Katedrála sv. Jána Krstiteľa (univerzitná)

Trnava

Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa, prvá stavba na území Slovenska postavená v novom štýle – baroku, podľa vzoru jezuitského Univerzitného kostola vo Viedni. Výstavba tohto monumentálneho chrámu neznamenala len prestíž pre mesto, ale zároveň sa stala vzorom nového konceptu sakrálnej architektúry v celej krajine. Reprezentatívny chrám jezuitskej Trnavskej univerzity, zvonka pomerne jednoduchý, no vo vnútri hýriaci farbami a zlatom, nechal v rokoch 1629 – 1637 vybudovať arcibiskup jezuita Peter Pázmaň na mieste zbúraného gotického kostola dominikánov. Dominantou interiéru je monumentálny hlavný oltár, považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. No hlavný významový prvok interiéru tvorí príbeh života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, rozvinutý od jeho narodenia až po martýrsku popravu v línii obrazov hlavného oltára a štyroch oválnych zrkadiel v strede klenby. Pre početný hudobný súbor bola vytvorená dvojpodlažná hudobná tribúna. Hlavný zdroj finančných prostriedkov nákladnej stavby poskytoval mecén, palatín Mikuláš Esterházy z Galanty, a v jeho práci neskôr pokračoval syn Pavol. S dejinami kostola sú však smutne spätí aj ďalší palatínovi synovia, bratia Ladislav, František, Gašpar a Tomáš, ktorí boli po smrti v bitke pri Vozokanoch s veľkou pompou za spoluúčasti zástupcov celého kráľovstva pochovaní v tunajšej krypte. V súčasnosti je kostol Katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy.

Zdroj: http://www.vitajtevtrnave.sk/sk/register/katedrala-sv-jana-krstitela

Kontaktné informácie:
Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Ulica M. Sch. Trnavského 3, 917 01 Trnava 1
Telefón: 033/5931 081,
e-mail: dekanat.trnava@abu.sk
web: https://www.abu.sk/

Stiahnúť ako PDF Tlač stránky E-mail

lbl_elozo

lbl_kovetkezo

Kostol sv. Anny

Po hradnej kaplnke a drevenom kostolíku v r. 1718 v obci postavili menší barokový kostol, kde v r. 1749 bol pokrstený aj Istók Hany, divé dieťa, ktoré našli v močiaroch Wasenu. Strednú časť súčasného kostola dostavali v r. 1808 v klasicistickom slohu. Po požiari v r. 1843 táto časť rozšírili o dve bočné lode, kazetový strop nahradili mohutnými kupolami a bola zvýšená aj veža. Eklektická budova sa tak stala jedným z najkrajších a zároveň najväčších kostolov Malého Žitného ostrova. Obraz na hlavnom oltári zobrazuje sv. Annu, sv. Joachima a Máriu, pochádza z viedenskej dielne Carola Petrusa Goebela a bol namaľovaný v r. 1821. Na nástennej freske sakristie sv. Štefan venuje svoju korunu Panne Márii (autorom obrazu je Gyula Thury). Ďalšie fresky v kostole sú dielom Józsefa Samodaia a Zoltána Závoryho. Na strope nad organovým chórom je namaľovaný anjelský chór v kapuvárskom kroji. Kostol sa pýši lurdskou jaskyňou vybudovanou v pravej lodi, v ľavej lodi nájdeme sarkofág z r. 1989 slúžiaci ako menza bočného oltára.

Kostol sv. Šebastiána (Garta)

Prvý kostol mestskej časti Garta bol postavený z dreva okolo r. 1710 a bol zasvätený mučeníkom sv. Fabiánovi a sv. Šebastiánovi. Malý kamenný kostol so zvonicou a dvoma zvonmi postavili v r. 1742. V r. 1761 zvonicu zbúrali a pred fasádou kostola vybudovali vežu. Obraz nad hlavným oltárom zobrazuje sv. Šebastiána a sv. Katarínu, nad bočným oltárom vidíme obraz Bolestnej Panny Márie.
Veriaci mestskej časti Garta v r. 1900 rozhodli pre výstavbu nového kostola. Projekt pripravil Mihály Bánszky, ktorý dohliadal aj na realizáciu, kým stavebné práce napredovali so značnou finančnou podporou kniežaťa Miklósa Esterházyho. Na stavbe väčšinou pracovali miestni majstri. Neogotický svätostánok, ktorý vysvätil rábsky biskup György (Juraj) Széchényi v r. 1907 má kapacitu 1600 miest, jeho základná plocha je 372 m², veža je 47 m vysoká. Oltáre spolu s kazateľnicou pochádzajú z dielne Róberta Lewisa v meste Szombathely. Kostol je bohato zdobený obrazmi zastavení, sochami a maľbami, no pozornosť si obzvlášť zasluhuje kamenná socha Krista, dielo gartského rodáka Lajosa Lukácsiho.

Kostol sv. Františka z Assisi

Brata obyčajnej nádenníčky na panstve Esterházyovcov dokopal kôň na smrť. Keď sa Örzse Kovácsová v noci modlila za nebohého Istóka, zjavil sa jej sv. František a napomenul ju, aby na mieste nehody postavila kostol a kláštor pre františkánskych bratov. Žena dlhé desaťročia zbierala haliere, mnohí ju podporovali, vďaka čomu jej sen sa stal skutočnosťou.
Františkáni z Mariánskej provincie sa usadili v meste Kapuvár v r. 1941, ich kostol bol vysvätený o rok neskôr. Hlavný oltár z mramoru dal postaviť János Nagy s manželkou na pamiatku ich syna, ktorý zomrel hrdinskou smrťou počas druhej svetovej vojny. Socha nad oltárom zobrazuje sv. Františka, ktorého objíma Ježiš skláňajúci sa k nemu z kríža.
Svätostánok pripomínajúci talianske stavby zdobia nástenné maľby Zoltána Závoryho a zlatnícke diela majstra Bandiho Schima (dvere tabernákula, rámy reliéfov sv. Juraja a sv. Jána). Reliéf na pamiatku padlých hrdinov kapuvárskeho kláštora Flaviana Baliho a Edgára Gerendása je dielom Rózse Izbégi Villámovej.

Kostol navštívenia Panny Márie (Házhely)

Cirkevná obec rozhodla pre výstavbu kostola v r. 1987, v deň sviatku patrónky Uhorska. Základný kameň položili v júni 1989. Moderný kostol postavili v r. 1989 - 1991 podľa plánov rábskeho architekta a akademického maliara Györgya Jákyho. Vysvätil ho rábsky biskup v septembri 1991. Kostol má kosákovitý pôdorys s oddelenou internou kaplnkou, základná plocha veľkej haly je 250 m². Bloky lavíc, krížová cesta a vitráže sú dielom umelca úžitkového umenia Istvána Perlakiho. V r. 1998 františkánsky brat Barnabás Kiss-György daroval kostolu dva nové zvony.

Kostol Kráľovnej ruženca

Kostol obce bol postavený na podnet farára Sándora Markosa v r. 1958, na mieste, kde v dubovom háji stála stará zvonica. Výstavba svätostánku s výdatnou materiálnou a fyzickou podporou veriacich trvala iba rok, lavice boli vyrobené z dreva vyťaženého v háji. Vonkajšie aj vnútorné plochy kostola sú jednoduché, bez výzdoby, nad oltárom sa nachádza obraz zobrazujúci Máriu v lone s malým Ježiškom, ako podáva ruženec sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej. V obci Kisbajcs nájdeme aj ďalšie pozoruhodné sakrálne pamiatky: na brehu Močidla, medzi dvoma gaštanmi, sa nachádza nika (malý výklenok) so sochou Panny Márie, na Jókaiho ulici stojí obrazový stĺp s krížom vo výklenku. V blízkosti cintorína bol v r. 2010 vytvorený pamätný park a odpočívadlo, ktorý nesie meno farára Sándora Markosa - iniciátora vybudovania kostola.

Trasy

Győr - Vámosszabadi - Slovensko (Medvedov)

Pannonhalma - Szil - Sopron

pannonhalma.foapatsag.jpg

Győr - Gönyű - Nagyszentjános - Bana/Bábolna (Komárňansko-Ostrihomská župa)

Trnava - Modranka - Hlohovec

Skalica - Kopčany - Unín