Rád svätého Pavla Prvého Pustovníka (uhorský rád pavlínov) je jediná mníšska rehoľa založená v Uhorsku v stredoveku. V 1246 sa kanonik Eusébius Ostrihomský, ktorý sa často stretával s pustovníkmi v oblasti pilišských kopcov, vzdal všetkého svojho majetku a so súhlasom ostrihomského arcibiskupa sám odišiel do Piliša. Tam zjednotil pustovníkov, za svojho patróna si volili prvého pustovníka Pavla a vytvorili rád bratov svätého Pavla Prvého Pustovníka. Pod pilišskými jaskyňami založili kostol a monastický kláštor zasvätený sv. Krížu. Kostol postavený v gotickom slohu bol dlhý 26 m a široký osem metrov. Budovy obkolesoval široký múr, rehoľníci pochovávali svojich mŕtvych v kostole. Táto lokalita zvaná Klastrompuszta bola sídlom pavlínov v rokoch 1250 až 1304. Pri zrúcaninách kostola sa tradične každý rok v polovici septembra slúži spomienková omša na pamiatku zakladateľov rádu. V tom čase sa zrúcaniny niekdajšieho kláštora opäť stanú sídlom pavlínskeho rádu, kam prichádzajú návštevníci zo všetkých končín krajiny, aby si spoločne uctili pamiatku zakladateľov.