Szűz Mária templom - Trstín-Hájiček (Pozsonynádas)

A történelmi jelentőségű Hájiček zarándokhely Pozsonynádas fölött helyezkedik el. A zarándokhelyen továbbá a Szűz Mária templom, egy fa harangtorony, kút és keresztút is található. A hagyomány szerint a hely már a 13. században is ismert volt. Az egyházmegyei névtár feljegyzése szerint ez az építménynek a Hétfájdalmú Szűzanyáról történő legrégebbi patrociniuma (elnevezése). A Batthyányi József érseksége idején készült Egyházlátogatási jegyzőkönyvben 1782-ben feljegyezték, hogy ez a templom 1245-ben épült, amit a templomon látható felirat is megerősít: MCCXLV. További bizonyítékai ennek az egyhajós, apszissal készült, téglából épült templom kései román kori alapja, valamint a templom déli oldalán lévő román stílusú, félkör ívű portál. A Hájičeken lévő templomon a 17. század végén (a kóruson látható felirat szerint 1696-ban) építészeti módosításokat végeztek.

A 18. század végén a templom oltárán elhelyezett üvegszekrényben selyemruhába öltöztetett Fájdalmas Szűzanya szobor került elhelyezése, amely kegyelemteljes Pieta néven is ismert. Hájiček virágkorát főleg1764 után élte, amikor a Hétfájdalmú Szűzanya szobrot az újonnan épült sasvári templomba helyezték át. Ezt követően az egész Osztrák-Magyar Monarchia területéről zarándokok ezrei látogatott el Sásvárra a Szűzanya születésének az ünnepén és Pozsonynádas a zarándokút egyik jelentős megállóhelyévé vált.

A nádasi lelkész, Foris Antal emlékkönyvébe érdekes történeteket jegyzett fel a hellyel kapcsolatos csodálatos gyógyulásokról. 1793-ban az emberek között elterjedt annak a híre, hogy a Fájdalmas Szűzanya szobra előtt csodás gyógyulások történtek.

1794. április 23-án a helyi lelkész utasítására a Fájdalmas Szűzanya szobrot Nagyszombatba szállították át. Az eredeti kegyelemteljes Pieta szobrot 1923-ban megszentelték és visszahelyezték eredeti helyére, a Hájiček templomba.

1923 októberében ünnepélyesen megnyitották a kőből készült keresztutat. A búcsújáróhely mellett, a közeli réten egy kút található.

Forrás: Érseki Hivatal, Trnava-i (Nagyszombati) Egyházmegye

Irodalom:
ČIČO, M. (ed.): Kálváriák és keresztutak Szlovákiában. Bratislava : Pamiatkový ústav (Műemlékvédelmi Hivatal), 2002.
(FORRÁS: PIATROVÁ, A. et al. Szlovákiai zarándokhelyek. Útikönyv. Trnava (Nagyszombat) Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, Inštitút kresťanskej kultúry, 2010. (Nagyszombati Egyetem Filozófiai Tanszéke 2010).

Elérhetőségek:
Postacím: Rímskokatolícky farský úrad (Római Katolikus Plébánia Hivatal), Trstín 183, 919 05 Trstín
Telefonszám: 033/5589 281
e-mail: farnost.trstin@abu.sk
web: www.trstin.sk/fara

Stiahnúť ako PDF Tlač stránky E-mail

Kostol sv. Anny

Po hradnej kaplnke a drevenom kostolíku v r. 1718 v obci postavili menší barokový kostol, kde v r. 1749 bol pokrstený aj Istók Hany, divé dieťa, ktoré našli v močiaroch Wasenu. Strednú časť súčasného kostola dostavali v r. 1808 v klasicistickom slohu. Po požiari v r. 1843 táto časť rozšírili o dve bočné lode, kazetový strop nahradili mohutnými kupolami a bola zvýšená aj veža. Eklektická budova sa tak stala jedným z najkrajších a zároveň najväčších kostolov Malého Žitného ostrova. Obraz na hlavnom oltári zobrazuje sv. Annu, sv. Joachima a Máriu, pochádza z viedenskej dielne Carola Petrusa Goebela a bol namaľovaný v r. 1821. Na nástennej freske sakristie sv. Štefan venuje svoju korunu Panne Márii (autorom obrazu je Gyula Thury). Ďalšie fresky v kostole sú dielom Józsefa Samodaia a Zoltána Závoryho. Na strope nad organovým chórom je namaľovaný anjelský chór v kapuvárskom kroji. Kostol sa pýši lurdskou jaskyňou vybudovanou v pravej lodi, v ľavej lodi nájdeme sarkofág z r. 1989 slúžiaci ako menza bočného oltára.

Kostol sv. Šebastiána (Garta)

Prvý kostol mestskej časti Garta bol postavený z dreva okolo r. 1710 a bol zasvätený mučeníkom sv. Fabiánovi a sv. Šebastiánovi. Malý kamenný kostol so zvonicou a dvoma zvonmi postavili v r. 1742. V r. 1761 zvonicu zbúrali a pred fasádou kostola vybudovali vežu. Obraz nad hlavným oltárom zobrazuje sv. Šebastiána a sv. Katarínu, nad bočným oltárom vidíme obraz Bolestnej Panny Márie.
Veriaci mestskej časti Garta v r. 1900 rozhodli pre výstavbu nového kostola. Projekt pripravil Mihály Bánszky, ktorý dohliadal aj na realizáciu, kým stavebné práce napredovali so značnou finančnou podporou kniežaťa Miklósa Esterházyho. Na stavbe väčšinou pracovali miestni majstri. Neogotický svätostánok, ktorý vysvätil rábsky biskup György (Juraj) Széchényi v r. 1907 má kapacitu 1600 miest, jeho základná plocha je 372 m2, veža je 47 m vysoká. Oltáre spolu s kazateľnicou pochádzajú z dielne Róberta Lewisa v meste Szombathely. Kostol je bohato zdobený obrazmi zastavení, sochami a maľbami, no pozornosť si obzvlášť zasluhuje kamenná socha Krista, dielo gartského rodáka Lajosa Lukácsiho.

Kostol sv. Františka z Assisi

Brata obyčajnej nádenníčky na panstve Esterházyovcov dokopal kôň na smrť. Keď sa Örzse Kovácsová v noci modlila za nebohého Istóka, zjavil sa jej sv. František a napomenul ju, aby na mieste nehody postavila kostol a kláštor pre františkánskych bratov. Žena dlhé desaťročia zbierala haliere, mnohí ju podporovali, vďaka čomu jej sen sa stal skutočnosťou.
Františkáni z Mariánskej provincie sa usadili v meste Kapuvár v r. 1941, ich kostol bol vysvätený o rok neskôr. Hlavný oltár z mramoru dal postaviť János Nagy s manželkou na pamiatku ich syna, ktorý zomrel hrdinskou smrťou počas druhej svetovej vojny. Socha nad oltárom zobrazuje sv. Františka, ktorého objíma Ježiš skláňajúci sa k nemu z kríža.
Svätostánok pripomínajúci talianske stavby zdobia nástenné maľby Zoltána Závoryho a zlatnícke diela majstra Bandiho Schima (dvere tabernákula, rámy reliéfov sv. Juraja a sv. Jána). Reliéf na pamiatku padlých hrdinov kapuvárskeho kláštora Flaviana Baliho a Edgára Gerendása je dielom Rózse Izbégi Villámovej.

Kostol navštívenia Panny Márie (Házhely)

Cirkevná obec rozhodla pre výstavbu kostola v r. 1987, v deň sviatku patrónky Uhorska. Základný kameň položili v júni 1989. Moderný kostol postavili v r. 1989 - 1991 podľa plánov rábskeho architekta a akademického maliara Györgya Jákyho. Vysvätil ho rábsky biskup v septembri 1991. Kostol má kosákovitý pôdorys s oddelenou internou kaplnkou, základná plocha veľkej haly je 250 m2. Bloky lavíc, krížová cesta a vitráže sú dielom umelca úžitkového umenia Istvána Perlakiho. V r. 1998 františkánsky brat Barnabás Kiss-György daroval kostolu dva nové zvony.

Kostol Kráľovnej ruženca

Kostol obce bol postavený na podnet farára Sándora Markosa v r. 1958, na mieste, kde v dubovom háji stála stará zvonica. Výstavba svätostánku s výdatnou materiálnou a fyzickou podporou veriacich trvala iba rok, lavice boli vyrobené z dreva vyťaženého v háji. Vonkajšie aj vnútorné plochy kostola sú jednoduché, bez výzdoby, nad oltárom sa nachádza obraz zobrazujúci Máriu v lone s malým Ježiškom, ako podáva ruženec sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej. V obci Kisbajcs nájdeme aj ďalšie pozoruhodné sakrálne pamiatky: na brehu Močidla, medzi dvoma gaštanmi, sa nachádza nika (malý výklenok) so sochou Panny Márie, na Jókaiho ulici stojí obrazový stĺp s krížom vo výklenku. V blízkosti cintorína bol v r. 2010 vytvorený pamätný park a odpočívadlo, ktorý nesie meno farára Sándora Markosa - iniciátora vybudovania kostola.