Biskupský palác

Na fertőrákosskom majetku rábskych biskupov stála opevnená kúria už v 14. storočí. V období od 1481 do 1486 sa tu často zdržiaval aj kráľ Matej Korvín ako hosť biskupa Urbana Dóczyho (po obsadení Viedne ho panovník vymenoval aj za najvyššieho pastiera okupovaných rakúskych území).
Po r. 1594 - keď mesto Ráb obsadili Turci - práve táto kúria sa stala sídlom Rábskej diecézy, síce už v rozšírenej podobe, prestavaná na kaštieľ. Barokovo-rokoková prestavba budovy sa začala po tureckom plienení v r. 1683. Stavebné práce trvali niekoľko desaťročí, až do polovici18. storočia, hlavnú fasádu budovy dodnes zdobia erby objednávateľov - biskupa Juraja Széchényiho, Christiana Augusta Saského a Františka Zichyho.
Stropná freska jedálne na poschodí zachytáva výjav Víťazstvo viery. Vo viacerých sieňach nájdeme sadrovú štukatúru, maľované výjavy z gréckej mytológie a zo Svätého písma. Rokokové kachle, ktoré sa zachovali dodnes, vyrobil rábsky majster Károly Magner. Biskup János Simor tu zriadil prvú dielňu na výrobu vitráží v Uhorsku, ktorá fungovala do r. 1867.
Klenbu kaštieľskej kaplnky zdobí alegorická freska, oltárny obraz zobrazuje korunováciu Panny Márie a Svätú Trojicu. Okolo kaštieľa, pred priečelím kedysi bola vytvorená okrasná záhrada s fontánami. Pod budovou sa nachádzajú dve monumentálne klenbové pivnice. Z jednej sa otvárala (dnes už zrútená) chodba, ktorá vraj viedla do lesa za potokom alebo možno až do Šopronu.