Po rozšírení reformácie mošonský kostol získali kalvíni, ale už na konci 17. stor. ho zase používali katolíci. Súčasný farský kostol bol postavený v novej lokalite v r. 1757 v barokovom slohu. Okrem patróna starého kostola, sv. Gottharda patrocínium bolo ozšírené o sv. Jána Nepomuckého, ktorý patril medzi najznámejších svätých 18. storočia. Na klenbe svätyne pôvodne bola zachytená apoteóza sv. Jána Nepomuckého a sv. Gottharda. Tieto fresky zo sedemdesiatych rokov 18. storočia dnes môžeme vidieť vo Wasenskom múzeu. Klenby v lodi boli znovu vymaľované v r. 1938, avšak v rámci obnovy v r. 1995 vo svätyni bola vytvorená celkom nová kompozícia. Vitráže kostola pochádzajú z r. 1891 - 1892. Barokový hlavný oltár je stĺpovitá stavba s baldachýnovou kupolou, ktorá je napodobeninou milostivého oltára z Mariazellu. Bočné oltáre posvätené sv. Jozefovi a sv. Jánovi Nepomuckému pochádzajú z r. 1770. Najnovšími umeleckými dielami v kostole sú zastavenia krížovej cesty v podobe keramických obrazov. Hlavná fasáda bola obnovená v r. 1913, keď získala neobarokový ráz, zároveň do dovtedy prázdnych výklenkov boli osadené sochy sv. Vendelína a sv. Floriána.
Kostol postavený v 13. stor. a zasvätený sv. Hadriánovi bol prestavaný v gotickom slohu v 15. stor. Tento malý kostolík od pol. 16. stor. používali protestanti, po r. 1619 ho získali späť katolíci, vtedy sa stal jeho patrónom sv. Gotthard. Na mieste starého kostola neskôr postavili nový, väčší svätostánok, ktorý posvätili v r. 1668. Na hlavnom oltári vedľa sv. Gottharda nájdeme aj sochu Panny Márie, kráľovnej ruženca, ktorú čoskoro začali uctievať ako milostivú sochu. V r. 1771 až 1777 došlo k ďalšej restavbe kostola. Do stredu hlavného oltára prestavanej svätyne postavili sochu Panny Márie, ktorá dovtedy bola zdobila hlavný oltár. Fresky sa objavili nielen na klenbách, ale sú nimi nahradené aj bočné oltáre. Vitráže boli vyrobené v r. 1902 až 1907. V podzemných priestoroch kostola v r. 1934 bola vytvorená krypta pre óvársku vetvu Habsburgovcov, odpočíva tu v kovových rakvách arcivojvoda Friedrich Rakúsko-Tešínsky so svojou manželkou arcivojvodkyňou Izabelou, rodenou Croy-Dulmenovou.
Kaplnku, ktorá stojí na trojuholníkovom námestí, dali postaviť mošonskí mešťania na počesť sv. Šebastiána, sv. Rocha a sv. Rozálie, pravdepodobne ako splnenie sľubu z obdobia morovej epidémie v r. 1713. V druhej pol. 18. stor. ju rozšírili, vtedy vznikol aj oltár kaplnky. Nad fasádou postavili drevenú vežu, ktorú počas obnovy v r. 1902 - 1903 nahradili murovanou. Vitráže boli vytvorené pravdepodobne na prelome 19. - 20. stor.: v lodi nájdeme farebné okná s ornamentálnou výzdobou, kým dve okná vo svätyni zdobia postavy anjelov s trúbkami. Vo výklenkoch hlavnej fasády sú umiestnené pamätné tabule s menným zoznamom hrdinov padlých v druhej svetovej vojne. Odcudzený barokový oltárny obraz kaplnky v r. 2001 nahradili novou maľbou, ktorá zobrazuje sv. Rozáliu.
Malá sakrálna stavba bola postavená v r. 1713 na hlavnej ulici vtedy ešte samostatnej obce Lucsony. Kaplnku sa zaviazali vystavať miestni veriaci počas veľkej morovej epidémie, pôvodne s patrocíniom sv. Fabiána, sv. Rocha, sv. Šebastiána a sv. Rozálie, eskôr s titulom sv. Anny. Priečelie jednoduchej budovy so sedlovou strechou korunuje drevená zvonica. V malom výklenku nad vchodom stojí socha Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculaty). V interiéri kaplnky nájdeme krásny barokový oltár v strede so sochou sv. Anny vyučujúcej malú Máriu. Nad nimi vidíme sv. Rozáliu ležiacu v hrobe.
Vyučovanie sa na prvej strednej škole Mošonskej župy začalo v roku 1739. Do zoštátnenia školy (1948) mládež mesta a okolia vyučovali piaristi. Po štyroch desaťročiach, ako neželaných prázdninách, sa vyučovanie začalo opäť od roku 1944 pod vedením bratov rádu milosrdného. Kaplnku vysvietili na počesť zakladateľa rádu Kalazanciho Szent József. Na obraze oltára vedľa detí sa pri pracovitosti objaví aj jeden anjel a zakladateľ rádu. Maľba poukazuje na heslo piaristov: „služba pedagógov pre detí úloha-anjel".
Na počesť 70. výročia holokaustu, v roku 2015 odovzdali v meste Mosonmagyaróvár pomník holokaustu. Dielo sochára Ferenca Lebó stojí v PPamätnom parku Shalom, vytvoreným vedľa židovského cintorína.