Kostol sv. Kríža - Péliföldszentkereszt

Táto lokalita bola cirkevným majetkom už v 14. storočí. Súčasný kostol bol postavený v barokovom slohu v r. 1735. V druhej polovici 18. storočia tu postavili kláštor pre nazarénov, neskôr opäť našli na  tomto mieste domov pavlíni, hoci v oboch prípadoch len na  krátky čas. Pútnické miesto v r. 1913 prevzali saleziáni don Bosca, s ktorými  prišlo obdobie stálosti a rozkvetu - až do r. 1950, keď budovu zoštátnili. Saleziáni získali kostol späť v r. 1992. Pútnický kostol, kde je  uchovávaná relikvia sv. Kríža bol obnovený v r. 2014 a v súčasnosti očakáva veriacich na každodenných bohoslužbách. Za povšimnutie stojí predovšetkým Kaplnka sv. Vendelína a vitráže s výjavmi Sedembolestnej Panny Márie. V lokalite nájdeme aj ojedinelé súsošie Kalvárie, pričom každé zastavenie bolo vytvorené v inom slohu, a je tu aj lurdská jaskyňa. Zásluhou svojich významných sakrálnych pamiatok je Péliföldszentkereszt obľúbeným cieľom pútnikov. Je jednou zo zastávok na približne 1400 km dlhej Mariánskej ceste vedúcej z Mariazellu (Štajersko, Rakúsko) do Csíksomlyó - Șumuleu Ciuc (Sedmohradsko, Rumunsko), a tiež na 940 km dlhej Via Margaritarum, čiže na Ceste perál, ktorá spája pútnické miesta Mátraverebély, Szentkút a Mariazell.

Pútnické miesto úcty sv. Kríža.

Služby: sväté omše, ubytovanie, podujatia, darčeková predajňa, kaviareň, miesto s pečiatkou na modrej turistickej trase, návštevnícke centrum Gerecse Natúrpark (vo výstavbe!)

 

Adresa: Bajót – Péliföldszentkereszt

 

Ďalšie informácie:

2533 Bajót- Péliföldszentkereszt, Pf. 3

+36-33/506-340, +36-20/235-9006

szentkereszt@szaleziak.hu

http://szentkereszt.szaleziak.hu/

Stiahnúť ako PDF Tlač stránky E-mail

Kostol sv. Anny

Po hradnej kaplnke a drevenom kostolíku v r. 1718 v obci postavili menší barokový kostol, kde v r. 1749 bol pokrstený aj Istók Hany, divé dieťa, ktoré našli v močiaroch Wasenu. Strednú časť súčasného kostola dostavali v r. 1808 v klasicistickom slohu. Po požiari v r. 1843 táto časť rozšírili o dve bočné lode, kazetový strop nahradili mohutnými kupolami a bola zvýšená aj veža. Eklektická budova sa tak stala jedným z najkrajších a zároveň najväčších kostolov Malého Žitného ostrova. Obraz na hlavnom oltári zobrazuje sv. Annu, sv. Joachima a Máriu, pochádza z viedenskej dielne Carola Petrusa Goebela a bol namaľovaný v r. 1821. Na nástennej freske sakristie sv. Štefan venuje svoju korunu Panne Márii (autorom obrazu je Gyula Thury). Ďalšie fresky v kostole sú dielom Józsefa Samodaia a Zoltána Závoryho. Na strope nad organovým chórom je namaľovaný anjelský chór v kapuvárskom kroji. Kostol sa pýši lurdskou jaskyňou vybudovanou v pravej lodi, v ľavej lodi nájdeme sarkofág z r. 1989 slúžiaci ako menza bočného oltára.

Kostol sv. Šebastiána (Garta)

Prvý kostol mestskej časti Garta bol postavený z dreva okolo r. 1710 a bol zasvätený mučeníkom sv. Fabiánovi a sv. Šebastiánovi. Malý kamenný kostol so zvonicou a dvoma zvonmi postavili v r. 1742. V r. 1761 zvonicu zbúrali a pred fasádou kostola vybudovali vežu. Obraz nad hlavným oltárom zobrazuje sv. Šebastiána a sv. Katarínu, nad bočným oltárom vidíme obraz Bolestnej Panny Márie.
Veriaci mestskej časti Garta v r. 1900 rozhodli pre výstavbu nového kostola. Projekt pripravil Mihály Bánszky, ktorý dohliadal aj na realizáciu, kým stavebné práce napredovali so značnou finančnou podporou kniežaťa Miklósa Esterházyho. Na stavbe väčšinou pracovali miestni majstri. Neogotický svätostánok, ktorý vysvätil rábsky biskup György (Juraj) Széchényi v r. 1907 má kapacitu 1600 miest, jeho základná plocha je 372 m2, veža je 47 m vysoká. Oltáre spolu s kazateľnicou pochádzajú z dielne Róberta Lewisa v meste Szombathely. Kostol je bohato zdobený obrazmi zastavení, sochami a maľbami, no pozornosť si obzvlášť zasluhuje kamenná socha Krista, dielo gartského rodáka Lajosa Lukácsiho.

Kostol sv. Františka z Assisi

Brata obyčajnej nádenníčky na panstve Esterházyovcov dokopal kôň na smrť. Keď sa Örzse Kovácsová v noci modlila za nebohého Istóka, zjavil sa jej sv. František a napomenul ju, aby na mieste nehody postavila kostol a kláštor pre františkánskych bratov. Žena dlhé desaťročia zbierala haliere, mnohí ju podporovali, vďaka čomu jej sen sa stal skutočnosťou.
Františkáni z Mariánskej provincie sa usadili v meste Kapuvár v r. 1941, ich kostol bol vysvätený o rok neskôr. Hlavný oltár z mramoru dal postaviť János Nagy s manželkou na pamiatku ich syna, ktorý zomrel hrdinskou smrťou počas druhej svetovej vojny. Socha nad oltárom zobrazuje sv. Františka, ktorého objíma Ježiš skláňajúci sa k nemu z kríža.
Svätostánok pripomínajúci talianske stavby zdobia nástenné maľby Zoltána Závoryho a zlatnícke diela majstra Bandiho Schima (dvere tabernákula, rámy reliéfov sv. Juraja a sv. Jána). Reliéf na pamiatku padlých hrdinov kapuvárskeho kláštora Flaviana Baliho a Edgára Gerendása je dielom Rózse Izbégi Villámovej.

Kostol navštívenia Panny Márie (Házhely)

Cirkevná obec rozhodla pre výstavbu kostola v r. 1987, v deň sviatku patrónky Uhorska. Základný kameň položili v júni 1989. Moderný kostol postavili v r. 1989 - 1991 podľa plánov rábskeho architekta a akademického maliara Györgya Jákyho. Vysvätil ho rábsky biskup v septembri 1991. Kostol má kosákovitý pôdorys s oddelenou internou kaplnkou, základná plocha veľkej haly je 250 m2. Bloky lavíc, krížová cesta a vitráže sú dielom umelca úžitkového umenia Istvána Perlakiho. V r. 1998 františkánsky brat Barnabás Kiss-György daroval kostolu dva nové zvony.

Kostol Kráľovnej ruženca

Kostol obce bol postavený na podnet farára Sándora Markosa v r. 1958, na mieste, kde v dubovom háji stála stará zvonica. Výstavba svätostánku s výdatnou materiálnou a fyzickou podporou veriacich trvala iba rok, lavice boli vyrobené z dreva vyťaženého v háji. Vonkajšie aj vnútorné plochy kostola sú jednoduché, bez výzdoby, nad oltárom sa nachádza obraz zobrazujúci Máriu v lone s malým Ježiškom, ako podáva ruženec sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej. V obci Kisbajcs nájdeme aj ďalšie pozoruhodné sakrálne pamiatky: na brehu Močidla, medzi dvoma gaštanmi, sa nachádza nika (malý výklenok) so sochou Panny Márie, na Jókaiho ulici stojí obrazový stĺp s krížom vo výklenku. V blízkosti cintorína bol v r. 2010 vytvorený pamätný park a odpočívadlo, ktorý nesie meno farára Sándora Markosa - iniciátora vybudovania kostola.