Kostol bol postavený v roku 1814 a patrí ku kostolom, ktoré v Evanjelickej cirkvi a. v. boli postavené po vydaní Tolerančného patentu, teda po roku 1781. Kostol bol postavený v klasicistickom slohu, ktorý je charakteristický výtvarnými myšlienkami antiky – teda poriadku a prísnosti. Má predĺžený pôdorys a na tú dobu neobyčajne situovaný oltár – oproti hlavnému vchodu, ktorý je uprostred dlhšej strany stavby. Na opačnej strane je situovaný do farského dvora polkruhovou sakristiou s vchodom pre kňaza. Nad hlavným vchodom, ktorý v tom čase nesmel byť situovaný na hlavnú cestu, je malá vežička s cibuľovitým ukončením s dvojkrížom.
V 13. storočí opát benediktínskeho opátstva na Hore sv. Martina dal postaviť v Dénesde kostol zasvätený sv. Bartolomejovi. V čase náboženských rozbrojov v 17. storočí plnil aj funkciu farského kostola (1684). Keďže svojou veľkosťou nevyhovoval pre pútnikov, vtedajší opát Daniel Somogyi dal v rokoch 1786 až 1797 postaviť na mieste románskeho kostola väčší kostol. Ako kostol Povýšenia sv. Kríža ho posvätili v roku 1797. Kostol, ktorý je jednou z najvýznamnejších pamiatok v obci, bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Jeho generálna oprava sa uskutočnila v rokoch 1982 až 1984. Vymenil sa celý krov, strešná krytina, podlahy, časti omietok a celý kostol sa vymaľoval. V rámci opravy sa strecha kostola pokryla medeným plechom. V rokoch 1989 až 1990 bola postavená nová fara, ktorá sa v roku 1996 stala sídlom Dominikánskeho konventu v Dunajskej Lužnej. Od roku 2004 postupne prebieha rozsiahlejšia rekonštrukcia kostola Povýšenia sv. Kríža (sanácia vlhkých múrov, výmena okien, inštalácia nového elektrického vedenia, výmena lavíc, vonkajšia i vnútorná maľovka, nové vchodové dvere, úprava okolia a priestoru medzi kostolom a farskou budovou).
Kostol sv. Michala z r. 1783 je neskorobarokovým jednoloďovým kostolom, ktorý stojí na základoch predchádzajúceho kostola. Neexistuje presný údaj o výstavbe a posvätení prvého kostola. starý kostol bol tiež zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Z rokov 1659, 1680, 1696 a 1713 sa zachovali kanonické vizitácie v ktorých sú opísané pomery kostola a cirkevnej obce. Ešte v roku 1680 bolo Čunovo filiálkou Rusoviec odkiaľ prichádzal kňaz vysluhovať sviatosti, v tejto vizitácií je tiež zaznamenané, že zemepáni žiadajú biskupa o samostatnosť a vlastného kňaza. To sa splnilo a od roku 1689 je Čunovo samostatnou farnosťou s vlastnou pečaťou z ktorej sa zachovalo niekoľko otlačkov a ktorá poslúžila ako v zor pre súčasný erb Čunova. V kanonickej vizitácii z roku 1696 je zaznamenané meno miestneho kňaza Martina Ignáca Horvátha, ktorý pôsobil tretí rok v Čunove. Neďaleko od kostola, pri bývalom prístave a brehu Dunaja stojí socha sv. Jána Nepomuckého. Sochu postavili ako spomienku na ničivú povodeň na sviatok Všech svätých v roku 1787 kedy Dunaj doslovne odplavil polovicu obce. Taktiež neďaleko od kostola, ale už za obcou stojí socha Panny Márie. Sochu dal postaviť v druhej polovici 18. storočia podžupan mošonskej stolice a veľký donátor miestnej cirkvi Melchior Kerekes, ktorý v Čunove býval, mal tu kúriu, ktorá stála na mieste dnešného Miestneho úradu.
Je pôvodne gotický, neskôr slohovo upravovaný súbor sakrálnych stavieb v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Kostol je historicky najstaršou, dodnes zachovanou sakrálnou stavbou v hlavnom meste Slovenska. Okrem svojej architektúry si pozornosť zasluhuje aj ako miesto, ku ktorému sa viaže niekoľko významných historických udalostí.
Jednoloďový secesný Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík) bol postavená v rokoch 1909 – 1913 podľa projektu budapeštianskeho architekta Edmunda Lechnera. Je charakteristický predovšetkým svojou modrou omietkou a modro glazovanou strešnou krytinou.
Dóm svätého Martina je najväčší a najvýznamnejší trojloďový gotický kostol v Bratislave. Stavať sa začal v 13. storočí na pozemku staršieho cintorína, kde už predtým stála menšia kaplnka. Formoval sa počas niekoľkých storočí a svoju dnešnú podobu nadobudol až v roku 1849. Dóm svätého Martina je najväčší a najvýznamnejší trojloďový gotický kostol v Bratislave. Veľký význam nadobudol Dóm svätého Martina v čase, keď sa stala Bratislava na približne 200 rokov (1563-1830) hlavným mestom Uhorska. Počas tohto obdobia bolo v gotickom Chráme sv. Martina korunovaných 11 panovníkov a 8 kráľovských manželiek. Najznámejšou bola Mária Terézia.
Ostol sa nachádza pri Chorvátskom ramene, v blízkosti komplexu budov Technopol. Nachádza sa na priestranstve, na ktorom pápež Ján Pavol II. odslúžil svätú omšu v roku 2003 a toto priestranstvo sa volá Námestie Jána Pavla II. Plocha cirkevného areálu: 1,7215 haZ toho: 1. stavba - farská časť (kostol, farská správa a pastoračné centrum, ihriská, parkoviská): 1,2970 haZastavaná plocha: 1 108,50 m²
Podľa literárnych údajov bol kostol postavený okolo r. 1580. Z hľadiska architektúry možno farský kostol Ducha Svätého charakterizovať ako renesančný jednoloďový sakrálny objekt s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou masívnou štvorhrannou vežou. V interiéri sú valené lunetové klenby z hrebienkom. Na západnej strane je vstavaný chór z konca 19. storočia, zaklenutý pruskými klenbami. Kostol je vybudovaný z kameňa a má škridľou pokrytú strechu.
Najstaršia stavba v obci, postavená v rokoch 1270-1279. Pôvodne bol zasvätený Panne Márii, potom uhorskému kráľovi sv. Ladislavovi. Od roku 1968 opäť Panne Márii, a to Sedembolestnej. Kostol je jednoloďový, s polygonálne uzavretou svätyňou, ktorá je zaklenutá gotickou rebrovou klenbou so stredovekými svorníkmi. V kostole je uložený relikviár s ostatkami mučeníka z 50. rokov 20. storočia - miestneho rodáka blahoslaveného Titusa Zemana G67
Kostol zasvätený Sv. Trojici bol postavený v r. 1746 zásluhou fondu Cecílie Wagnerovej, vdovy po Wolfgangovi Haberlovi. Bol situovaný v susedstve domova pre starých nemeckých mešťanov, tzv. nemeckého špitála. Bohato vyrezávaný oltár je jednou z najkrajších zachovaných rokokových pamiatok v meste Győr. Oltárny obraz umiestnený medzi sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Mikuláša je pravdepodobne dielom Stefana Schallera. Socha Panny Márie na bočnej stene je kópiou milostivej sochy z Mariazellu (na zadnej strane s pečaťou známeho rakúskeho pútnického mesta s vyznačením roku 1766). Pozornosť si zasluhujú aj ďalšie barokové diela ako olejomaľby zobrazujúce sv. Jozefa, sv. Jána Krstiteľa a sv. Františka Borgiáša s rámom.
Obyvatelia dediny sa zoznámili s učením reformácie už okolo roku 1530. Po mnohých ťažkostiach sa výstavba kostola začala až v r. 1825. Svätostánok bol vysvätený o desať rokov neskôr, v r. 1835. Sieňový kostol v interiéri má rovný strop, na pokrývanie strechy použili drevené šindle. Najprv bola postavená drevená zvonica s malým zvonom odliatym v r. 1816. Veža s geometricky zvláštne tvarovanou strešnou konštrukciou je situovaná pred rovinou hlavnej fasády, s ktorou ju spája oblúkový múr s barokovým tvarom. Objemná a geometricky zložitá strecha veže má drevenú konštrukciu pokrytú plechovými tabuľami. Kazateľnica pochádza z r. 1851. V západnej a východnej časti lode stojí chór s uzavretým spodným priestorom, tu umiestnené lavice stoja na zvyšujúcej sa podlahe. Steny a strop sú pokryté smrekovým profilom. Stôl Pána a krstiteľnica sú umiestnené uprostred kostola, organ stojí na vyvýšenom pódiu.
Rímskokatolícky kostol bol postavený v r. 1751 - 1768 v barokovom slohu, v r. 1930 k nemu pristavali bočnú loď. Najcharakteristickejším prvkom stavby je veža výrazne vystupujúca z priečelia. Vyrezávaná kazateľnica zo sedemdesiatych rokov 18. storočia. Olejomaľba na barokovom hlavnom oltári zobrazuje patróna kostola sv. Jána Nepomuckého: stojí na oblakoch, zrak upriamuje do nebies, pri nohe má anjela s krížom v ruke, okolo neho sa nachádzajú putti. Obraz hlavného oltára bol opravený v r. 1881. Priečelie kostola a pomník prvej svetovej vojny na kostolnom vrchu boli zrekonštruované v r. 2015. Stavba je kultúrnou pamiatkou.
Na vrchu Kalvárie, nad rímskokatolíckym Kostolom Sv. Trojice stáli drevené kríže už na začiatku 19. storočia, tie sa však časom zničili. Nové kríže vyhotovil miestny tesársky majster so synmi, korpusy na krížoch namaľoval miestny všemajster Tibor Hatos. Na svahu od kostola na kopec bola vytvorená „serpentínová “ promenáda, pri ktorej sú postavené reliéfy znázorňujúce jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Diela pochádzajú z dielne drevorezbára Károlya Schreinera. Areál bol zrevitalizovaný zásluhou solidarity miestnych katolíkov a kalvínov, ktorí tu spoločne postavili kríže a vysadili rastliny. Slávnostné požehnanie vrchu Kalvárie sa konalo 28. marca 2015. Z vrchu s krížmi pred návštevníkmi a pútnikmi sa otvára prekrásna panoráma okolitého kraja.
Kalvíni zriadili školu v obci Táp už v r. 1629. V celej diecéze bola vtedy už len jedna ďalšia škola, a to v meste Pápa. Ustupujúce turecké vojská po neúspešnom obliehaní Viedne v r. 1683 dedinu spustošili a vyplienili aj kostol, ktorý bol znovu postavený v r. 1691. V r. 1700 kostol zabrali jezuiti a vyhnali kazateľa Jánosa Újváriho. Sloboda náboženského vyznania v lokálnych pomeroch absentovala až do r. 1784. Za tie desaťročia veriaci navštevovali reformované bohoslužby v obci Réde. Kalvínski obyvatelia obce Táp sa pustili do výstavby súčasného kostola v r. 1784. Močaristý pozemok bolo treba upraviť, muselo sa priviezť niekoľko sto vozov zeminy. Kostol otvorili pred veriacimi 4. decembra 1785. Veža bola pristavaná v r. 1827. Cirkevná obec umiestnila v kostole pamätné tabule pripomínajúce 400. a 500. výročie reformácie (v r. 1917 a 2017).
Pamiatkovo chránený kostol bol postavený na starodávnych základoch, sakrálna stavba tu stála už v 14. storočí. Barokový kostol získal svoju dnešnú podobu v r. 1764. Na barokovom hlavnom oltári nájdeme obraz Sv. Trojice (Otca, Syna, Ducha svätého), vedľa neho stoja sochy sv. Štefana a sv. Imricha. Pozornosť si zasluhuje aj kazateľnica a bočný oltár. Fresky kostola v r. 1933 zreštauroval Antal Borsa, v r. 1993 Zoltán Závory. Nad chórom vidíme výjav z Betlehema, na strope pokrstenie Ježiša v Jordánu, klenbu svätyne zdobí obraz nanebovstúpenia. Socha Panny Márie v areáli kostola je začiatkom krížovej cesty, ktorá vedie na vrch Kalvárie.
Obec sa pýši početnými dielami na verejných priestranstvách, spomedzi nich rozhodne stoja za povšimnutie sochy Svätej Trojice, sv. Vendelína, sv. Michala, sv. Štefana, sv. Alžbety a sv. Floriána. Pri cestách vedúcich do dediny a v okolí dvoch kostolov stoja kamenné kríže. Na vysokom cimburí szilského kostola, naľavo a napravo od veže stoja sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Barbory. Nad hlavný portál kostola umiestnili výjav po vzkriesení, pri vchode nájdeme reliéf zobrazujúci staviteľa kostola, farára Vinceho Csigiho. V areáli kostola narazíme na sochu Panny Márie s malým sediacim Ježiškom v náručí. Na poschodí bývalej školy bola zrekonštruovaná kaplnka sestier, ktoré tu slúžili a vyučovali dievčatá v prvej polovine 20. storočia. V susedných priestoroch si návštevníci môžu pozrieť výstavu Sakralita.
Podľa kanonickej vizitácie z r. 1696 - 1697 „v dedinke, ktorá patrí do szilskej farnosti, v maličkej zvoničke visí malý zvon“. Skutočne malý kostol obce Kistata má len 75 m2 a postavili ho v r. 1836. Centrálnou postavou oltárneho obrazu je sv. Anna v lone s novorodenou Máriou. Vedľa nej stoja ženy nápomocné pri pôrode so stuhou s nápisom „Meno Panny je Mária“. Mužské postavy v pozadí zvedavo dívajú cez okno. Jeden z nich je pravdepodobne otec, sv. Joachim. Zhora sledujú udalosť obyvatelia otvorených nebies. Na bočných paneloch jednoduchej kazateľnice nájdeme farebné obrazy na drevenej doske zobrazujúce sv. Petra s kľúčmi a sv. Pavla s mečom. Tretí obraz na kazateľnici zobrazuje symboly troch božských cností (viery, nádeje, lásky) v ruženci: kríž, kotvu a srdce v plameni. Autorom stropných obrazov je Zoltán Závory, ktorý sem umiestnil symboly Ducha svätého a eucharistie.
Sv. Štefan kráľ v r. 1037 daroval opátstvu v obci Bakonybél všetky „výnosy pochádzajúce z trhov usporiadaných v Szile“. Veriaci, ktorí chodili do prvého kostola obce zasväteného sv. Václavovi, platili desiatok prepoštovi premonštrátov v Csorne. Szil bol od konca 15. storočia považovaný za mestečko a zároveň bol jedným z najľudnatejších sídel v rámci majetku rodu Kanizsayovcov, Nádasdyovcov, neskôr Esterházyovcov. Starý Kostol všetkých svätých bol zbúraný v r. 1890. Uplynulo len sedem mesiacov, kým bol postavený nový kostol pod dozorom farára Vinceho Csigiho. Monumentálny neorománsky kostol vznikol podľa plánov Jozefa Ulleina a vysvätil ho biskup Ján Zalka 12. októbra 1890. Na hlavnom oltári sa nachádza socha Ježiša, dielo šopronského kamenára Karla Hilda. Výjavy z evanjelií, ktoré zdobia bočné steny, a víťazný oblúk namaľoval József Samodai v r. 1964. Oproti kazateľnici, na pilieri, v skrinke so stĺpmi a baldachýnom stojí socha Panny Márie, tzv. Mária z hája, ktorú podľa miestnej tradície našli v susednej obci Kistata, v trstinovom háji pri potoku Linkó v r. 1777. Pri vchode nájdeme obraz sv. Márie Goretti, jeho autorom je výtvarníčka Masa Feszty.
Kanonika Mihálya Wagnera, ktorý 25. júna 1939 prišiel na vysviacku kostola, v chotári dediny privítal slávnostný jazdecký sprievod a oddiel cyklistov. Vo svojej odpovedi na privítanie kanonik zdôraznil, že „tento malý kostol v miestnych pomeroch znamená toľko, ako do neba siahajúce katedrály metropol“. V priečelí kostola postaveného podľa plánov Vinceho Schiela na jednej strane uvidíme starý kamenný kríž, na druhej strane misijný drevení kríž, kým nad vchodom nájdeme sochu sv. Štefana kráľa. Interiér kostola zdobia nástenné maľby neznámych autorov: na ľavej strane uvidíme kópiu milostivého obrazu Plačúcej Panny Márie (pôvodné dielo sa nachádza v meste Győr), na pravej strane unikátne vyobrazenie sv. Jozefa. Obraz sa dostal do soborského kostola v r. 1968. Zachytáva Ježiša ako mladého šarvanca, ktorý s doširoka otvorenými očami hľadí na svojho otčima, ten ho objíma rukami, ktoré prislúchajú robotníkovi. Celý výjav dýcha bezpečím rodiny, hoci medzi dvoma osobami vidíme malý kríž ako predzvesť ukrižovania. Oltárny obraz zobrazuje víťazstvo sv. Michala nad satanom, je to kvalitná kópia maľby Huberta Maurera.
Sobor už v r. 1612 bol samostatnou farnosťou evanjelickej cirkvi. V súčasnosti je fíliou (pobočkou) rábaszentandrásskej farnosti. Kostol bol postavený v r. 1927. Jeho mobiliár (oltár, kazateľnica, krstiteľnica a organ) a tiež kolorit drevených štruktúr tvorí jednotný celok. Oltárny obraz zachytáva modlitbu Ježiša v noci vo veľký štvrtok. Ten istý výjav uvidíme aj na stene, na malom keramickom obraze, kde ako vedľajšie postavy sú zachytené aj spiaci učeníci, neschopní bdieť so svojím majstrom. Organ kostola pochádza z dielne Sándora Ménesiho v meste Szombathely. Zábradlie chóru je podoprené liatinovými stĺpmi.