ŽUPA VYBUDOVALA CYKLOTRASU MEDZI KOMPOU KYSELICA A OBCOU BÁČ, POSLÚŽI OBYVATEĽOM AJ TURISTOM

V utorok 27. apríla 2021 sa uskutočnila záverečná konferencia projektu „SacraVelo – Sieť cezhraničných pútnických cyklotrás v okolí Dunaja“, ktorý bol realizovaný v rámci Programu spolupráce Interreg V-A Slovenská republika – Maďarsko a spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Nosnou aktivitou trnavskej župy bola výstavba 4,4 kilometra dlhej cyklotrasy medzi kompou Kyselica a centrom obce Báč. 

„Vybudovali sme modernú a bezpečnú komunikáciu, ktorá poslúži tak turistom, ako aj obyvateľom okolitých obcí. Trasa napája Kostol sv. Antona Paduánskeho, známe mariánske pútnické miesto v obci Báč, na medzinárodnú cyklotrasu Eurovelo 6. Teší ma, že sa nám aj takto darí podporovať rozvoj pohraničného regiónu,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič.

Jedna polovica z celkovej dĺžky trasy je novovybudovaná a druhá je vyznačená na existujúcom povrchu miestnej komunikácie. Celkové náklady na výstavbu cyklotrasy, ktorá sa uskutočnila medzi augustom a októbrom minulého roka, boli vo výške 280 tis. eur.

„Nová cyklotrasa nielen rozvíja sakrálny cestovný ruch, ale pomáha aj miestnym obyvateľom, ktorí cestujú do práce alebo do školy na bicykli. Mám radosť, že aj vďaka tomuto úspešnému projektu pokračujeme v rozvoji Žitného ostrova,“ dodal trnavský vicežupan József Berényi.

Projekt SacraVelo bol od novembra 2017 zameraný na podporu aktívneho turizmu spojeného s návštevou sakrálnych pamiatok v malebnom okolí Dunaja. Partnermi projektu boli popri Trnavskom samosprávnom kraji aj Bratislavský samosprávny kraj a obec Báč, ktorá vybudovala cyklocentrum. Na maďarskej strane participovali župy Győr-Moson-Sopron a Komárom-Esztergom, ako aj obec Szil.

Partneri projektu prispeli k rozvoju regiónov vybudovaním cyklotrás, cyklocentier, odpočívadiel a s vyznačeným cyklotrás k sakrálnym pamiatkam.

Náš kraj hraničí s troma štátmi, preto je zapájanie sa podobných do výziev v rámci programov cezhraničnej spolupráce pre nás veľmi dôležité, podčiarkol župan Viskupič, ktorý sa zároveň počas konferencie poďakoval všetkým partnerom projektu za úspešnú spoluprácu.

Celkový schválený rozpočet projektu bol 2,7 milióna eur. Z nich 85% t. j. 2,3 milióna eur tvoril príspevok z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 10 % z príspevku od štátu a 5% vlastných zdrojov partnerov projektu.


Stiahnúť ako PDF Tlač stránky E-mail

Kostol sv. Anny

Po hradnej kaplnke a drevenom kostolíku v r. 1718 v obci postavili menší barokový kostol, kde v r. 1749 bol pokrstený aj Istók Hany, divé dieťa, ktoré našli v močiaroch Wasenu. Strednú časť súčasného kostola dostavali v r. 1808 v klasicistickom slohu. Po požiari v r. 1843 táto časť rozšírili o dve bočné lode, kazetový strop nahradili mohutnými kupolami a bola zvýšená aj veža. Eklektická budova sa tak stala jedným z najkrajších a zároveň najväčších kostolov Malého Žitného ostrova. Obraz na hlavnom oltári zobrazuje sv. Annu, sv. Joachima a Máriu, pochádza z viedenskej dielne Carola Petrusa Goebela a bol namaľovaný v r. 1821. Na nástennej freske sakristie sv. Štefan venuje svoju korunu Panne Márii (autorom obrazu je Gyula Thury). Ďalšie fresky v kostole sú dielom Józsefa Samodaia a Zoltána Závoryho. Na strope nad organovým chórom je namaľovaný anjelský chór v kapuvárskom kroji. Kostol sa pýši lurdskou jaskyňou vybudovanou v pravej lodi, v ľavej lodi nájdeme sarkofág z r. 1989 slúžiaci ako menza bočného oltára.

Kostol sv. Šebastiána (Garta)

Prvý kostol mestskej časti Garta bol postavený z dreva okolo r. 1710 a bol zasvätený mučeníkom sv. Fabiánovi a sv. Šebastiánovi. Malý kamenný kostol so zvonicou a dvoma zvonmi postavili v r. 1742. V r. 1761 zvonicu zbúrali a pred fasádou kostola vybudovali vežu. Obraz nad hlavným oltárom zobrazuje sv. Šebastiána a sv. Katarínu, nad bočným oltárom vidíme obraz Bolestnej Panny Márie.
Veriaci mestskej časti Garta v r. 1900 rozhodli pre výstavbu nového kostola. Projekt pripravil Mihály Bánszky, ktorý dohliadal aj na realizáciu, kým stavebné práce napredovali so značnou finančnou podporou kniežaťa Miklósa Esterházyho. Na stavbe väčšinou pracovali miestni majstri. Neogotický svätostánok, ktorý vysvätil rábsky biskup György (Juraj) Széchényi v r. 1907 má kapacitu 1600 miest, jeho základná plocha je 372 m2, veža je 47 m vysoká. Oltáre spolu s kazateľnicou pochádzajú z dielne Róberta Lewisa v meste Szombathely. Kostol je bohato zdobený obrazmi zastavení, sochami a maľbami, no pozornosť si obzvlášť zasluhuje kamenná socha Krista, dielo gartského rodáka Lajosa Lukácsiho.

Kostol sv. Františka z Assisi

Brata obyčajnej nádenníčky na panstve Esterházyovcov dokopal kôň na smrť. Keď sa Örzse Kovácsová v noci modlila za nebohého Istóka, zjavil sa jej sv. František a napomenul ju, aby na mieste nehody postavila kostol a kláštor pre františkánskych bratov. Žena dlhé desaťročia zbierala haliere, mnohí ju podporovali, vďaka čomu jej sen sa stal skutočnosťou.
Františkáni z Mariánskej provincie sa usadili v meste Kapuvár v r. 1941, ich kostol bol vysvätený o rok neskôr. Hlavný oltár z mramoru dal postaviť János Nagy s manželkou na pamiatku ich syna, ktorý zomrel hrdinskou smrťou počas druhej svetovej vojny. Socha nad oltárom zobrazuje sv. Františka, ktorého objíma Ježiš skláňajúci sa k nemu z kríža.
Svätostánok pripomínajúci talianske stavby zdobia nástenné maľby Zoltána Závoryho a zlatnícke diela majstra Bandiho Schima (dvere tabernákula, rámy reliéfov sv. Juraja a sv. Jána). Reliéf na pamiatku padlých hrdinov kapuvárskeho kláštora Flaviana Baliho a Edgára Gerendása je dielom Rózse Izbégi Villámovej.

Kostol navštívenia Panny Márie (Házhely)

Cirkevná obec rozhodla pre výstavbu kostola v r. 1987, v deň sviatku patrónky Uhorska. Základný kameň položili v júni 1989. Moderný kostol postavili v r. 1989 - 1991 podľa plánov rábskeho architekta a akademického maliara Györgya Jákyho. Vysvätil ho rábsky biskup v septembri 1991. Kostol má kosákovitý pôdorys s oddelenou internou kaplnkou, základná plocha veľkej haly je 250 m2. Bloky lavíc, krížová cesta a vitráže sú dielom umelca úžitkového umenia Istvána Perlakiho. V r. 1998 františkánsky brat Barnabás Kiss-György daroval kostolu dva nové zvony.

Kostol Kráľovnej ruženca

Kostol obce bol postavený na podnet farára Sándora Markosa v r. 1958, na mieste, kde v dubovom háji stála stará zvonica. Výstavba svätostánku s výdatnou materiálnou a fyzickou podporou veriacich trvala iba rok, lavice boli vyrobené z dreva vyťaženého v háji. Vonkajšie aj vnútorné plochy kostola sú jednoduché, bez výzdoby, nad oltárom sa nachádza obraz zobrazujúci Máriu v lone s malým Ježiškom, ako podáva ruženec sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej. V obci Kisbajcs nájdeme aj ďalšie pozoruhodné sakrálne pamiatky: na brehu Močidla, medzi dvoma gaštanmi, sa nachádza nika (malý výklenok) so sochou Panny Márie, na Jókaiho ulici stojí obrazový stĺp s krížom vo výklenku. V blízkosti cintorína bol v r. 2010 vytvorený pamätný park a odpočívadlo, ktorý nesie meno farára Sándora Markosa - iniciátora vybudovania kostola.