Szent Péter és Pál apostolok templom

A templomot és a plébániát először egy 1332-es pápai tizedösszeírás említi. A plébánia újbóli önállósodása (Pozsonybeszterce egy ideig Stomfa leányegyháza volt) a horvát etnikum betelepülésével függött össze. A templom 1534-re datált megépítését szintén a népesség gyors növekedése magyarázza. A Szent Péter-kápolnát nagyobb méretű templommá alakították át, patrocíniumát Szent Pálra is kiterjesztették. A 18. század végén elkezdődött az új, nagyszabású plébániatemplom építése. Ezt 1834-en az esztergomi segédpüspök szentelte fel. A Szent Péter és Pál apostolok templom egyhajós, barokk-klasszicista stílusjegyeket ötvöző építmény, melyet négyszögletű szentély zár le. A hajó 20,8 méter hosszú, 10,7 méter széles, 3 poroszsüveg-boltozat mező képezi a fedelét, melyek gerendaszerkezetét párkányzatos oszlopfőben végződő kettős pilaszterek támasztják alá, a sarkoknál pedig a tört pillérek oszlopfőire támaszkodik. A templomhajó nyugati fala mentén húzódó épített karzatot két oszlop tartja. A hajó belső terét 6 nagyméretű ablak világítja meg, a szentélyben 4 ólomüveg ablak található. A szentély 10,46 m hosszú, 8,3 m széles, a belmagassága 15 méter. A hajóhoz képest egy lépcsőfoknyival magasabb a padlózata. A templom belső terében padlóburkolatként ferdén lerakott, négyzet alakú hasított kőlapokat használtak. Az oltár központi, aranyozott tabernákulum feletti részének meghatározó elemei a Szent Péter és Pál apostolt ábrázoló fafaragások. Bal oldalon Szent Vendel, jobb oldalon Szent Flórián szobra látható. Figyelmet érdemelnek a Szűz Mária életének eseményeit megörökítő domborművek a tabernákulum mindkét oldalán, valamint az áldozatot bemutató Melkizedek főpapot és a fiát, Izsákot feláldozni kész Ábrahámot ábrázoló domborművek az oltár menza alatti részén. Az 1917-ből származó szószék a diadalív bal oldalán kapott helyet. Rungaldier tiroli mester munkája, és a négy evangélistát ábrázolja az attribútumaikkal együtt. 

Stiahnúť ako PDF Tlač stránky E-mail

Kostol sv. Anny

Po hradnej kaplnke a drevenom kostolíku v r. 1718 v obci postavili menší barokový kostol, kde v r. 1749 bol pokrstený aj Istók Hany, divé dieťa, ktoré našli v močiaroch Wasenu. Strednú časť súčasného kostola dostavali v r. 1808 v klasicistickom slohu. Po požiari v r. 1843 táto časť rozšírili o dve bočné lode, kazetový strop nahradili mohutnými kupolami a bola zvýšená aj veža. Eklektická budova sa tak stala jedným z najkrajších a zároveň najväčších kostolov Malého Žitného ostrova. Obraz na hlavnom oltári zobrazuje sv. Annu, sv. Joachima a Máriu, pochádza z viedenskej dielne Carola Petrusa Goebela a bol namaľovaný v r. 1821. Na nástennej freske sakristie sv. Štefan venuje svoju korunu Panne Márii (autorom obrazu je Gyula Thury). Ďalšie fresky v kostole sú dielom Józsefa Samodaia a Zoltána Závoryho. Na strope nad organovým chórom je namaľovaný anjelský chór v kapuvárskom kroji. Kostol sa pýši lurdskou jaskyňou vybudovanou v pravej lodi, v ľavej lodi nájdeme sarkofág z r. 1989 slúžiaci ako menza bočného oltára.

Kostol sv. Šebastiána (Garta)

Prvý kostol mestskej časti Garta bol postavený z dreva okolo r. 1710 a bol zasvätený mučeníkom sv. Fabiánovi a sv. Šebastiánovi. Malý kamenný kostol so zvonicou a dvoma zvonmi postavili v r. 1742. V r. 1761 zvonicu zbúrali a pred fasádou kostola vybudovali vežu. Obraz nad hlavným oltárom zobrazuje sv. Šebastiána a sv. Katarínu, nad bočným oltárom vidíme obraz Bolestnej Panny Márie.
Veriaci mestskej časti Garta v r. 1900 rozhodli pre výstavbu nového kostola. Projekt pripravil Mihály Bánszky, ktorý dohliadal aj na realizáciu, kým stavebné práce napredovali so značnou finančnou podporou kniežaťa Miklósa Esterházyho. Na stavbe väčšinou pracovali miestni majstri. Neogotický svätostánok, ktorý vysvätil rábsky biskup György (Juraj) Széchényi v r. 1907 má kapacitu 1600 miest, jeho základná plocha je 372 m2, veža je 47 m vysoká. Oltáre spolu s kazateľnicou pochádzajú z dielne Róberta Lewisa v meste Szombathely. Kostol je bohato zdobený obrazmi zastavení, sochami a maľbami, no pozornosť si obzvlášť zasluhuje kamenná socha Krista, dielo gartského rodáka Lajosa Lukácsiho.

Kostol sv. Františka z Assisi

Brata obyčajnej nádenníčky na panstve Esterházyovcov dokopal kôň na smrť. Keď sa Örzse Kovácsová v noci modlila za nebohého Istóka, zjavil sa jej sv. František a napomenul ju, aby na mieste nehody postavila kostol a kláštor pre františkánskych bratov. Žena dlhé desaťročia zbierala haliere, mnohí ju podporovali, vďaka čomu jej sen sa stal skutočnosťou.
Františkáni z Mariánskej provincie sa usadili v meste Kapuvár v r. 1941, ich kostol bol vysvätený o rok neskôr. Hlavný oltár z mramoru dal postaviť János Nagy s manželkou na pamiatku ich syna, ktorý zomrel hrdinskou smrťou počas druhej svetovej vojny. Socha nad oltárom zobrazuje sv. Františka, ktorého objíma Ježiš skláňajúci sa k nemu z kríža.
Svätostánok pripomínajúci talianske stavby zdobia nástenné maľby Zoltána Závoryho a zlatnícke diela majstra Bandiho Schima (dvere tabernákula, rámy reliéfov sv. Juraja a sv. Jána). Reliéf na pamiatku padlých hrdinov kapuvárskeho kláštora Flaviana Baliho a Edgára Gerendása je dielom Rózse Izbégi Villámovej.

Kostol navštívenia Panny Márie (Házhely)

Cirkevná obec rozhodla pre výstavbu kostola v r. 1987, v deň sviatku patrónky Uhorska. Základný kameň položili v júni 1989. Moderný kostol postavili v r. 1989 - 1991 podľa plánov rábskeho architekta a akademického maliara Györgya Jákyho. Vysvätil ho rábsky biskup v septembri 1991. Kostol má kosákovitý pôdorys s oddelenou internou kaplnkou, základná plocha veľkej haly je 250 m2. Bloky lavíc, krížová cesta a vitráže sú dielom umelca úžitkového umenia Istvána Perlakiho. V r. 1998 františkánsky brat Barnabás Kiss-György daroval kostolu dva nové zvony.

Kostol Kráľovnej ruženca

Kostol obce bol postavený na podnet farára Sándora Markosa v r. 1958, na mieste, kde v dubovom háji stála stará zvonica. Výstavba svätostánku s výdatnou materiálnou a fyzickou podporou veriacich trvala iba rok, lavice boli vyrobené z dreva vyťaženého v háji. Vonkajšie aj vnútorné plochy kostola sú jednoduché, bez výzdoby, nad oltárom sa nachádza obraz zobrazujúci Máriu v lone s malým Ježiškom, ako podáva ruženec sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej. V obci Kisbajcs nájdeme aj ďalšie pozoruhodné sakrálne pamiatky: na brehu Močidla, medzi dvoma gaštanmi, sa nachádza nika (malý výklenok) so sochou Panny Márie, na Jókaiho ulici stojí obrazový stĺp s krížom vo výklenku. V blízkosti cintorína bol v r. 2010 vytvorený pamätný park a odpočívadlo, ktorý nesie meno farára Sándora Markosa - iniciátora vybudovania kostola.