Kamaldulský kláštor – Oroszlány – Majk

Kamaldulský kláštor obklopený lesmi a jazerami sa nachádza neďaleko mesta Oroszlány v lokalite Majk. Pamiatkovo chránený barokový komplex pozostáva zo sedemnástich emeritiek (pustovníckych príbytkov), kostolnej veže a kláštora a je ojedinelou sakrálnou pamiatkou aj v celoeurópskom meradle. Kláštor založil József Esterházy v r. 1733, ktorý zároveň daroval spoločenstvu pustovníkov 1200-jutrový majer, jazerá a mlyny. Po satmárskom mieri z r. 1711, ktorý ukončil protihabsburgské povstanie Františka Rákócziho II., prítomnosť kamaldulských mníchov žijúcich v ustavičnom mlčaní mala aj symbolický význam, ich kláštor bol postavený z darov veriacich. Komplex navrhol rakúsky architekt Franz Anton Pilgram. Základy kostola položili v r. 1753 a k základnému kameňu priložili aj rybu - symbol mlčania. Výstavba trvala do r. 1770, no z pôvodne plánovaných dvadsiatich emeritiek sa realizovalo iba sedemnásť. Každý domček postavili z darov uhorských šľachtických rodov, ktoré zostali verné Rákóczimu; aj dnes ich môžeme identifikovať podľa rodinných erbov, ktoré sa nachádzajú na priečelí jednotlivých emeritiek. V lete 1810 udrel do kostola hrom, plamene zničili strechu, po tejto udalosti kostol zasvätený sv. Jánovi neobnovili. Kamene stavby použili evanjelici v meste Oroszlány a tiež pri prestavbe kaštieľa Károlya Esterházyho v obci Csákvár. Na jednej strane veže, na zvyškoch klenby sakristie aj dnes vidíme fragment niekdajkšej fresky. Počas druhej svetovej vojny bol súbor stavieb značne poškodený. Po vojne tu fungovala nemocnica, po zoštátnení bola v budovách zriadená stredná škola s internátom, neskôr robotnícka ubytovňa. Majk je od osemdesiatych rokoc 20. storočia turistickou atrakciou. Spodnú časť kostolnej veže opravili v r. 1993, moderné vežové hodiny sem umiestnili v r. 1992. Budova kláštora prešla rozsiahlou obnovou v r. 2016 vrátane stavebných konštrukcií, vonkajšej úpravy a tiež rekonštrukcie pivničných priestorov, prízemia a povaly na sušenie byliniek so zreteľom na ich pamiatkovú hodnotu. Okrem toho bolo obnovené vnútorné čestné nádvorie foresterie (spoločné priestory a priestory pre hostí), a boli reštaurované vzácne fresky bývalého refektória. Obnova jednotlivých častí súboru sakrálnych stavieb prebieha dodnes, ale komplex je otvorený pre návštevníkov.

Adresa: 2890 Oroszlány – Majkpuszta

 

Ďalšie informácie:

+36/34/560-690

www.majk.hu

 

Otváracie hodiny: denne okrem pondelka od 10.00 do 18.00 h, návšteva je možná výhradne so sprievodcom, prehliadky sa začínajú každú celú hodinu.

Stiahnúť ako PDF Tlač stránky E-mail

Kostol sv. Anny

Po hradnej kaplnke a drevenom kostolíku v r. 1718 v obci postavili menší barokový kostol, kde v r. 1749 bol pokrstený aj Istók Hany, divé dieťa, ktoré našli v močiaroch Wasenu. Strednú časť súčasného kostola dostavali v r. 1808 v klasicistickom slohu. Po požiari v r. 1843 táto časť rozšírili o dve bočné lode, kazetový strop nahradili mohutnými kupolami a bola zvýšená aj veža. Eklektická budova sa tak stala jedným z najkrajších a zároveň najväčších kostolov Malého Žitného ostrova. Obraz na hlavnom oltári zobrazuje sv. Annu, sv. Joachima a Máriu, pochádza z viedenskej dielne Carola Petrusa Goebela a bol namaľovaný v r. 1821. Na nástennej freske sakristie sv. Štefan venuje svoju korunu Panne Márii (autorom obrazu je Gyula Thury). Ďalšie fresky v kostole sú dielom Józsefa Samodaia a Zoltána Závoryho. Na strope nad organovým chórom je namaľovaný anjelský chór v kapuvárskom kroji. Kostol sa pýši lurdskou jaskyňou vybudovanou v pravej lodi, v ľavej lodi nájdeme sarkofág z r. 1989 slúžiaci ako menza bočného oltára.

Kostol sv. Šebastiána (Garta)

Prvý kostol mestskej časti Garta bol postavený z dreva okolo r. 1710 a bol zasvätený mučeníkom sv. Fabiánovi a sv. Šebastiánovi. Malý kamenný kostol so zvonicou a dvoma zvonmi postavili v r. 1742. V r. 1761 zvonicu zbúrali a pred fasádou kostola vybudovali vežu. Obraz nad hlavným oltárom zobrazuje sv. Šebastiána a sv. Katarínu, nad bočným oltárom vidíme obraz Bolestnej Panny Márie.
Veriaci mestskej časti Garta v r. 1900 rozhodli pre výstavbu nového kostola. Projekt pripravil Mihály Bánszky, ktorý dohliadal aj na realizáciu, kým stavebné práce napredovali so značnou finančnou podporou kniežaťa Miklósa Esterházyho. Na stavbe väčšinou pracovali miestni majstri. Neogotický svätostánok, ktorý vysvätil rábsky biskup György (Juraj) Széchényi v r. 1907 má kapacitu 1600 miest, jeho základná plocha je 372 m2, veža je 47 m vysoká. Oltáre spolu s kazateľnicou pochádzajú z dielne Róberta Lewisa v meste Szombathely. Kostol je bohato zdobený obrazmi zastavení, sochami a maľbami, no pozornosť si obzvlášť zasluhuje kamenná socha Krista, dielo gartského rodáka Lajosa Lukácsiho.

Kostol sv. Františka z Assisi

Brata obyčajnej nádenníčky na panstve Esterházyovcov dokopal kôň na smrť. Keď sa Örzse Kovácsová v noci modlila za nebohého Istóka, zjavil sa jej sv. František a napomenul ju, aby na mieste nehody postavila kostol a kláštor pre františkánskych bratov. Žena dlhé desaťročia zbierala haliere, mnohí ju podporovali, vďaka čomu jej sen sa stal skutočnosťou.
Františkáni z Mariánskej provincie sa usadili v meste Kapuvár v r. 1941, ich kostol bol vysvätený o rok neskôr. Hlavný oltár z mramoru dal postaviť János Nagy s manželkou na pamiatku ich syna, ktorý zomrel hrdinskou smrťou počas druhej svetovej vojny. Socha nad oltárom zobrazuje sv. Františka, ktorého objíma Ježiš skláňajúci sa k nemu z kríža.
Svätostánok pripomínajúci talianske stavby zdobia nástenné maľby Zoltána Závoryho a zlatnícke diela majstra Bandiho Schima (dvere tabernákula, rámy reliéfov sv. Juraja a sv. Jána). Reliéf na pamiatku padlých hrdinov kapuvárskeho kláštora Flaviana Baliho a Edgára Gerendása je dielom Rózse Izbégi Villámovej.

Kostol navštívenia Panny Márie (Házhely)

Cirkevná obec rozhodla pre výstavbu kostola v r. 1987, v deň sviatku patrónky Uhorska. Základný kameň položili v júni 1989. Moderný kostol postavili v r. 1989 - 1991 podľa plánov rábskeho architekta a akademického maliara Györgya Jákyho. Vysvätil ho rábsky biskup v septembri 1991. Kostol má kosákovitý pôdorys s oddelenou internou kaplnkou, základná plocha veľkej haly je 250 m2. Bloky lavíc, krížová cesta a vitráže sú dielom umelca úžitkového umenia Istvána Perlakiho. V r. 1998 františkánsky brat Barnabás Kiss-György daroval kostolu dva nové zvony.

Kostol Kráľovnej ruženca

Kostol obce bol postavený na podnet farára Sándora Markosa v r. 1958, na mieste, kde v dubovom háji stála stará zvonica. Výstavba svätostánku s výdatnou materiálnou a fyzickou podporou veriacich trvala iba rok, lavice boli vyrobené z dreva vyťaženého v háji. Vonkajšie aj vnútorné plochy kostola sú jednoduché, bez výzdoby, nad oltárom sa nachádza obraz zobrazujúci Máriu v lone s malým Ježiškom, ako podáva ruženec sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej. V obci Kisbajcs nájdeme aj ďalšie pozoruhodné sakrálne pamiatky: na brehu Močidla, medzi dvoma gaštanmi, sa nachádza nika (malý výklenok) so sochou Panny Márie, na Jókaiho ulici stojí obrazový stĺp s krížom vo výklenku. V blízkosti cintorína bol v r. 2010 vytvorený pamätný park a odpočívadlo, ktorý nesie meno farára Sándora Markosa - iniciátora vybudovania kostola.