Katedrála Nanebovzatia Panny Márie (bazilika)

Hlavný kostol Rábskej diecézy, ktorú založil sv. Štefan kráľ v r. 1001 stojí na Kapitulskom vŕšku, pri sútoku riek Dunaj a Rába.
Pôvodne bol postavený v románskom slohu v 11. stor. Po tatárskom vpáde ho prebudovali v gotickom slohu, následne v 14. - 15. stor. bol rozšírený o gotické bočné lode a bočnú kaplnku. V tejto kaplnke bola uložená herma sv. Ladislava, ktorú dnes môžeme vidieť v susednej budove návštevníckeho centra. Každý rok 27. júna sa tu koná procesia, ktorá sprevádza hermu po uliciach starého mesta. Po tureckom plienení bol kostol obnovený v barokovom slohu, zaslúžili sa o to biskupi Juraj Draskovich, Juraj Széchenyi a František Zichy. Obrovské a dynamické stropné fresky a oltárne obrazy sú dielom Franza Antona Maulbertscha a jeho učňov, „čierne" oltáre vytvoril Jacob Gabriel Mollinarolo. Katedrála je dvojakým pútnickým miestom. Davy veriacich navštevujú milostivý obraz Panny Márie, ktorý sa do mesta dostal z Írska. Jeho vlastník musel svoju pôvodnú vlasť opustiť počas vlády Cromwella. Obraz v r. 1697 v meste Ráb začal roniť krvavé slzy. Chrám je tiež miestom večného odpočinku blahorečeného biskupa Vilmosa Apora, ktorý zomrel mučeníckou smrťou v r. 1945. V r. 1996 navštívil katedrálu aj pápež Ján Pavol II., aby modlil pred milostivým obrazom a hrobom martýrskeho biskupa. Pápež v r. 1997 vyhlásil Vilmosa Apora za blahoslaveného a zároveň rábsku katedrálu povýšil na basilicu minor.
Bazilika je prvým a posledným zastavením na krížovej ceste, ktorá bola vytvorená z diel súčasných umelcov (sedem reliéfov, dve grafiky a päť malieb) v starom meste v r. 2019. Jednotlivé diela symbolizujúce štrnásť zastavení sú vystavené v sklobetónových tvárniciach a sú umiestnené na budovách alebo v samostatných stojanoch po uliciach historického centra.
(Rábsky milostivý obraz Panny Márie a herma sv. Ladislava boli zapísané do Zoznamu hodnôt Rábsko-mošonsko-šopronskej župy.)