Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa, prvá stavba na území Slovenska postavená v novom štýle – baroku, podľa vzoru jezuitského Univerzitného kostola vo Viedni. Výstavba tohto monumentálneho chrámu neznamenala len prestíž pre mesto, ale zároveň sa stala vzorom nového konceptu sakrálnej architektúry v celej krajine. Reprezentatívny chrám jezuitskej Trnavskej univerzity, zvonka pomerne jednoduchý, no vo vnútri hýriaci farbami a zlatom, nechal v rokoch 1629 – 1637 vybudovať arcibiskup jezuita Peter Pázmaň na mieste zbúraného gotického kostola dominikánov. Dominantou interiéru je monumentálny hlavný oltár, považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. No hlavný významový prvok interiéru tvorí príbeh života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, rozvinutý od jeho narodenia až po martýrsku popravu v línii obrazov hlavného oltára a štyroch oválnych zrkadiel v strede klenby. Pre početný hudobný súbor bola vytvorená dvojpodlažná hudobná tribúna. Hlavný zdroj finančných prostriedkov nákladnej stavby poskytoval mecén, palatín Mikuláš Esterházy z Galanty, a v jeho práci neskôr pokračoval syn Pavol. S dejinami kostola sú však smutne spätí aj ďalší palatínovi synovia, bratia Ladislav, František, Gašpar a Tomáš, ktorí boli po smrti v bitke pri Vozokanoch s veľkou pompou za spoluúčasti zástupcov celého kráľovstva pochovaní v tunajšej krypte. V súčasnosti je kostol Katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy. Zdroj: http://www.vitajtevtrnave.sk/sk/register/katedrala-sv-jana-krstitela Kontaktné informácie:Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Ulica M. Sch. Trnavského 3, 917 01 Trnava 1Telefón: 033/5931 081,e-mail: dekanat.trnava@abu.skweb: https://www.abu.sk/
Kostol a cintorín v osade Modranka sa spomínajú už v písomných prameňoch zo 16. storočia.Tunajší farský pútnický kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici má za sebou pohnutú históriu. Bol postavený v barokovom slohu v rokoch 1650 – 1657. Jeho stavba nadviazala na staršiu Kaplnku Božieho hrobu, ktorá vznikla v rokoch 1629 – 1632 a pôvodne bola zakončením krížovej cesty vedúcej do Trnavy. Staviteľ kostola sa pravdepodobne inšpiroval Chrámom sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pripomína ho najmä priečelie, kde sa týčia dve hranolové veže skrášlené lizénami. Na ne dosadajú štíhle cibuľové strechy. Jednoloďový kostol je ukončený polygonálnym presbytériom a zaklenutý krížovou klenbou. V roku 1659 bola na severnej strane kostola pristavaná loretánska kaplnka s oltárom a v roku 1767 predĺžená prístavbou do dnešnej podoby. Milostivá socha Panny Márie Loretánskej je v súčasnosti umiestnená nad dreveným oltárom.Pútnici začali vo väčšom počte prichádzať po udalostiach v roku 1683, keď Trnavu a Modranku ohrozovalo turecké vojsko. Bezmocní obyvatelia sa utiekali k Panne Márii. Keď podľa legendy kraj nečakane zahalila hustá hmla a zastavila útočníkov, obyvatelia boli presvedčení, že ich zachránila Panna Mária. Pápež Inocent XII. vyhlásil v breve z 30. júna 1695 Modranku za pútnické miesto a udelil úplné odpustky na šesť rokov všetkým veriacim za zvyčajných podmienok. Začiatkom 19. storočia Kostol Najsvätejšej Trojice niekoľkokrát vyhorel. V roku 1957 – 1958 bola postavená prístavba kostola. Súčasná výmaľba kostola je z roku 1968. Pred kostolom je lurdská jaskynka z roku 1944.Púť v Modranke sa organizuje vždy v druhú májovú nedeľu. Mnoho pútnikov – zblízka i zďaleka – tam na príhovor Panny Márie dostáva útechu, posilu, milosti i povzbudenie vo viere. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza_________Literatúra:ČIČO, M. (ed.): Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava : Pamiatkový ústav, 2002.Súpis pamiatok na Slovensku, zv. I. Bratislava : Obzor, 1969, s. 329.www.faramodranka.sk; www.modranka.com Kontaktné informácie:Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Pútnická 4, 917 05 Trnava-ModrankaTelefón: 033/5543 052;e-mail: farnost.modranka@abu.sk;web: www.faramodranka.sk
prostredníctvom nápisu na kamenných náhrobkoch objavených pri rozoberaní Lovčickej mestskej brány v roku 1862, no prítomnosť židov v tomto obchodnom centre možno predpokladať skôr. Utvorila sa jazykovo aj nábožensky izolovaná, no i tak živá komunita s vlastnou správnou aj súdnou právomocou, ktorá mala v 16. storočí svojho richtára a synagógu, pričom ich práva a povinnosti voči väčšinovému obyvateľstvu vyplývali zo zmluvy uzavretej s mestom. V roku 1539 však na základe istého sporného únosu a vraždy dieťaťa nariadil kráľ Ferdinand I. z Trnavy vyhnať všetkých židov na večné časy a toto nariadenie zopakoval v roku 1686 aj cisár Leopold I. Stredoveké židovské geto nachádzajúce sa kdesi medzi dnešnou Pavlínskou a Dolnopotočnou ulicou zmizlo bez stopy, no „večné časy" trvali do roku 1783, keď Jozef II. Tolerančným patentom zrovnoprávnil náboženstvá. Zrušené tak boli všeobecné obmedzenia stanovujúce počty židov v mestách, ich hospodárske aktivity, vlastníctvo nehnuteľností či prístup k vzdelaniu a židovská obec sa v Trnave natoľko rozrástla, že sa sem nakoniec v roku 1855 z neďalekého Cífera presťahoval rabín Šimon Sidon. V rokoch 1891 – 1897 vznikla podľa projektu viedenského architekta Jakuba Gertnera Synagóga náboženskej obce Status quo ante. Reprezentačná dvojvežová stavba, stojaca neďaleko ortodoxnej synagógy, predstavuje typickú židovskú sakrálnu architektúru kombinujúcu historizujúce a orientálne prvky. Stavbu využívanú v 2. polovici 20. storočia ako sklad poškodil v roku 1986 požiar, no i tak sa v nej zachovali fragmenty výmaľby a galéria pre ženy, nesená liatinovými stĺpmi. Obete holokaustu pripomína pamätník pred vstupom, postavený po 2. svetovej vojne. Od roku 1994 je synagóga súčasťou Galérie Jána Koniarka v Trnave a slúži ako Centrum súčasného umenia. Zdroj: http://www.vitajtevtrnave.sk/sk/register/synagoga-nabozenskej-obce-status-quo-ante Kontaktné informácie:Súčasné využitie: Centrum súčasného umeniaAdresa: Halenárska 2, 917 01 TrnavaTelefón: 033 / 55 11 659e-mail: info@gjk.skweb: http://www.gjk.sk
Ortodoxná synagóga, vzhľadom na svoje rozmery nazývaná „Malá synagóga", je halová stavba bez veží orientovaná východo-západným smerom, v interiéri so ženskými galériami nesenými liatinovými stĺpmi. Okrem nich sa v interiéri zachovalo niekoľko pôvodných historizujúcich umelecko-remeselných detailov a zvyšky pôvodnej výmaľby. Kontinuita fungovania židovského spoločenstva bola nástupom fašizmu v roku 1939 prerušená, po 2. svetovej vojne synagóga fungovala už len krátko a jej pôvodná funkcia zanikla začiatkom 50. rokov 20. storočia. Odvtedy bola využívaná na rôzne utilitárne, prevažne skladovacie účely a dlhé roky chátrala. Začiatkom 90. rokov 20. storočia židovská obec synagógu zreštituovala a následne odpredala do súkromného vlastníctva. Prešla komplexnou stavebnou obnovou a po desiatkach rokov je znova sprístupnená verejnosti. Jej oživenie, hoci už nie s pôvodnou funkciou, ale s novým kultúrno-spoločenským využitím, je v okrajovej oblasti, akou je obnova pamiatok židovskej architektúry na Slovensku, pomerne ojedinelým dielom. Zdroj: http://www.vitajtevtrnave.sk/sk/register/ortodoxna-synagoga Kontaktné informácie:Súčasné využitie: kaviareň, výstavyAdresa: Haulíkova 405/3, 917 00 TrnavaTelefón : +421 910 921 922e-mail : info@synagogacafe.skweb: http://www.synagogacafe.sk
Milostivý obraz Panny Márie Trnavskej bol namaľovaný podľa vzoru z rímskeho Kostola svätých Alexeja a Bonifáca. Tento obraz zobrazuje Pannu Máriu s tmavou tvárou a tmavým odevom: ide o byzantský typ Márie Orodovnice. Obraz Panny Márie Trnavskej je maľba na dreve s rozmermi 89 x 71 cm.V roku 1663 Turci drancovali a pustošili Hlohovec, Nitru, Modru, Pezinok, františkánsky Kláštor sv. Kataríny a prenikli až do blízkosti Trnavy. Do samotného mesta sa však nedostali a Trnava zostala neporušená. V tomto čase sa udiala zvláštna udalosť – na obraze Panny Márie vo farskom kostole sa objavil krvavý pot. Hoci sa o tomto mimoriadnom úkaze zachovalo pomerne málo správ, ľudia tomu verili a šírili o tom správy aj počas nasledujúcich rokov.Z čias druhej kuruckej vojny (1703 – 1711) pochádzajú ďalšie správy o zázračnom slzení mariánskeho obrazu.Po týchto udalostiach obyvatelia mesta žiadali vytvoriť dôstojnejšie miesto pre milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Tretieho júna 1739 bol položený a posvätený základný kameň mariánskej kaplnky, ktorá bola 9. septembra 1741 slávnostne posvätená spolu s hlavným oltárom.Po prvej svetovej vojne úcta k Panne Márii Trnavskej upadala. Tradícia začala znovu ožívať po roku 1939, obnovili sa sväté omše, kázne, procesie, adorácie a postupne sa sformovala úcta k milostnému obrazu Panny Márie Trnavskej do podoby novény – deviatnika, čiže deväť dní trvajúcej pobožnosti rôznych foriem. Pravidelne sa koná v dňoch 13. až 21. novembra. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza________Literatúra:Rusina, I.(ed.): Dejiny slovenského výtvarného umenia: Barok. Bratislava SNG, 1998. Kontaktné informácie:Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Ulica M. Sch. Trnavského 3, 917 01 Trnava 1Telefón: 033/5931 081,e-mail: dekanat.trnava@abu.skweb: https://www.abu.sk/