autorom bol József Schmidt. Stropná freska zobrazuje Baránka Božieho, štyroch evanjelistov a benediktínsky kláštor v Bakonybéli.
Turecké vojská v r. 1683 zničili evanjelické oratórium na cintoríne. Následne bola postavená modlitebňa z prútia, ktorá však vyhorela v r. 1727. Na jej mieste postavili kostol, ktorý vysvätili v r. 1730. Po vydaní Tolerančného patentu v r. 1788 v obci postavili nový kamenný kostol v barokovom slohu. Interiér kostola bol dokončený v r. 1794. Na oboch stranách stojí drevený chór postavený na kamenných podstavcoch a zdobený kazetovým zábradlím. Strop kostola je tiež vyrobený z dreva. Namiesto starého oltára s kazateľnicou v r. 1913 postavili nový. Vtedy bol dodaný aj organ kostola. V posledných desaťročiach kostol niekoľkokrát obnovili, organ prebudovali na mechanický. V kostole nájdeme aj pamätné tabule na pamiatku padlým vo svetových vojnách. Pamätná tabuľa je venovaná aj kazateľovi Jánosovi Szentmiklósimu, ktorý bol v r. 1774 – 1776 väznený za svoju vieru. V r. 2017, pri príležitosti 500. výročia reformácie, v predsieni kostola na ďalšej tabuli zvečnili mená všetkých evanjelických kazateľov, ktorí slúžili v obci od r. 1609.
Kostol bol postavený na mieste starého svätostánku s drevenou vežou, vznikol pravdepodobne jeho prestavbou a rozšírením. Bol vysvätený v r. 1869. Vrch veže, ktorá vystupuje z romantickej hlavnej fasády, zdobí dvojitý kríž. Osobitnú pozornosť si zasluhuje mimoriadne krásny barokový hlavný oltár, ktorý sa dostal do obce pravdepodobne z niektorého kláštora. Trojposchodová oltárna stavba vznikla okolo r. 1750, medzi jej stĺpmi stoja pozlátené sochy štyroch svätých: vidíme tu apoštolov Petra a Pavla a dve neznáme sväté ženy. Nad olejomaľbou, ktorá zobrazuje Svätú Trojicu, nájdeme dvoch vyrezávaných anjelov, ktorí držia v rukách korunu s glóriou. Vedľa nich stoja sochy sv. Barbory a sv. Agáty. Na okraji oltára stoja drobné sochy sv. Tadeáša a sv. Jozefa. Rokoková kazateľnica pochádza z druhej pol. 18. stor. V záhrade kostola stojí stĺp z r. 1870 so sochou Panny Márie v náručí s Ježišom. Nájdeme tu aj kamenný kríž, ktorý bol postavený na pamiatku „svätého roka eucharistie" v r. 1938. (Treba pripomenúť, že zberateľská činnosť Bélu Bartóka sa začala práve v obci Jobaháza v júni 1906. Svetoznámy hudobník, skladateľ a hudobný vedec tu zapísal 41 ľudových piesní.)
Kaplnka kalvárie v obci Mosonszentpéter bola dokončená v r. 1944, hoci vysvätili ju až v r. 1964. Na fasáde kaplnky nájdeme obraz sv. Michala archanjela. Reliéfy zastavení krížovej cesty sú dielom rábskeho akademického sochára Antala Borsu. Finančné prostriedky a pozemok na vytvorenie kalvárie zabezpečila rodina Wachtlerovcov, ktorá tým zmiernila svoj smútok zo straty milovaných dospelých detí.
Obec Geszternye, ktorú spustošili turecké vpády, bola obnovená dosídľovaním rodín zo Žitného ostrova, zo Šamorína v r. 1686 (preto je súčasný názov obce Pusztasomorja). Stredoveký kostol bol prestavaný v barokovom slohu v r. 1713 až 1735. Aj časť mobiliáru bola vytvorená v duchu baroka, napr. kazateľnica (na zábradlí s reliéfom Rozsievača), pozlátená a maľovaná socha Panny Márie a socha Bolestnej Matky. Na neorománskom hlavnom oltári stoja sochy sv. Štefana kráľa, sv. Imricha kniežaťa a sv. Ladislava kráľa. Vo výklenku nad portálom vidíme sochu sv. Floriána. Pamätná tabuľa umiestnená v stene kostola je venovaná hrdinom padlým v druhej svetovej vojne. Pred kostolom stojí kamenný kríž z 19. stor.