Posvätné miesta

Kategória : Bodonhely

Kostol navštívenia Panny Márie

Kategória : Bodonhely

Kostol navštívenia Panny Márie je najvýznamnejšou rímskokatolíckou pamiatkou v obci. Neskorobaroková stavba má robustnú vežu, ktorá pravdepodobne slúžila ako strážna veža v čase tureckých nájazdov. Podľa tradície ju kedysi s Horou sv. Martina (Pannonhalma) spájala podzemná chodba. Tretie podlažie a zakončenie veže sú výrazne členené, nájdeme tu klenuté kamenné okná, toskánske pilastre a korunnú rímsu s polkruhovým stredom. V interiéri kostola pred svätyňou sa nachádza víťazný oblúk s chronostichonom. V jeho latinskom verši nájdeme rok výstavby kostola, teda 1789. Na hlavnom oltári svätyne stoja sochy sv. Kataríny a sv. Barbory. Oltárny obraz v klasicistickom slohu zobrazuje stretnutie Panny Márie so sv. Alžbetou. Reliéf na barokovej kazateľnici pripomína biblické podobenstvo o rozsievačovi. Na barokovom vedľajšom oltári nájdeme dva obrazy: svätú rodinu a sv. Petra mučeníka.

Kategória : Bodonhely

Votívny stĺp

Kategória : Bodonhely

V r. 1598 sa podarilo oslobodiť rábsky hrad, ktorý štyri roky okupovali turecké vojská. Na pamiatku a oslavu tejto udalosti na mnohých miestach západného Uhorska postavili votívne stĺpy, tzv. rábske kríže. V obci Bodonhely na námestí pri kostole tiež stojí takýto kamenný obraz. Vo vežovitej stavbe so základňou 116 x 116 cm sú vo dvoch radoch vytvorené niky s oblúkovým zakončením. Jednu niku v hornom rade zdobí obraz Svätej Trojice, vo zvyšných troch nájdeme výjavy zo života Panny Márie. Telo stĺpa je ukončené stanovou strechou podoprenou vystupujúcimi rímsami. Na vrchu strechy stojí baroková socha blahoslavenej Panny Márie, zdobí ju svätožiara z 12 hviezd a nohou šliape po hlave hada.

Kategória : Beled

Kostol sv. Anny

Kategória : Beled

(Vica) Obec Vica bola pripojená k mestečku Beled v r. 1983. Súčasný kostol pochádza z r. 1738, terajšiu podobu získal počas prestavby v r. 1870. Interiér je bohato zdobený nástennými maľbami Ferenca Czanika z mesta Kapuvár a tiež sochami a zástavami. Najvzácnejším prvkom mobiliáru je však barokový hlavný oltár a kazateľnica z 18. storočia. Oba predmety sú výrazne modrej, zlatej a striebornej farby. Hlavný oltár zdobia sochy sv. Ladislava s bojovou sekerou, sv. Štefana s krajinským jablkom a anjelov. Oltárny obraz s mnohými postavami v dolnej časti zachytáva sv. Annu s jej rodinou (nájdeme tu aj malého Ježiška), kým v hornej časti vidíme Otca a Ducha Svätého. Nad tabernákulom sa nachádza kríž so svätožiarou a zdobený korunou.Na vrchu oltárnej stavby, nad erbovým štítom rodiny Viczayovcov stojí socha sv. Michala. Postava archanjela s plamenným mečom v ruke sa objaví aj na ozvučovacej doske kazateľnice. Neznámy rezbár na zábradlie kazateľnice „posadil” štyroch evanjelistov. Na vedľajšom oltári uvidia návštevníci kostola repliku votívneho obrazu z obce Makkosmária.

Kategória : Barbacs

Kostol povýšenia sv. Kríža

Kategória : Barbacs

Jednoloďový, jednoduchý barokový kostol stojí na malom vŕšku, má jednu vežu, oddelenú svätyňu a je obkolesený kamenným múrom. Na hlavnom oltári sa nachádza bohato zdobený trón v neskorobarokovom slohu s pelikánom a so sochami anjelov. Oltárny obraz zachytáva povýšenie sv. Kríža. Kazateľnica bola postavená okolo r. 1760, je to hodnotné dielo s rokokovým zdobením. Na jej ozvučovacej doske vidíme alegorickú postavu Viery. Krstiteľnica pochádza z 18. storočia. Na cintoríne za kostolom stojí kaplnka postavená v r. 1901.

Kategória : Ásványráró

Kostol sv. Rocha

Kategória : Ásványráró

(Ráró) Kostol bol postavený v 17. storočí v barokovom slohu a bol zasvätený liečiteľovi nemocných sv. Rochovi. Dnešnú podobu získal v r. 1903, keď ho rodina Weinckheimovcov dala prestavať a rozšíriť v duchu historizujúceho romantizmu. Priečelie jednoloďového kostola zdobia štyri antické drevené stĺpy, nad nimi je fasáda kostola členená oblými rímsami. Nad vchodom nájdeme erb rodiny Weinckheimovcov. Dominantným prvkom interiéru je biela oltárna stavba s postavou sv. Rocha zobrazeného s jeho atribútmi: s pútnickou palicou a so psom.

Kategória : Ásványráró

Kostol sv. Ondreja

Kategória : Ásványráró

(Ásvány) Starší kostol miestnej časti Ásvány zničený rozvodnený Dunaj na konci 17. storočia. Dnešný kostol bol postavený na stredovekých základoch. Číslice vyryté do sväteničky (1658, 1721) zachytávajú rok stavby a prestavby. Dnešnú eklektickú podobu získal kostol v roku 1904, keď bola stavba výrazne rozšírená. Postavu patróna Kostola sv. Ondreja zachytáva oltárny obraz a tiež vitráž. Okno z farebného skla vytvoril maliar a františkánsky mních Imre Asztrik Kákonyi. Ďalšie vitráže a dve rozmerné nástenné maľby s textom sú dielom toho istého umelca. Jedna z nástenných malieb slúži ako pozadie pre krstiteľnicu zo 14. storočia a vyrezávaný kríž s Kristom. Druhú nájdeme za neskorogotickou sochou Madony, jej textová časť je citátom z básne Bálinta Balassiho.

Kategória : Ásványráró

Kalvária

Kategória : Ásványráró

Mohutný topoľ čierny s obvodom kmeňa 520 cm a vedľa neho stojaca kalvária je krásnym príkladom súladu medzi prírodným a ľudským výtvorom. Topoľ čierny patrí medzi autochtónne druhy drevín na Malom Žitnom ostrove, hoci dnes ich tu nájdeme už len pár kusov. Kalváriu dal postaviť v r. 1738 Zoltán Apponyi, zemepán v danom období ešte samostatnej dedinky Ráró. Na základe centrálnej štruktúry je stavba považovaná za dielo architekta Martina Wittwera, ktorý bol      autorom návrhu Kostola karmelitánov v meste Győr. Na oválnej balustráde stoja tri štíhle stĺpy s hlavicami v tvare kocky, ktoré držia trojdielnu klenbu. Pod klenbou sa nachádzajú tri kríže: prostredný je Kristov, na ďalších dvoch sú dvaja lotri ukrižovaní spolu s Kristom. Nad hlavicami stĺpov je fasáda zdobená hlavami okrídlených anjelov. Pozornosť si zasluhuje aj kovaný kríž na vrchole strechy.

Kategória : Répceszemere

Kostol povýšenia sv. Kríža

Kategória : Répceszemere

Kostol začali stavať v roku 1808, práce boli pozastavené v dôsledku napoleonských vojen a dokončené až v roku 1828. Autorom obrazu Povýšenie sv. Kríža umiestneného na hlavnom oltári je šopronský maliar Ignác Maurer. Krstiteľnica zhotovená v rokokovom slohu je podoprená stĺpom, ktorý zobrazuje černoška. Barokový organ v roku 1845 prestaval majster Alajos Dallos z obce Tüskevár. Na bočnom oltári sa nachádza maľba z roku 1883 zobrazujúca Nepoškvrnené počatie, jej autorom je Ján Krausz zo Šopronu. Nástenné maľby na klenbe svätyne v r. 1980 zreštauroval Zoltán Závory z obce Szilsárkány. Zástava miestnych tkáčov z r. 1838 je uchovaná v regionálnom múzeu v Kapuvári: jedna strana zobrazuje sv. Katarínu, na druhej vidíme sv. Kríž a symbol tkáčov (tri člnky). Avšak pôvodná a dobre známa žrď zástavy zdobená desiatkami medených štítkov s nápisom a korunou, ktoré pribili na tyč majstri a tovariši „poctivého répceszemerského tkáčskeho cechu“ je do dnešného dňa vystavená v kostole.

Kategória : Nagycenk

Kostol sv. Štefana, kráľa Uhorska

Kategória : Nagycenk

István Széchenyi  si 7. januára 1860, tri mesiace pred svojou smrťou (po tom, ako v sanatóriu v Döblingu vypočul správu miestneho farára o smutnom stave svätostánku), poznamenal vo svojom denníku: „rozhodli sme sa, že budeme stavať kostol v obci Czenk“. Széchenyi bol muž skutkov, už vo februári poveril Miklósa Ybla vypracovaním návrhu. Po smrti Széchenyiho (8. apríla 1860) ďalší postup riešila vdova so synom: položenie základného kameňa sa konalo 20. augusta 1860 a vysvätenie kostola 20. augusta 1864. Nad hlavným oltárom trojloďovej historizujúcej stavby s dvoma krížnymi loďami nájdeme obraz sv. Štefana Uhorského, ako podáva kráľovskú korunu Panne Márii, čím zveruje svoju krajinu pod jej ochranu. Nad maľbou je latinský text, v slovenskom preklade: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám?“ Bolo to krédo rodiny  Széchenyiovcov, ktoré zásluhou nasledujúcich generácií nájdeme vyryté aj do mramoru oltára „versus populum“. Okrem iných artefaktov si pozornosť zasluhuje aj oltárny obraz ľavej krížnej lode zo 17. storočia, ktorý zobrazuje zbičovanie Ježiša pripútaného ku skale. Text pod maľbou nás informuje, že obraz sa od r. 1710 nachádzal nad domácim oltárom Széchenyiovcov, od r. 1820 zdobil rodinný archív a „zázračným spôsobom sa zachoval počas zničujúceho požiaru“, kým v r. 1863 „z zbožnej vôle nástupcov bol premiestnený sem“. V kostolných laviciach sú priložené listy s jednou z modlitieb Istvána Széchenyiho.„Najväčší Maďar“ je pochovaný v rodinnom mauzóleu na neďalekom cintoríne (stavba je zapísaná v registri Pamiatok Rábsko-mošonsko-šopronskej župy).

Kategória : Mórichida

Kostol sv. Jakuba

Kategória : Mórichida

(v blízkosti obce Árpás) Kostol premonštrátov založený županom Móricom pochádza z prvej polovice 13. storočia a je vzácnym príkladom tehlovej sakrálnej architektúry románskeho obdobia na prechode ku gotickému slohu. Barokové oltáre, krstiteľnica a kazateľnica pochádzajú zo 17. - 18. storočia. Pôvodný obraz hlavného oltára Patrona Hungariae a najvyšší hodnostári Uhorska je od r. 2005 vystavený v meste Győr (Ráb). Maľba z r. 1666 - 1667 zobrazuje Pannu Máriu, ako v ochrannom geste zakrýva svojím plášťom mapu Uhorska. Pod Madonou v plášti - popri pápežovi a cisárovi Leopoldovi – kľačia najvyšší hodnostári Uhorska ohrozeného osmanskou mocou: okrem iných palatín František Wesselényi, krajinský sudca František Nádasdy, chorvátsky bán Peter Zrínsky, ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi a rábsky biskup Juraj Széchenyi. Hodnostári hľadajú ochranu pod plášťom patrónky Uhorska. Avšak namiesto jednoty a súdržnosti hlásaných obrazom (ktorý je podľa niektorých znalcov dielom žiaka z dielne Rubensa) nasledovalo Wesselényiho sprisahanie a v r. 1671 pomsta viedenského dvora: poprava Zrínskeho, Frangepána a Nádasdyho.Na mieste pôvodnej maľby uchovanej v meste Győr (Ráb) v súčasnosti nájdeme nad hlavným oltárom obraz sv. Jakuba.Kostol stojí v extraviláne obce Mórichida, hoci v odbornej literatúre je evidovaný ako pamiatka bližšej dedinky Árpás.

Kategória : Lipót

Kostol sv. Klementa

Kategória : Lipót

Kostol dal postaviť gróf Mihály Vitzay v r. 1777. Oltárny obraz zobrazuje sv. Klementa mučeníka, tretieho následníka sv. Petra na pápežskom stolci. Je dielom Franza Antona Maulbertscha alebo jeho žiaka. Maľba zachytáva Klementa, ako ho oblaky vynášajú hore k Ježišovi zobrazenému v podobe baránka. Okolo nich vidíme anjelov, atribúty pápežského stolca a účastníkov procesie. Títo ľudia stoja pri kostole obklopenom vodou, svoje pohľady upierajú na sv. Klementa a prosia ho o  orodovanie. Obec Lipót často ohrozoval rozvodnený Dunaj, obyvatelia verili v ochranu sv. Klementa, keďže jeho život a martýrium boli spojené s vodou. Podľa kresťanskej tradície cisár Traján poslal pápeža Klementa do vyhnanstva na Krym, kde ho odsúdili na otrockú prácu v mramorových lomoch. Aj so spoluväzňami  často trpel smädom. Ako odpoveď na ich spoločnú modlitbu bol Klement schopný otvoriť bohatý prameň na mieste, ktoré mu v zjavení ukázal samotný Ježiš, čo ohromených obyvateľov primalo prijať kresťanstvo. Keď cisára upovedomili o týchto činoch, odsúdil Klementa na smrť utopením: nariadil, aby ho hodili do mora s kameňom priviazaným na krk. Telo sa však nezostalo v hlbinách vody: more ustúpilo, aby veriaci mohli vyniesť jeho telo na pevninu.

Kategória : Hidegség

Kostol sv. Ondreja

Kategória : Hidegség

Kruhová kaplnka kostola umiestneného na vŕšku nad dedinou bola postavená v 12. storočí. Interiér pôvodne samostatne stojacej rotundy je spojený s apsidou v tvare kopyta. Malú svätyňu zdobia nástenné maľby z obdobia po tatárskom vpáde. Na klenbe nájdeme obraz Ježiša v mandorle, okolo neho symbolické postavy evanjelistov, pod ním apoštolov. Pôvodná rotunda bola rozšírená okolo r. 1660 v súvislosti s prisťahovaním chorvátskeho etnika na miesto maďarských obyvateľov obce, ktorých donútili odísť turecké nájazdy. Svätyňu premiestnili do zachovanej časti pôvodnej rotundy. Jej polokupolu zdobí ďalší rad apoštolov namaľovaný v renesančnom štýle. Veža bola postavená v r. 1748. Celý kostol neskôr prestavali v barokovom slohu. Stavba bola ďalej rozšírená v tridsiatych rokoch 20. storočia, v sedemdesiytychrokoch bola rotunda oddelená od trojloďovej kostolnej stavby. Navrchu starodávnej kamennej krstiteľnice nájdeme miniatúrnu barokovú skulptúru sv. Jána Krstiteľa a Ježiša. Steny novšej časti kostola zdobia dve barokové sochy z dreva: jedna zobrazuje sv. Augustína, druhá pápeža sv. Gregora. Podobizne patróna kostola, sv. Ondreja nájdeme na oltárnom obraze, na mozaikách a stojí tu aj jeho socha. Obrazy na zábradlí chóru zachytávajú zastavenia krížovej cesty. Gobelín na vnútornej strane dvier tabernákula vyšívali sestry Matky Terezy z Kalkaty.

Kategória : Fertőszentmiklós

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

Kategória : Fertőszentmiklós

(Szerdahely) Na konci 15. storočia dal Gergely Bezerédj Vörös uprostred svojho panstva, odkúpeného od rodiny Nádasdyovcov, v lesnatej oblasti - na mieste dnešnej kaplnky - postaviť sochu Panny Márie. Uplynulo sotva polstoročie, keď do sochy počas silnej búrky udrel blesk  a jej pilier sa rozbil na kúsky. Samotná socha sa však pod zrútenými zvyškami zachovala celá a  nepoškodená. Táto nevšedná udalosť upriamila pozornosť veriacich na sochu: obyvatelia okolitých obcí začali dochádzať na toto miesto. Pramene z konca 19. storočia hovoria, ako boli okolité stromy obvešané barlami, čo svedčí o tom, že pri soche sa konali zázračné uzdravenia. Do r. 1903 socha stála pod holým nebom. V tomto roku tu bola postavená pekná kaplnka z darov veriacich. V roku 1974 sochu premiestnili, z piliera ju presunuli do kaplnky. Les za kaplnkou bol tiež upravený: vytvorili tu pre pútnikov háj pripomínajúci amfiteáter. Priestranstvo obklopuje krížová cesta z r. 1980.

Kategória : Dunaszeg

Votívny stĺp

Kategória : Dunaszeg

„Malý obrázok“ v časti obce Dunaszeg zvanej Homokgödör  je votívny pamätný stĺp, ktorý svojou formou pripomína strážnu vežičku. Podľa dobových dokumentov ho postavili v r. 1709. Kedysi mohol označovať hranice chotára, keďže stál v extraviláne dediny, pri hlavnej ceste z Győru do obce Hédervár. Stavbu, ktorú dnes už nájdeme v intraviláne obce, zakrýva valbová strecha podoprená štyrmi piliermi v rohoch. Pod jej ochranou, v nikách drobnej sakrálnej stavby, sa nachádzajú štyri votívne obrazy patrónov dediny: sv. Vendelína, sv. Barbory, sv. Floriána a Panny Márie Snežnej. Repliku tohto stĺpa môžeme vidieť aj v skanzene v Szentendre.

Kategória : Csorna

Kostol Srdca Ježišovho

Kategória : Csorna

V obci stál rímskokatolícky kostol už v r. 1281, ktorý bol zasvätený sv. Helene. Bol zničený počas veľkého požiaru v r. 1790 spolu s 270 obytnými domami. Po tejto udalosti obyvatelia obce navštevovali omše v kostole premonštrátov. Nový kostol, zasvätený Srdcu Ježišovmu, začali stavať v roku 1936 a vysvätili ho v r. 1938. Bol postavený podľa návrhu Nándora Körmendyho a je významnou pamiatkou modernej sakrálnej architektúry. Päťloďový kostol má dĺžku 60 m, šírku 30 m a kapacitu 2000 osôb. Nástenná maľba svätyne je dielom Sándora Nagya a so svojou plochou 180 m2 je najväčšou súvislou nástennou maľbou strednej Európy. Hlavný oltár z kararského mramoru a priečelie hlavného vchodu zdobia diela Bélu Ohmanna. Dve kaplnky boli zasvätené sv. Tereze z Lisieux a sv. Antonovi Paduánskemu. Sochy ich oltárov a tiež socha sv. Jozefa pochádzajú z dielne Lajosa Krasznai-Krausza. Obrazy zastavení krížovej cesty sú dielom Józsefa Samodaia. Angsterov organ bol postavený v r. 1942. Klenotom južného oratória je keramika zobrazujúca Matku Božiu v životnej veľkosti, vyhotovila ju Mária Flamm v slávnej továrni Zsolnay v meste Pécs (Päťkostolie). Nad oltárom nájdeme keramickú sochu Panny Márie, ktorá drží v ruke Ježiška objímajúceho kríž a v druhej ruke ukazuje ruženec.

Kategória : Agyagosszergény

súsošie Kalvária

Kategória : Agyagosszergény

Najvzácnejšou sakrálnou pamiatkou dediny je pamiatkovo chránené súsošie Kalvária z 18. storočia obklopené zastaveniami krížovej cesty znázornenými v podobe kameňom orámovaných stĺpov s reliéfmi. Samotné súsošie Kalvária stojí na umelo vytvorenom vŕšku z prírodného kameňa, ktorý symbolizuje Golgotu. Nájdeme tu sochy Krista a dvoch lotrov na kríži, sochu Panny Márie a sv. Jána evanjelistu.

Kategória : Agyagosszergény

Kostol sv. Ladislava

Kategória : Agyagosszergény

Kostol bol postavený v roku 1777, v roku 1883 prestavaný v duchu historizujúceho romantizmu a vysvätený rábskym biskupom Jánom Zalkom. Na hlavnom oltári vidíme obraz sv. Ladislava, ako otvára prameň pre svojich smädných vojakov. Jeden z bočných oltárov zobrazuje sv. Margitu Alacoque, mystičku, ktorej sa zjavilo Božské Srdce. Hlavnou postavou druhého bočného oltára je socha Márie, vedľa nej stojí socha sv. Alžbety a sv. Jána evanjelistu. Kostol presvetľuje 12 vitrážových okien z dielne Ágostona Vermesa a Józsefa Palku. Na nich vidíme uhorských svätých (Štefana, Imricha, Alžbetu, Margitu) a ďalších významných svätých katolíckej cirkvi (Máriu, Jozefa, Annu, Martina, Katarínu Alexandrijskú, Rozáliu, Františka z Assisi, sv. Antona Paduánskeho). Obrazy 14 zastavení krížovej cesty boli vyhotovené v keramike Zsolnay v r. 1974.

Kategória : Limbach

Kostol Sv. Teobalda

Kategória : Limbach

Kostol rímskokatolícky, pôvodne gotický, z 15. storočia, prestavavaný začiatkom 17. storočia, rozšírený v roku 1802.

Kategória : Bratislava - Rača

Farský katolícky kostol sv. Filipa a Jakuba

Kategória : Bratislava - Rača

V prvej polovici 14. storočia bola kaplnka na miestnom cintoríne postupne prestavaná na kostol v gotickom slohu. Záznamy o gotickej veži kostola postavenej na dvoch múroch o hrúbke 1,5 m pochádzajú z roku 1306. Ďalšie prestavby kostola niesli známky renesančného a barokového slohu. Súčasná podoba kostola je výsledkom prestavby v r. 1888, kedy farár Móric Alster realizoval zámer zvýšiť kapacitu kostola a dal ho predĺžiť o 8 m a zvýšiť o meter.Po vstupe do tohto pozoruhodného objektu návštevníka zaujme hlavný oltár z kararského mramoru z r. 1949, päť nádherných vitrážnych okien so sakrálnou tematikou z r. 1896, sochy, nástenné obrazy, baroková kazateľnica zo začiatku 18. storočia a dva pamiatkovo chránené barokové bočné oltáre z r. 1712 a aj ďalšie pozoruhodné a vzácne sakrálne predmety. Farnosť Bratislava - RačaTel.: 02/4488 4604e-mail: raca.fara##kukac##gmail.com