Myšlienky reformácie veľmi rýchlo dosiahli aj do Harky, od r. 1571 presne poznáme mená evanjelických kazateľov, a obyvatelia obce navštevovali bohoslužby v duchu Lutherovho učenia. V r. 1673 s nástupom protireformácie kostol evanjelikom odobrali. Po vydaní Tolerančného patentu v r. 1783 bola založená evanjelická cirkevná obec, ktorá postavila svoj nový kostol v r. 1786 - 1787. Veža s troma zvonmi bola vysvätená v r. 1886, keď kostol obnovili v duchu neogotiky. Organ zn. König pochádza z r. 1819, oltár s kazateľnicou postavili v r. 1843. Po vyhnaní nemeckých obyvateľov v r. 1946 aj evanjelická cirkevná obec utrpela značné straty, no v posledných rokoch kompletne obnovila veľký kostol postavený predkami.
Miestne legendy hovoria, že na kostol, ktorý pochádza z druhej polovice 13. storočia tureckí dobyvatelia vytýčili zástavu s polmesiacom. Po rozšírení reformácie až do r. 1673 kostol patril evanjelikom. Stredoveký svätostánok z čias Arpádovcov si dodnes udržal typické románske a gotické prvky, napr. polkruhovú apsidu, okná s gotickými oblúkmi na južnej fasáde a kamenný portál. Kostol v r. 1658 dostal novú vežu. Na konci 18. stor. ho prestavali v barokovom slohu a spevnili podpornými piliermi, aby steny udržali váhu valenej klenby. Po vstupe cez klincami vybité dvere pozornosť návštevníkov upúta kontrast medzi jasnobielymi plochami a sýtomodrou svätyňou. Celoplošná maľba svätyne pochádza z r. 1893. Na nástennej maľbe – pod. Sv. Trojicou – nájdeme apoštolov sv. Petra a sv. Pavla, ktorí sú patrónmi kostola. Barokovú kazateľnicu zdobí reliéf zobrazujúci biblický príbeh - stretnutie Ježiša so samaritánkou. Dve orámované „vianočné“ maľby (klaňanie sa pastierov, klaňanie sa troch kráľov) sú tiež barokové diela. Nájdeme tu aj staršie dielo, kópiu milostivej sochy z Mariazellu.