Klasicistický kostol z roku 1778. Upravený bol v roku 1927. Kostol je jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a vstavaným chórom, krytá pruskou klenbou. Fasádu má hladkú. Štíhla veža je vstavaná do štítového priečelia, členená lizénovým rámom a krytá ihlancom. Hlavný oltár s predstavanou menzou a závesným obrazom Nanebovzatia Panny Márie z prvej polovice 19. storočia. Kazateľnica bola klasicistická z roku 1778. Arnold Ipolyi, známy znalec architektonických pamiatok Žitného ostrova napísal o jurovskom kostole: „Jurová (Bratislavská župa), pôvodne nazývaná György-Soka-, Suka- alebo Sika, je z dokumentov známa od 1253. Cirkevné zápisnice o návštevách z Baky – keďže patrila predtým k farnosti v Bake – uvádzajú, že kostol v Jurovej bol v roku 1519 vysvätený miestodržiteľom biskupa Epiphania a arcibiskupa Bakácsa. Je teda pravdepodobné, že vtedajší jurovský kostol bol postavený pôvodne v gotickom štýle. K tejto staršej, prebudovanej stavbe sa pripojila novšia loď. Zaujímavosťou o výstavbe tohto kostola je legenda, ktorú spomína Karcsay (časopis Új Magy. Muz. Ročník 1852, str. 769), ktorá hovorí o tom, že bol na svoje terajšie miesto postavený anjelmi; táto črta sa spomína aj v súvislosti s inými, hlavne pútnikmi navštevovanými kostolmi. Jurová bola jedným z rodových sídiel grófov Erdődi Pálffy, rodov Erős a Katona. V roku 1755 kostol zväčšili a bola vybudovaná aj veža. Západnú časť kostola v roku 1788 zbúrali a namiesto nej postavili novú. Novú budovu vysvätil v roku 1808 Péter Ürményi. Titulom kostola je Nanebovzatie Panny Márie. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza Literatúra: Guntherová, Alžbeta et al: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967 www.jurova.sk (12.10.2015) Kontaktné informácie: Adresa: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jurová, Jurová 1, 930 09 Trstená na Ostrove Telefón: 031/5597 495 e-mail: farnost.jurova@abu.sk
História kláštora je spätá s bulou pápeža Pavla II. z roku 1465, ktorou povolil v blízkosti kaplnky Všetkých svätých postaviť Františkánsky kostol. Prvá zmienka o kaplnke je z roku 1401. Prvými obyvateľmi kláštora boli Františkáni z Bosny, ktorí rozvinuli naplno svoju činnosť po postavení kláštora v roku 1492. V pohnutých dobách reformácie kláštor (i kostol) patril evanjelickej cirkvi a. v. V kláštore pôsobila vtedy kníhtlačiareň Valentína Manckoviča, ako jedna z prvých na Slovensku. Po konverzii Adama Thurzu, majiteľa hlohovského panstva na katolícku vieru, bol kláštor i kostol v roku 1630 vrátený Františkánom. V rokoch 1663 - 1683 mesto i kláštor ovládali Turci, Františkáni však mali súhlas k duchovnej činnosti. Slávnostnú posviacku kostola vykonal 18.5.1699 nitriansky biskup Ladislav Maťašovský. V 18. storočí bol kláštor sídlom provinciálneho ministra Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V kláštore bola filozofická škola od roku 1647, povýšená v roku 1653 na generálne štúdium. V 18. - 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky (2 listy staroslovienskeho textu Chorvátsko - dalmátskeho pôvodu z 13.-14. storočia). Od roku 1959 je v budove kláštora Vlastivedné múzeum regionálneho významu. Bratia tu začali s obnovou rehoľ. života od roku 1990 a vypomáhajú v pastoračnej činnosti diecéznemu kléru. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza Kontaktné informácie: Adresa: Františkánske námestie 15, 920 01 Hlohovec gvardián kláštora: Jeremiáš Daniel Kvaka Telefón: 0902 122 445 e-mail: hcklastor@gmail.com web: https://frantiskanihc.sk/klastor/
Náboženská obec vznikla v 13. storočí a písané matriky má z roku 1732. Nehnuteľná národná kultúrna pamiatka „Rímskokatolícky kostol Svätého Jána Krstiteľa v Jelke", zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 24/1, je výškovou dominantou obce Jelka, situovanou na miernej vyvýšenie v katastrálnom území Jelka obce Jelka. Barokový kostol s románskym jadrom so zachovanou románskou apsidou a neorománskym transeptom je nositeľom pamiatkových hodnôt: urbanistickej hodnoty, architektonickej hodnoty, výtvarnej hodnoty, hodnoty veku a starobylosti, hodnoty historického dokumentu a hodnoty funkcie.Najstaršia a historicky najhodnotnejšia časť objektu je románska apsida s konchou, datovaná do 3. štvrtiny 13. storočia, ktorá bola svätyňou pôvodného stredovekého kostola. Na vnútorných stenách apsidy sa zachovala gotická maliarska výzdoba pravdepodobne z 1. polovice 14. storočia.V rokoch 1747-1756 kostol prešiel významnou barokovou prestavbou, bolo dobudované mohutné jednolodie zaklenuté šesťbokou stúpajúcou klenbou. V rámci novodobej prestavby v roku 1921 bol vybudovaný transept s krížovými klenbami z južnej a severnej strany svätyne. Po neorománskej prestavbe sa z exteriérovej strany zachoval pôvodný barokový výraz lode. V interiéri sa nachádza pôvodný barokový hlavný oltár zo 17. storočia s významnou výtvarnou hodnotou. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza Kontaktné informácie:Adresa: Kostolná 693/14, 925 23 JelkaTelefón: +421 907 176 914e-mail: farajelka@gmail.comweb: https://rkjelka.sk/sk/
Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa, prvá stavba na území Slovenska postavená v novom štýle – baroku, podľa vzoru jezuitského Univerzitného kostola vo Viedni. Výstavba tohto monumentálneho chrámu neznamenala len prestíž pre mesto, ale zároveň sa stala vzorom nového konceptu sakrálnej architektúry v celej krajine. Reprezentatívny chrám jezuitskej Trnavskej univerzity, zvonka pomerne jednoduchý, no vo vnútri hýriaci farbami a zlatom, nechal v rokoch 1629 – 1637 vybudovať arcibiskup jezuita Peter Pázmaň na mieste zbúraného gotického kostola dominikánov. Dominantou interiéru je monumentálny hlavný oltár, považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. No hlavný významový prvok interiéru tvorí príbeh života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, rozvinutý od jeho narodenia až po martýrsku popravu v línii obrazov hlavného oltára a štyroch oválnych zrkadiel v strede klenby. Pre početný hudobný súbor bola vytvorená dvojpodlažná hudobná tribúna. Hlavný zdroj finančných prostriedkov nákladnej stavby poskytoval mecén, palatín Mikuláš Esterházy z Galanty, a v jeho práci neskôr pokračoval syn Pavol. S dejinami kostola sú však smutne spätí aj ďalší palatínovi synovia, bratia Ladislav, František, Gašpar a Tomáš, ktorí boli po smrti v bitke pri Vozokanoch s veľkou pompou za spoluúčasti zástupcov celého kráľovstva pochovaní v tunajšej krypte. V súčasnosti je kostol Katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy. Zdroj: http://www.vitajtevtrnave.sk/sk/register/katedrala-sv-jana-krstitela Kontaktné informácie:Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Ulica M. Sch. Trnavského 3, 917 01 Trnava 1Telefón: 033/5931 081,e-mail: dekanat.trnava@abu.skweb: https://www.abu.sk/
Kostol a cintorín v osade Modranka sa spomínajú už v písomných prameňoch zo 16. storočia.Tunajší farský pútnický kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici má za sebou pohnutú históriu. Bol postavený v barokovom slohu v rokoch 1650 – 1657. Jeho stavba nadviazala na staršiu Kaplnku Božieho hrobu, ktorá vznikla v rokoch 1629 – 1632 a pôvodne bola zakončením krížovej cesty vedúcej do Trnavy. Staviteľ kostola sa pravdepodobne inšpiroval Chrámom sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pripomína ho najmä priečelie, kde sa týčia dve hranolové veže skrášlené lizénami. Na ne dosadajú štíhle cibuľové strechy. Jednoloďový kostol je ukončený polygonálnym presbytériom a zaklenutý krížovou klenbou. V roku 1659 bola na severnej strane kostola pristavaná loretánska kaplnka s oltárom a v roku 1767 predĺžená prístavbou do dnešnej podoby. Milostivá socha Panny Márie Loretánskej je v súčasnosti umiestnená nad dreveným oltárom.Pútnici začali vo väčšom počte prichádzať po udalostiach v roku 1683, keď Trnavu a Modranku ohrozovalo turecké vojsko. Bezmocní obyvatelia sa utiekali k Panne Márii. Keď podľa legendy kraj nečakane zahalila hustá hmla a zastavila útočníkov, obyvatelia boli presvedčení, že ich zachránila Panna Mária. Pápež Inocent XII. vyhlásil v breve z 30. júna 1695 Modranku za pútnické miesto a udelil úplné odpustky na šesť rokov všetkým veriacim za zvyčajných podmienok. Začiatkom 19. storočia Kostol Najsvätejšej Trojice niekoľkokrát vyhorel. V roku 1957 – 1958 bola postavená prístavba kostola. Súčasná výmaľba kostola je z roku 1968. Pred kostolom je lurdská jaskynka z roku 1944.Púť v Modranke sa organizuje vždy v druhú májovú nedeľu. Mnoho pútnikov – zblízka i zďaleka – tam na príhovor Panny Márie dostáva útechu, posilu, milosti i povzbudenie vo viere. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza_________Literatúra:ČIČO, M. (ed.): Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava : Pamiatkový ústav, 2002.Súpis pamiatok na Slovensku, zv. I. Bratislava : Obzor, 1969, s. 329.www.faramodranka.sk; www.modranka.com Kontaktné informácie:Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Pútnická 4, 917 05 Trnava-ModrankaTelefón: 033/5543 052;e-mail: farnost.modranka@abu.sk;web: www.faramodranka.sk
prostredníctvom nápisu na kamenných náhrobkoch objavených pri rozoberaní Lovčickej mestskej brány v roku 1862, no prítomnosť židov v tomto obchodnom centre možno predpokladať skôr. Utvorila sa jazykovo aj nábožensky izolovaná, no i tak živá komunita s vlastnou správnou aj súdnou právomocou, ktorá mala v 16. storočí svojho richtára a synagógu, pričom ich práva a povinnosti voči väčšinovému obyvateľstvu vyplývali zo zmluvy uzavretej s mestom. V roku 1539 však na základe istého sporného únosu a vraždy dieťaťa nariadil kráľ Ferdinand I. z Trnavy vyhnať všetkých židov na večné časy a toto nariadenie zopakoval v roku 1686 aj cisár Leopold I. Stredoveké židovské geto nachádzajúce sa kdesi medzi dnešnou Pavlínskou a Dolnopotočnou ulicou zmizlo bez stopy, no „večné časy" trvali do roku 1783, keď Jozef II. Tolerančným patentom zrovnoprávnil náboženstvá. Zrušené tak boli všeobecné obmedzenia stanovujúce počty židov v mestách, ich hospodárske aktivity, vlastníctvo nehnuteľností či prístup k vzdelaniu a židovská obec sa v Trnave natoľko rozrástla, že sa sem nakoniec v roku 1855 z neďalekého Cífera presťahoval rabín Šimon Sidon. V rokoch 1891 – 1897 vznikla podľa projektu viedenského architekta Jakuba Gertnera Synagóga náboženskej obce Status quo ante. Reprezentačná dvojvežová stavba, stojaca neďaleko ortodoxnej synagógy, predstavuje typickú židovskú sakrálnu architektúru kombinujúcu historizujúce a orientálne prvky. Stavbu využívanú v 2. polovici 20. storočia ako sklad poškodil v roku 1986 požiar, no i tak sa v nej zachovali fragmenty výmaľby a galéria pre ženy, nesená liatinovými stĺpmi. Obete holokaustu pripomína pamätník pred vstupom, postavený po 2. svetovej vojne. Od roku 1994 je synagóga súčasťou Galérie Jána Koniarka v Trnave a slúži ako Centrum súčasného umenia. Zdroj: http://www.vitajtevtrnave.sk/sk/register/synagoga-nabozenskej-obce-status-quo-ante Kontaktné informácie:Súčasné využitie: Centrum súčasného umeniaAdresa: Halenárska 2, 917 01 TrnavaTelefón: 033 / 55 11 659e-mail: info@gjk.skweb: http://www.gjk.sk
Ortodoxná synagóga, vzhľadom na svoje rozmery nazývaná „Malá synagóga", je halová stavba bez veží orientovaná východo-západným smerom, v interiéri so ženskými galériami nesenými liatinovými stĺpmi. Okrem nich sa v interiéri zachovalo niekoľko pôvodných historizujúcich umelecko-remeselných detailov a zvyšky pôvodnej výmaľby. Kontinuita fungovania židovského spoločenstva bola nástupom fašizmu v roku 1939 prerušená, po 2. svetovej vojne synagóga fungovala už len krátko a jej pôvodná funkcia zanikla začiatkom 50. rokov 20. storočia. Odvtedy bola využívaná na rôzne utilitárne, prevažne skladovacie účely a dlhé roky chátrala. Začiatkom 90. rokov 20. storočia židovská obec synagógu zreštituovala a následne odpredala do súkromného vlastníctva. Prešla komplexnou stavebnou obnovou a po desiatkach rokov je znova sprístupnená verejnosti. Jej oživenie, hoci už nie s pôvodnou funkciou, ale s novým kultúrno-spoločenským využitím, je v okrajovej oblasti, akou je obnova pamiatok židovskej architektúry na Slovensku, pomerne ojedinelým dielom. Zdroj: http://www.vitajtevtrnave.sk/sk/register/ortodoxna-synagoga Kontaktné informácie:Súčasné využitie: kaviareň, výstavyAdresa: Haulíkova 405/3, 917 00 TrnavaTelefón : +421 910 921 922e-mail : info@synagogacafe.skweb: http://www.synagogacafe.sk
Milostivý obraz Panny Márie Trnavskej bol namaľovaný podľa vzoru z rímskeho Kostola svätých Alexeja a Bonifáca. Tento obraz zobrazuje Pannu Máriu s tmavou tvárou a tmavým odevom: ide o byzantský typ Márie Orodovnice. Obraz Panny Márie Trnavskej je maľba na dreve s rozmermi 89 x 71 cm.V roku 1663 Turci drancovali a pustošili Hlohovec, Nitru, Modru, Pezinok, františkánsky Kláštor sv. Kataríny a prenikli až do blízkosti Trnavy. Do samotného mesta sa však nedostali a Trnava zostala neporušená. V tomto čase sa udiala zvláštna udalosť – na obraze Panny Márie vo farskom kostole sa objavil krvavý pot. Hoci sa o tomto mimoriadnom úkaze zachovalo pomerne málo správ, ľudia tomu verili a šírili o tom správy aj počas nasledujúcich rokov.Z čias druhej kuruckej vojny (1703 – 1711) pochádzajú ďalšie správy o zázračnom slzení mariánskeho obrazu.Po týchto udalostiach obyvatelia mesta žiadali vytvoriť dôstojnejšie miesto pre milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Tretieho júna 1739 bol položený a posvätený základný kameň mariánskej kaplnky, ktorá bola 9. septembra 1741 slávnostne posvätená spolu s hlavným oltárom.Po prvej svetovej vojne úcta k Panne Márii Trnavskej upadala. Tradícia začala znovu ožívať po roku 1939, obnovili sa sväté omše, kázne, procesie, adorácie a postupne sa sformovala úcta k milostnému obrazu Panny Márie Trnavskej do podoby novény – deviatnika, čiže deväť dní trvajúcej pobožnosti rôznych foriem. Pravidelne sa koná v dňoch 13. až 21. novembra. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza________Literatúra:Rusina, I.(ed.): Dejiny slovenského výtvarného umenia: Barok. Bratislava SNG, 1998. Kontaktné informácie:Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Ulica M. Sch. Trnavského 3, 917 01 Trnava 1Telefón: 033/5931 081,e-mail: dekanat.trnava@abu.skweb: https://www.abu.sk/
Šamorínska synagóga bola postavená v roku 1912. Pri jej stavbe uplatnila židovská cirkevná obec nielen architektonické prvky romantického štýlu ale aj motívy Blízkeho východu. Okná synagógy boli zdobené farebným sklom. Jej vnútorný priestor je kombináciou viacerých architektonických štýlov, čo charakterizovalo viaceré stavby tohto obdobia. Balkón, miesto určené na sedenie žien, rozdeľuje vnútorný priestor na dve časti. Po holokauste bola synagóga nevyužitá, čo súviselo s dramatickým poklesom počtu členov tohto cirkevného spolku. Okrem 2-3 rodín boli odvlečení zo Šamorína všetci Židia. Od roku 1996 však svitlo na lepšie časy a začala sa nová éra života synagógy. Vďaka organizácii At Home Gallery dnes slúži ako výstavná sieň umeleckých diel a príležitostná koncertná sála. Zdroj: https://krajzazitkov.sk/objavuj/place/samorinska-synagoga/ Kontaktné informácie:Súčasné využitie: kultúra, vzdelávanie, turizmusAdresa: At Home Gallery, Mliečňanská 6, 93 101 ŠamorínTelefón: 0903-255 681, (031) 562 7999e-mail: athome@stonline.skweb: www.athomegallery.org
Klasicistický kostol z roku 1778. Upravený bol v roku 1927. Kostol je jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a vstavaným chórom, krytá pruskou klenbou. Fasádu má hladkú. Štíhla veža je vstavaná do štítového priečelia, členená lizénovým rámom a krytá ihlancom.Hlavný oltár s predstavanou menzou a závesným obrazom Nanebovzatia Panny Márie z prvej polovice 19. storočia. Kazateľnica bola klasicistická z roku 1778.Arnold Ipolyi, známy znalec architektonických pamiatok Žitného ostrova napísal o jurovskom kostole: „Jurová (Bratislavská župa), pôvodne nazývaná György-Soka-, Suka- alebo Sika, je z dokumentov známa od 1253. Cirkevné zápisnice o návštevách z Baky – keďže patrila predtým k farnosti v Bake – uvádzajú, že kostol v Jurovej bol v roku 1519 vysvätený miestodržiteľom biskupa Epiphania a arcibiskupa Bakácsa. Je teda pravdepodobné, že vtedajší jurovský kostol bol postavený pôvodne v gotickom štýle. K tejto staršej, prebudovanej stavbe sa pripojila novšia loď. Zaujímavosťou o výstavbe tohto kostola je legenda, ktorú spomína Karcsay (časopis Új Magy. Muz. Ročník 1852, str. 769), ktorá hovorí o tom, že bol na svoje terajšie miesto postavený anjelmi; táto črta sa spomína aj v súvislosti s inými, hlavne pútnikmi navštevovanými kostolmi. Jurová bola jedným z rodových sídiel grófov Erdődi Pálffy, rodov Erős a Katona.V roku 1755 kostol zväčšili a bola vybudovaná aj veža. Západnú časť kostola v roku 1788 zbúrali a namiesto nej postavili novú. Novú budovu vysvätil v roku 1808 Péter Ürményi. Titulom kostola je Nanebovzatie Panny Márie. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza_________Literatúra:Guntherová, Alžbeta et al: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967www.jurova.sk (12.10.2015) Kontaktné informácie:Adresa: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Jurová, Jurová 1, 930 09 Trstená na OstroveTelefón: 031/5597 495e-mail: farnost.jurova@abu.sk
Nad obcou Trstín leží historicky vzácny areál a pútnické miesto Hájiček s Kostolom Panny Márie, drevenou zvonicou, studničkou a krížovou cestou. Podľa tradície bola táto lokalita známa už v 13. storočí. Ide údajne o najstaršie patrocínium Sedembolestnej Panny Márie, ako to uvádza arcidiecézny schematizmus. V Baťániovskej kanonickej vizitácii z roku 1782 sa píše, že tento kostolík bol postavený v roku 1245, čo potvrdzuje i nápis v kostolíku: MCCXLV. Dôkazom toho je i neskororománsky základ tehlovej stavby jednoloďového kostola s apsidou, ako aj románsky polkruhový portál na južnej strane. V závere 17. storočia (datovanie 1696 na chóre) prešiel kostolík v Hájičku stavebnými úpravami. Koncom 18. storočia bola do sklenenej skrine na oltári kostola v Hájičku umiestnená v hodvábnych šatách odetá soška Bolestnej Panny Márie, známa tiež ako milostivá Pieta. Svoj rozkvet zažil Hájiček najmä po roku 1764, keď bola do novopostaveného kostola v Šaštíne prenesená socha Sedembolestnej. Odvtedy tisíce pútnikov z celého Rakúska-Uhorska putovali na sviatok Narodenia Panny Márie do Šaštína a Trstín (Nádaš) sa stal jednou z významných zastávok na pútnickej ceste. V pamätnej knihe nádašského farára Antona Foriša sú zaznamenané zaujímavé poznámky o zázračných uzdraveniach spojených s týmto miestom. V roku 1793 sa medzi ľuďmi rozniesol chýr, že pred sochou Bolestnej Matky v Hájičku sa stali zázračné uzdravenia chorých.Dňa 23. apríla 1794 na príkaz vikára bola socha Bolestnej Panny Márie prenesená do Trnavy. Pôvodná socha milostivej Piety bola v júni 1923 posvätená a vrátená na pôvodné miesto do kostola v Hájičku.V októbri 1923 bola slávnostne otvorená kamenná krížová cesta. Pútnické miesto dopĺňa studnička na neďalekej lúke. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza Literatúra: ČIČO, M. (ed.) Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava : Pamiatkový ústav, 2002.(ZDROJ: PIATROVÁ, A. et al. Pútnické miesta Slovenska. Sprievodca. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, Inštitút kresťanskej kultúry, 2010). Kontaktné informácie: Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Trstín 183, 919 05 Trstín Telefón: 033/5589 281; e-mail: farnost.trstin@abu.sk web: www.trstin.sk/fara
V mladšej dobe bronzovej (1300 - 1100 rokov pred n. L), ľud velatickej kultúry vybudoval na terase Kostolca významné hradisko. Fortifikačný systém hradiska - mohutný val a priekopa sa na lokalite zachovali dodnes. Okrem sídliska sa na Kostolci zistili aj kostrové hroby príslušníkov velatickej kultúry. Žiarové hroby z toho istého obdobia sa v minulosti našli v staršej časti dnešnej obce Ducové a v polohách Veľký diel a Panský jarok. Prechodne bol Kostolec osídlený aj v dobe rímskej (2. - 3 stor. n. L), pričom z areálu pochádzajú drobné nálezy. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovenské osídlenie z 9. - 10. stor. Vybudované opevnenie - palisáda z dubových kolov, obytné časti - zrubové domy a kostolík - rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Moderná náznaková rekonštrukcia dáva dobrý prehľad o ich umiestnení v teréne. Zánik dvorca možno spájať s ambíciami Arpádovcov pri rozširovaní obsadeného územia koncom 10. stor. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do pol. 19. stor. ako cintorín.5. júla 1990 sa na sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda uskutočnil prvý ročník Národnej púte na Ducové-Kostolec. Púte sa konajú od tohto roku pravidelne každý rok. Zdroj: http://www.ducove.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=26&Itemid=34 Kontaktné informácie:Adresa: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Moravany nad Váhom, Radová 75, 922 21 Moravany nad VáhomTelefón: 033 / 77 47 117
Na najvyššom bode Záhorskej nížiny (296,9 m. n. m.) na pieskovom vŕšku čiastočne zalesnenom pahorku nad osadou Habany sa nachádza pôvodne pútnické miesto s kaplnkou. Kaplnku svätej Márie Magdalény dal v roku 1668 postaviť Imrich Czobor, no začiatkom 18. storočia bola zničená za Rákociho povstania. Dnešná neoklasicistická kaplnka bola postavená koncom 19. storočia. Pri kaplnke sa v minulosti zastavovali náboženské procesie, ktoré išli pešo z Trnavy na púte do Šaštína. Kaplnku viac krát vykradli a poškodili vandali. V súčasnosti sa púť ku kaplnke koná v nedeľu okolo sviatku sv. Márie Magdalény – 22. júla. Zdroj: http://www.putnickemiesta.sk Kontaktné informácie:Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Farnosť Borský Mikuláš, Cintorínska 421, Borský MikulášTelefón: 034/65 95 292Mail: borsky-mikulas@ba.ecclesia.sk
Františkánsky kláštor a kostol svätej Kataríny, nachádzajúci sa na ceste smerom k Naháču, založil gróf Krištof Erdödy v roku 1618. Na priestranstve pred ním vzniklo neskôr sedem kaplniek zoradených do polkruhu, ktorý na severnej strane pri lese uzatváralo súsošie Ukrižovania. Svätá Katarína bola známym pútnickým miestom; kláštor bol totiž založený na mieste, kde bola prastará kaplnka svätej Kataríny preslávená zázrakmi. Púte sa tu konali na Bielu nedeľu, na Svätodušný pondelok a na sviatok sv. Kataríny. Veľká púť sem chodievala najmä z Trnavy. Keď bol františkánsky kláštor Jozefom II. v roku 1786 zrušený, začalo všetko chátrať. V roku 1811 bolo súsošie Ukrižovania prenesené pred farský kostol v Dechticiach. V súčasnosti Katarínku opravujú cez prázdniny mladí nadšenci.Dnes možno vidieť zachované kostolné ruiny s vežou a zvyšky krídla kláštornej budovy. Na sviatok sv. Cyrila a Metoda sa tu koná tradičné podujatie – Deň otvorených dverí. Kláštor sa zapája aj do podujatia Noc hradov a zrúcanín a Noc kostolov. Na ruiny kláštora sv. Kataríny sa dostanete pohodlne autom - musíte odbočiť na záchytné parkovisko, ktoré je medzi Dechticami a Naháčom. Odtiaľ je to potom po kláštor približne 20 minút peši. Pre „malých turistov" sú pripravené táboriská, kde si môžete spraviť pravú opekačku v prírode. Zdroj: https://krajzazitkov.sk/objavuj/place/zrucanina-katarinka/ Kontaktné informácie:Telefón: 0908 811 033E-mail: katarinka@katarinka.skWebstránka: http://www.katarinka.sk/
V obci sa nachádza okrem jaskyne aj kostol, postavený v r. 1801, ktorý je zasvätený Najsvätejšej Trojici. Známou pamätihodnosťou v obci je kaštieľ Eszterházyovcov. Majiteľom kaštieľa bol na konci 19. storočia gróf Michal Eszterházy. Správcom jeho majetku bol Dózsa Prenoszil, jeho manželkou bola Mária-Irma Zalkaová, sesternica biskupa v Győri. Mali dve deti: hluchonemú Margitu a syna, ktorý zomrel v mladom veku. Margitka je hlavnou postavou príbehu o lurdskej jaskyni.Margita ako štvormesačná prekonala vážny zápal mozgových blán. Tri dni bola v bezvedomí a lekár sa vzdal nádeje na jej prežitie. Ako osemmesačná vypadla slúžke z rúk, pritom sa jej poškodil ľavý zvukovod. Jej matka si vtedy zaumienila, že s ňou pôjde na púť do Lúrd. S farárom Dr. Františkom Koperniczkým z Veľkých Ludaníc a učiteľom náboženstva Imrichom Nádorom strávili v Lurdoch v r. 1901 tri dni. O polnoci sa konala procesia. Matka dievčatka nahlas prosila Pannu Máriu o pomoc a príhovor, aby Margita mohla povedať čo len pár slov. Počas procesie sa zdravotný stav Margity začal zlepšovať. Jej matka si tam vtedy zaumienila, že dá v Tomášikove postaviť na počesť Svätej Panny jaskyňu, aká je v Lurdoch. Na výslovné želanie uzdraveného dievčaťa ju postavili na cintoríne blízko vchodu. Kamene na stavbu dali priviesť priamo z Lúrd.Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch dekrétom vyhlásil toto miesto 5. septembra 2015 za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy bez rozdielu národnosti, a na základe vyše storočnej tradície určil za výročný deň púte sobotu, ktorá je najbližšia ku dňu sviatku Narodenia Panny Márie. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza _________Literatúra:www.tomasikovo.sk; www.panoramy.sme.sk Kontaktné informácie:Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Tomášikovo 320, 925 04 TomášikovoTelefón: 031/7855 113,e-mail: farnost.tomasikovo@abu.sk
Počiatky púte v tejto lokalite spadajú do tridsiatych rokov 19. storočia, keď Sereď a blízke okolie postihla cholera. Vtedy tam zomrelo mnoho ľudí. Obyvatelia z vďaky po ukončení epidémie postavili v Strednom Čepeni dnešnú Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, vtedy zasvätenú Panne Márii Pomocnici kresťanov. Táto kaplnka bola postavená na mieste staršieho kostola spomínaného v roku 1634. Stavba kaplnky sa začala v roku 1832 a dokončená bola v roku 1835. Ide o klasicistickú jednoloďovú stavbu, na východnej strane uzavretú polygonálnou apsidou, s hranolovou vežou ukončenou ihlanovou strechou. Nad jej hlavným vchodom sa nachádzajú nápisové dosky, ktoré opisujú udalosti z roku 1831. Na oltári je umiestnený obraz Nanebovzatia Panny Márie. V roku 2001 bola kaplnka zreštaurovaná a rozšírená o prístavbu. Pred kaplnkou stoja dva kríže a celý areál obklopuje z troch strán štrnásť zastavení krížovej cesty zo začiatku 20. storočia. Súčasný neskorobarokový Kostol sv. Jána Krstiteľa stojí oproti miestu, kde pôvodne v minulosti stál farský kostol. Ten v roku 1777 vyhorel, preto vtedajší majiteľ panstva gróf František Esterházi dal v roku 1781 postaviť nový. Tento jednoloďový kostol s polygonálnym zakončením a so vstavanou vežou na priečelí bol naposledy renovovaný v rokoch 1991 – 1995. V pútnu nedeľu idú veriaci už tradične v procesii od farského kostola ku Kaplnke nanebovzatia Panny Márie. Po jej skončení ľudia prechádzajú ku kaplnke v Dolnom Čepeni, kde je tradíciou modliť sa litánie k Panne Márii. Touto modlitbou sa púť končí. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie sa v Strednom Čepeni tradične konajú aj hodové slávnosti. Zdroj: Arcibiskupský úrad, Trnavská arcidiecéza Literatúra: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS – LINE, 2005, s. 117. Súpis pamiatok na Slovensku, zv. III. Bratislava : Obzor, 1969, s. 95. www.sered.sk; www.fara.sk; www.strednycepen.host.sk Kontaktné informácie: Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Kostolná 10, 926 01 Sereď Telefón a fax: 031/7892 867, e-mail: farnost.sered@abu.sk
Život Šaštína-Stráží je úzko spätý s národnou svätyňou, bazilikou (basilica minor) Panny Márie Sedembolestnej, hlavnej patrónky Slovenska. Jej pôvod siaha až do roku 1736, kedy začali terajšiu baziliku stavať podľa plánov Mateja Vépiho aj spolu priľahlým kláštorom rehoľníci svätého Pavla - pavlíni. Dnes je kláštor a bazilika v správe saleziánskej rehole. Počas pútí, najmä na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nie len zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564, ktorej uctievanie povolil v roku 1732 arcibiskup Imrich Esterházy. Jedná sa o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom oltári a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Maliarska výzdoba baziliky nesie rukopis Jeana Josepha Chamanta a Lukáša Krakera. Zdroj: https://krajzazitkov.sk/objavuj/place/bazilika-panny-marie-sedembolestnej/ Kontaktné informácie: Adresa: Národná svätyňa Bazilika Sedembolestnej Panny Márie Kláštorné námestie 1295 908 41 Šaštín-Stráže Poverený pastoráciou pútnického miesta: P. Ondrej Kentoš OSPPE Tel - pevná linka: +421 34 6941 502 E-mail: spravca@bazilika.sk Informačné centrum: Vybavuje prihlasovanie pútí (jednotlivci, farnosti, školy, spoločenstvá) Centrum funguje každý pracovný deň: 9.00 - 12.00 Tel - pevná linka: +421 34 6542 111 Tel - mobil: 0903/160 904 E-mail: pute@bazilika.sk Web: http://bazilika.sk/
K významným pútnickým lokalitám Trnavského kraja patrí západoslovenská obec Báč, kde kroky pútnikov smerujú do bývalého barokového františkánskeho kláštora a kostola zasväteného sv. Antonovi Paduánskemu. Väčšia časť výzdoby kostola pochádza z obdobia jeho výstavby (1660 – 1674), no sú tu i secesné nástenné maľby zo začiatku 20. storočia. Na hlavnom oltári je umiestnený obraz sv. Antona Paduánskeho (1861) – patróna kostola. Pohľad pútnika však smeruje k milostivému obrazu Panny Márie. Pochádza z poslednej štvrtiny 18. storočia a je umiestnený nad klasicistickým tabernákulom hlavného oltára z roku 1772. V roku 1715 obraz niekoľkokrát zázračne slzil krvavé slzy. Budova františkánskeho kláštora v Báči je v histórii Slovenska smutne známa aj ako miesto, kde boli komunistickým režimom väznení viacerí kňazi a významní predstavitelia Katolíckej cirkvi. Kláštor, v ktorom bol začiatkom 50. rokov 20. storočia zriadený internačný tábor, bol aj svedkom utrpenia rehoľníka bl. Dominika Metoda Trčku, ako aj blahoslavených gréckokatolíckych biskupov Vasiľa Hopka a Pavla Petra Gojdiča. Dlhé roky tu bývala aj násilne vyvezená rehoľná komunita Inštitútu Preblahoslavenej Panny Márie (Institutum Beatae Mariae Virginis – IBMV, známejšia ako „anglické panny“, teraz Congregatio Jesu – CJ). Pútnici začali prichádzať do Kostola sv. Anny nanovo až koncom 80. rokov, no hlavne po roku 1989. V súčasnosti sa v Báči organizujú púte 8. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie a 13. júna na sviatok sv. Antona Paduánskeho. Zdroj: https://krajzazitkov.sk/objavuj/place/kostol-sv-antona-paduanskeho/ Kontaktné informácie: Adresa: Rímskokatolická farnosť, Báč 1, 930 30 Báč Telefón: 00421 (0)31 5598580
Gotizovaný, pôvodne románsky kostolík. Je jednou z najstarších architektonický pamiatok na Záhorí. Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný. Najstaršia písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Existenciu potvrdzuje aj známa Komenského mapa z r. 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“. Kostol sa nachádza len necelý kilometer od Valov – sídla veľkomoravských kniežat v chotári obce Mikulčice na moravskej strane. Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí. Výsledky prieskumov a výskumov okolia kostola v rokoch 1994 – 2000 dokazujú jeho intenzívne osídlenie už od neskorej kamennej doby. Svoj vrchol dosiahlo v 9.-10. storočí, kedy sa pozdĺž predpokladanej historickej cesty z mikulčického sídliska Valy na východ sformovala na ľavom brehu rieky Moravy v katastri dnešných Kopčian skupina osád. Funkčne súvisela s hradiskom Valy. Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostola sv. Margity Antiochijskej až do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie. Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17. storočí. Kostol asi naďalej slúžil pre priľahlé územie až do 18. storočia, kedy postavili nový kostol priamo v obci. Zdroj: http://kopcany.sk/Web/sk/Pamiatky Kontaktné informácie: Adresa: Kopčany 1147, 908 48 Kopčany Telefón: +421 908 550 291 e-mail: lucia.pecinova@centrum.sk
Kostol bol vybudovaný v roku 1397 v gotickom štýle za vlády Stibora zo Stiboríc, ktorý získal hradné panstvo od kráľa Žigmunda. Prešiel rôznymi úpravami a bol striedavo zasvätený sv. Martinovi a Božskému srdcu Ježišovmu. Je jednoloďový, zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Koncom 17. storočia bol barokovo upravený a doplnený vežou. Barokový hlavný oltár je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu a bočné oltáre Panne Márii a sv. Martinovi. Na chóre sa nachádza orgán so šiestimi mutáciami. Staré zvony kostola skončili počas 1. svet. vojny v zlievarňach. Tie dnešné boli inštalované 25. mája 1924. Lavice v sanktuáriu a lustre z brúseného skla pochádzajú zo zámockej kaplnky Holíčskeho zámku. Pôvodná kaplnka vznikla ako románsky kostolík, ktorý dal pravdepodobne i názov mestečku. Holíč sa v dobových prameňoch spomína ako Alba Ecclessia, Weisskirchen, čiže Biely kostol. Archeologickým prieskumom bol zistený ešte starší kamenný objekt, takže sa jedná v základoch o najstaršiu stavebnú pamiatku v meste. V tesnej blízkosti Gotického kostola sa nachádza Loretánska kaplnka, ktorá slúžila v nepokojnom 16. storočí ako pravoslávny kostol a bol v nej pochovaný aj jeden z najznámejších šľachticov Peter Bakič. Dnešný barokový výzor získala v 18. storočí., v rozmedzí rokov 1727 – 1779. V súčasnosti je bez interiérového vybavenia a nie je sprístupnená verejnosti. Zdroj: Mesto Holíč Kontaktné informácie: Adresa: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Holíč, Nám. sv. Martina 2, 908 51 Holíč Telefón: 034-6682214 e-mail: faraholic@faraholic.sk