Počas veľkej cholerovej epidémie v r. 1831 obyvatelia obce sa obrátili na sv. Antona Paduánskeho a pustili sa do výstavby votívnej kaplnky. Traduje sa, že ako rástli jej múry, tak epidémia ustupovala. Na mieste starej stavby bola v r. 1901 postavená nová kaplnka - vtedy dedinčania žiadali od sv. Antona odvrátenie moru dobytka. Obyvatelia obce Kunsziget verne oslavujú cirkevné sviatky spojené so sv. Antonom až dodnes. Pred sviatkom osemdňovou modlitbou zosilňujú súdržnosť medzi miestnymi obyvateľmi a tými, ktorí síce žijú inde, ale príbuzenské vzťahy a korene ich spájajú s miestnou komunitou. Votívna kaplnka s rozlohou 30 m2 je majetkom obce (miestnej samosprávy). V deň sviatku vchod do kaplnky vždy vyzdobia girlandami, ktoré pripravujú miestne ženy s osobitou starostlivosťou, táto tradícia pretrváva z generácie na generáciu.
Prvý kostol v obci dal postaviť Vavrinec Széchényi a posvätil ho jeho syn, veľprepošt Pavol (neskôr biskup a kaločský arcibiskup) okolo r. 1677. Súčasný kostol bol postavený v r. 1843 - 1844 v štýle neskorého klasicizmu pod dohľadom majstra Juraja Szingera. Zo starého kostola tu nájdeme lavice pre dvadsať osôb a kalich z r. 1718 s nápisom GVNT. SIGHET. Oltárny obraz zobrazuje martýrium sv. Vavrinca. Na stenách v interiéri bol použitý náter s mramorovým efektom. Stropné maľby sú dielom Antala Borsu a pochádzajú z r. 1957. Pri kríži pred kostolom sa nachádza mramorová pamätná tabuľa otca Teodóza Jákiho, benediktínskeho mnícha, ktorý v obci Kunsziget dlhé desaťročia viedol tradičnú veľkonočnú procesiu na svitaní - toto „vyhľadávanie Ježiša” patrí medzi svojrázne kultúrne hodnoty župy.