Farský kostol Najsvätejšej Trojice (Modranka, pútnický)

Kostol a cintorín v osade Modranka sa spomínajú už v písomných prameňoch zo 16. storočia.
Tunajší farský pútnický kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici má za sebou pohnutú históriu. Bol postavený v barokovom slohu v rokoch 1650 – 1657. Jeho stavba nadviazala na staršiu Kaplnku Božieho hrobu, ktorá vznikla v rokoch 1629 – 1632 a pôvodne bola zakončením krížovej cesty vedúcej do Trnavy. Staviteľ kostola sa pravdepodobne inšpiroval Chrámom sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pripomína ho najmä priečelie, kde sa týčia dve hranolové veže skrášlené lizénami. Na ne dosadajú štíhle cibuľové strechy. Jednoloďový kostol je ukončený polygonálnym presbytériom a zaklenutý krížovou klenbou. V roku 1659 bola na severnej strane kostola pristavaná loretánska kaplnka s oltárom a v roku 1767 predĺžená prístavbou do dnešnej podoby. Milostivá socha Panny Márie Loretánskej je v súčasnosti umiestnená nad dreveným oltárom.
Pútnici začali vo väčšom počte prichádzať po udalostiach v roku 1683, keď Trnavu a Modranku ohrozovalo turecké vojsko. Bezmocní obyvatelia sa utiekali k Panne Márii. Keď podľa legendy kraj nečakane zahalila hustá hmla a zastavila útočníkov, obyvatelia boli presvedčení, že ich zachránila Panna Mária. Pápež Inocent XII. vyhlásil v breve z 30. júna 1695 Modranku za pútnické miesto a udelil úplné odpustky na šesť rokov všetkým veriacim za zvyčajných podmienok. Začiatkom 19. storočia Kostol Najsvätejšej Trojice niekoľkokrát vyhorel. V roku 1957 – 1958 bola postavená prístavba kostola. Súčasná výmaľba kostola je z roku 1968. Pred kostolom je lurdská jaskynka z roku 1944.
Púť v Modranke sa organizuje vždy v druhú májovú nedeľu. Mnoho pútnikov – zblízka i zďaleka – tam na príhovor Panny Márie dostáva útechu, posilu, milosti i povzbudenie vo viere.

Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza
_________
Literatúra:
ČIČO, M. (ed.): Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava : Pamiatkový ústav, 2002.
Súpis pamiatok na Slovensku, zv.  I. Bratislava : Obzor, 1969, s. 329.
www.faramodranka.sk; www.modranka.com

Kontaktné informácie:
Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Pútnická 4, 917 05 Trnava-Modranka
Telefón: 033/5543 052;
e-mail: farnost.modranka@abu.sk;
web: www.faramodranka.sk

Stiahnúť ako PDF Tlač stránky E-mail

Kostol sv. Anny

Po hradnej kaplnke a drevenom kostolíku v r. 1718 v obci postavili menší barokový kostol, kde v r. 1749 bol pokrstený aj Istók Hany, divé dieťa, ktoré našli v močiaroch Wasenu. Strednú časť súčasného kostola dostavali v r. 1808 v klasicistickom slohu. Po požiari v r. 1843 táto časť rozšírili o dve bočné lode, kazetový strop nahradili mohutnými kupolami a bola zvýšená aj veža. Eklektická budova sa tak stala jedným z najkrajších a zároveň najväčších kostolov Malého Žitného ostrova. Obraz na hlavnom oltári zobrazuje sv. Annu, sv. Joachima a Máriu, pochádza z viedenskej dielne Carola Petrusa Goebela a bol namaľovaný v r. 1821. Na nástennej freske sakristie sv. Štefan venuje svoju korunu Panne Márii (autorom obrazu je Gyula Thury). Ďalšie fresky v kostole sú dielom Józsefa Samodaia a Zoltána Závoryho. Na strope nad organovým chórom je namaľovaný anjelský chór v kapuvárskom kroji. Kostol sa pýši lurdskou jaskyňou vybudovanou v pravej lodi, v ľavej lodi nájdeme sarkofág z r. 1989 slúžiaci ako menza bočného oltára.

Kostol sv. Šebastiána (Garta)

Prvý kostol mestskej časti Garta bol postavený z dreva okolo r. 1710 a bol zasvätený mučeníkom sv. Fabiánovi a sv. Šebastiánovi. Malý kamenný kostol so zvonicou a dvoma zvonmi postavili v r. 1742. V r. 1761 zvonicu zbúrali a pred fasádou kostola vybudovali vežu. Obraz nad hlavným oltárom zobrazuje sv. Šebastiána a sv. Katarínu, nad bočným oltárom vidíme obraz Bolestnej Panny Márie.
Veriaci mestskej časti Garta v r. 1900 rozhodli pre výstavbu nového kostola. Projekt pripravil Mihály Bánszky, ktorý dohliadal aj na realizáciu, kým stavebné práce napredovali so značnou finančnou podporou kniežaťa Miklósa Esterházyho. Na stavbe väčšinou pracovali miestni majstri. Neogotický svätostánok, ktorý vysvätil rábsky biskup György (Juraj) Széchényi v r. 1907 má kapacitu 1600 miest, jeho základná plocha je 372 m2, veža je 47 m vysoká. Oltáre spolu s kazateľnicou pochádzajú z dielne Róberta Lewisa v meste Szombathely. Kostol je bohato zdobený obrazmi zastavení, sochami a maľbami, no pozornosť si obzvlášť zasluhuje kamenná socha Krista, dielo gartského rodáka Lajosa Lukácsiho.

Kostol sv. Františka z Assisi

Brata obyčajnej nádenníčky na panstve Esterházyovcov dokopal kôň na smrť. Keď sa Örzse Kovácsová v noci modlila za nebohého Istóka, zjavil sa jej sv. František a napomenul ju, aby na mieste nehody postavila kostol a kláštor pre františkánskych bratov. Žena dlhé desaťročia zbierala haliere, mnohí ju podporovali, vďaka čomu jej sen sa stal skutočnosťou.
Františkáni z Mariánskej provincie sa usadili v meste Kapuvár v r. 1941, ich kostol bol vysvätený o rok neskôr. Hlavný oltár z mramoru dal postaviť János Nagy s manželkou na pamiatku ich syna, ktorý zomrel hrdinskou smrťou počas druhej svetovej vojny. Socha nad oltárom zobrazuje sv. Františka, ktorého objíma Ježiš skláňajúci sa k nemu z kríža.
Svätostánok pripomínajúci talianske stavby zdobia nástenné maľby Zoltána Závoryho a zlatnícke diela majstra Bandiho Schima (dvere tabernákula, rámy reliéfov sv. Juraja a sv. Jána). Reliéf na pamiatku padlých hrdinov kapuvárskeho kláštora Flaviana Baliho a Edgára Gerendása je dielom Rózse Izbégi Villámovej.

Kostol navštívenia Panny Márie (Házhely)

Cirkevná obec rozhodla pre výstavbu kostola v r. 1987, v deň sviatku patrónky Uhorska. Základný kameň položili v júni 1989. Moderný kostol postavili v r. 1989 - 1991 podľa plánov rábskeho architekta a akademického maliara Györgya Jákyho. Vysvätil ho rábsky biskup v septembri 1991. Kostol má kosákovitý pôdorys s oddelenou internou kaplnkou, základná plocha veľkej haly je 250 m2. Bloky lavíc, krížová cesta a vitráže sú dielom umelca úžitkového umenia Istvána Perlakiho. V r. 1998 františkánsky brat Barnabás Kiss-György daroval kostolu dva nové zvony.

Kostol Kráľovnej ruženca

Kostol obce bol postavený na podnet farára Sándora Markosa v r. 1958, na mieste, kde v dubovom háji stála stará zvonica. Výstavba svätostánku s výdatnou materiálnou a fyzickou podporou veriacich trvala iba rok, lavice boli vyrobené z dreva vyťaženého v háji. Vonkajšie aj vnútorné plochy kostola sú jednoduché, bez výzdoby, nad oltárom sa nachádza obraz zobrazujúci Máriu v lone s malým Ježiškom, ako podáva ruženec sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej. V obci Kisbajcs nájdeme aj ďalšie pozoruhodné sakrálne pamiatky: na brehu Močidla, medzi dvoma gaštanmi, sa nachádza nika (malý výklenok) so sochou Panny Márie, na Jókaiho ulici stojí obrazový stĺp s krížom vo výklenku. V blízkosti cintorína bol v r. 2010 vytvorený pamätný park a odpočívadlo, ktorý nesie meno farára Sándora Markosa - iniciátora vybudovania kostola.