Kostol nepoškvrneného počatia a sv. Štefana kráľa (kostol karmelitánov)

Rád karmelitánov sa usadil v meste Ráb v r. 1697. Svoj kostol postavili podľa plánov laického brata Martina Witwera v r. 1721 - 1725. Oltáre spolu so sochami sú dielom ďalšieho karmelitánskeho rehoľníka, brata Dominika. Kláštor rádu bol dokončený v r. 1732.
Priečelie kostola sleduje talianske vzory, za ním sa otvára prekrásny priestor s eliptickým pôdorysom a kupolou, ďalej tu nájdeme aj svätyňu so štvorcovým pôdorysom. Hlavný oltárny obraz zobrazuje sv. Štefana kráľa a sv. Imricha, ako klaňajú pred Pannou Máriou, na bočných oltároch vidíme smrť sv. Jozefa, martýrium sv. Jána Nepomuckého, krvácajúce srdce sv. Terézie a apoteózu sv. Jána z Kríža – všetky obrazy sú dielom maliara Martina Altomonteho. Najstaršou časťou sústavy stavieb je všeobecne známa Loretánska kaplnka z r. 1718, ktorá napodobňuje nazaretský domov Sv. rodiny. Nad jej oltárom stojí socha Čiernej Madony v náručí s malým Ježiškom z r. 1717 (tváre postáv sú vyrezávané z čierneho ebenového dreva, hlavy sú zdobené korunou). V malej kaplnke, ktorá bola pristavaná k fasáde, nájdeme žiarivo biele barokové dielo: sochu tzv. Márie z peny.